21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Je potrebná odvaha tvrdiť, že trapista, viazaný prísnymi pravidlami, sa viac teší zo sveta ako hýrivec alebo Rotschild. Koniec koncov čo je prirodzenejšie? Miera radosti nespočíva vo vonkajšom hromadení predmetov, ktoré nám ju môžu poskytnúť, ale v schopnosti našej duše ju prijímať.

~A. Joly ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť3232 reakcie0
(Share 715 4)


Téma: Človek / Kresťanstvo / Krst / Ef 1, 3-6 / Rim 8, 15-16

Myšlienky... 72/2002

      Keď sa človek dokáže zastaviť, keď sa odtrhne od navyknutého pohľadu na svet, užasne nad krásou stvorených vecí. Každý deň ich vníma, dotýka sa ich a predsa len vo vzácnych okamihoch dokáže za nimi vidieť dielo Stvoriteľa, ktoré ho núti k chválospevu.
      Je však oveľa dôležitejšie, aby sme dokázali zastať a pozrieť sa sami na seba. Človek musí užasnúť, keď si uvedomí veľkosť rôznych schopností, ktorými disponuje. A užasne ešte viac, keď si uvedomí, aká radikálna zmena sa s ním odohrala silou sviatosti krstu.
      Sv. apoštol Pavol tento svoj úžas vyjadril chválospevom:
       „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,
      ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.
      Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil,
      aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;
      On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil,
      aby sme sa skrze Ježiša Krista
      stali jeho adoptovanými synmi
      na chválu a slávu jeho milosti,
      ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi“ (Ef 1, 3-6).
      A v liste Rimanom k tomuto chválospevu dodáva: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba Otče!" Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8, 15-16).
      Tieto slová odhaľujú krásu a hodnotu ľudskej duše, ktorá prijala sviatosť krstu. Pred človekom sa krstom otvára cesta, ktorá vedie k Bohu. Je to dar, za ktorý máme Bohu ďakovať. Je to dar, ktorý si máme často pripomínať, aby sme nezišli z cesty, ktorú nám ukazuje.
      Misionár sa po dlhšom období vrátil do svojej prvej misie, kde pracoval medzi Indiánmi. Začal navštevovať všetky misijné stanice. V jednej mu povedali, že zomiera starý Indián. Išiel ho navštíviť. Ponúkol mu sviatosť zmierenia. Starec, ktorý bol pred rokmi pokrstený, mu povedal: „Otče, veď ty si nám povedal, že krstom sme odumreli hriechu a viac už nesmieme hrešiť, aby sme boli živí Bohu. Ja som sa snažil toto aj zachovávať. Hriechu som sa bál, ako svojho najväčšieho nepriateľa, preto ťa teraz prosím len o sväté prijímanie.“
      Toto povedal Indián, ktorý pochopil svoje kresťanstvo, ale takto by mal hovoriť a robiť aj každý kresťan. (Misionár č. 4/1994, s. 178.)
      Skúsme sa zastaviť a pouvažovať...
27.05.2011 | Čítanosť(4432)
Téma: Istota / Človek / Život
27.05.2011 | Čítanosť(4407)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2544)
Človek
04.12.2004 | Čítanosť(2032)
Krst
18.01.2010 | Čítanosť(1489)
Kresťanstvo


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet