23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keď človek chce stavať dom, zbiera veľa potrebného. Tak aj my zbierajme po častiach zo všetkých čností a vystavíme v nás dom duchovný.

~sv. Pimen Veľký, + 440~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1641 reakcie0
(Share 257 0)


Téma: Evanjelizácia / Modlitba / Mk 2, 1-12

Myšlienky... 57/2002

      Jožko navštevoval hudobnú školu. Učil sa hrať na klavír. Učiteľka žiakov z času na čas vzala na nejaký koncert. Jožko sledoval majstrovstvo umelcov s obdivom. Vždy si pritom povedal: „Musím pridať! Musím viac cvičiť, aby som aj ja vedel podobne hrať!“
      A toto bolo vlastne zmyslom účasti na koncertoch. Učiteľka dobre vedela, že pohľad na majstrovstvo umelcov dá motiváciu žiakom.
      Evanjelium nás chce podobne motivovať, keď nám rozpráva o uzdravení ochrnutého človeka.
      V čom spočíva táto motivácia? Už na prvý pohľad môžeme povedať, že ľudia, ktorí sa zišli v dome sv. apoštola Petra, boli veľmi snaživí. Chceli sa dostať čo najbližšie k Ježišovi. „A zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi“ (Mk 2, 1-2). Snaživí boli aj štyria muži, ktorí chceli k Ježišovi priniesť svojho ochrnutého priateľa. Boli ochotní urobiť aj nemožné, len aby ho k nemu dostali.
      Úžasné! Toľká snaha! Ježiš Kristus, keď videl ich vieru, uzdravuje chorého. Je akoby bezmocný voči takej veľkej dôvere.
      Boha môžeme „premôcť“ bezhraničnou dôverou a vierou. Či to nie je úžasné povzbudenie a motivácia?
      Ale napriek tejto motivácií „netlačíme“ sa na Ježiša Krista. V chráme sa nájde ešte dosť voľného miesta. Zástupy z evanjelia nás tak trochu zahanbujú...
      Zahanbujú nás aj tí, ktorí niesli ochrnutého. Koľko je okolo nás „duchovne ochrnutých“ nad ktorými sme už zlámali palicu v presvedčení, že už im niet pomoci? A pritom práve oni potrebujú, aby ich niekto modlitbou a vierou zaniesol k nohám nášho Pána.
      Zahanbujú nás tí, ktorí rozobrali strechu. Učia nás, ako nešetriť námahou ani hmotnými prostriedkami, keď je potrebné dostať sa bližšie k Ježišovi Kristovi.
      Možno, že si teraz hovoríme podobne ako Jožko na koncerte: „Musím pridať!“ Ale hneď nasleduje otázka: „Ako?“
      Stačí mať trošku vnímavé srdce a túžbu pomôcť. Boh od nás nečaká veľké veci. Na nás je, aby sme urobili, čo je v našich silách. Ostatné je už dielom jeho milosti. Nádherne o tom svedčí sestrička Bernadeta Pančiová:
      Predpokladám, že väčšina ľudí u nás už pozná združenie chorých na Slovensku v Rodine Nepoškvrnenej. Nechcem tu hovoriť o nich samých, ale o ich apoštoláte, ktorý rozvíjajú. Je to šírenie Zlatej knihy Fatimskej, do ktorej sa prijímajú všetci ľudia dobrej vôle: mladí, starí, chorí, zdraví.
      Ako sa to začalo?
      Vatikánsky rozhlas vysielal v roku 1975 reláciu o nemeckom spevákovi Walterovi. Tento spevák bol silný marianista a dar svojho hlasu chcel využiť na šírenie úcty k Nepoškvrnenej. Bol obľúbeným spevákom a túto šancu využil takto: Vyhlásil, že ak sa pred vystúpením prihlási aspoň päť poslucháčov do Zlatej knihy fatimskej, tak zaspieva o jednu pieseň navyše – ako dar prihláseným. No napriek tomu sa v Nemecku nikto neprihlásil. Prisľúbil preto dve pesničky navyše, ak budú záujemcovia o Zlatú knihu. Jeho trpezlivosť bola korunovaná úspechom. Po polroku sa mu začali hlásiť mladí ľudia. To ho tak nadchlo, že spieval ešte dojemnejšie a stal sa jedným z najobľúbenejších spevákov svojho času. Za desať rokov nahlásil skoro desaťtisíc členov na denný ruženec.
      Táto správa sa dotkla skupiny chorých v našej nemocnici. V tej istej dobe sa zrodila aj Rodina Nepoškvrnenej. Prvých sedem pacientiek sa zaviazalo, že ruženec bude naším spojivom, a to preto, že si dáme aj spoločné úmysly, čo spevák Walter nemal. Od Zostúpenia Svätého Ducha 1975 do konca roka bolo zo siedmich 846 členov. Dnes je nás skoro 400 000. Spájajú nás spoločné úmysly: predovšetkým modlitby na úmysly Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, za Cirkev, za hriešnikov, za celý svet...“ (Zborník: Nová evanjelizácia, 1993, s. 121. )
      Veľa kníh by sa mohlo napísať zo svedectiev tých, ktorí sa „tlačili“ k Ježišovi a snažili sa k nemu dostať i svojich blízkych. Ak sa pridáme k ich snahe, istotne budeme môcť k týmto svedectvám o prejavoch veľkej Božej lásky pridať aj svoje.
09.06.2007 | Čítanosť(4458)
Téma: Evanjelizácia
30.09.2010 | Čítanosť(2325)
Téma: Evanjelizácia
27.06.2003 | Čítanosť(2638)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2582)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2463)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet