15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Odovzdanie sa duše do Božích rúk je maximálnym prejavom jej slobody.”

~sv. Edita Steinová~

17.12.2015 - Miron
čítanosť774 reakcie0
(Share 188 1)


Téma: Duchovný život / Krst / Úprimnosť

Myšlienky... 23/2015

            Pred pár rokmi sme  pripravovali prezentáciu farnosti na DVD. Nebolo ťažké nájsť ľudí na vytvorenie video klipov približujúcich rôzne aspekty života farnosti. Bolo však  ťažké primäť ich, aby pred kamerou vystupovali prirodzene. Skoro každý zaujal  priam neprirodzenú pózu a rozprával vyšším - takým vyumelkovaným hlasom. Niečo podobné je tiež možné vidieť v televízií pri kresťanských programoch. Jeden môj známy - ktorý nepatrí medzi horlivých kresťanov - mi povedal, že tieto programy práve z tohto dôvodu nesleduje. "Ľudia sa tam pretvarujú, nie sú prirodzení, preto  im nedôverujem," dôvodil.



            Musel som uznať, že mal pravdu. Ani mne sa to nepáči... Kto vie čo nás núti k týmto neprirodzeným pózam? Keď vynechám tie negatívne dôvody, ostáva jeden,  ktorý je pozitívny, ale predsa nevhodný na nasledovanie. Tým dôvodom je, že neraz nevedomky napodobňujeme štýl prejavu človeka, ktorý nám imponuje svojím životom. Spomínam na profesora Jozefa Vrableca, ktorý prednášal pastorálnu teológiu a homiletiku úžasným spôsobom. Aké čudné však bolo vnímať, keď  mnohí jeho žiaci sa pokúšali napodobňovať jeho štýl prejavu. Už to nebolo až také úžasné.



            A to by sme ani nemali robiť. Boh nás stvoril - každého jedného ako nevšedný a krásny unikát. Našou úlohou je odkryť túto našu jedinečnosť a  nie napodobňovať druhých.



Pekne o tom rozpráva poučný príbeh zo života mníchov z dobe svätého Antona Veľkého. Niekoľko rokov po jeho smrti sa jednému z nich prisnil  hrozný sen. Išiel teda za iným starším mníchom a sťažoval sa: "Snívalo sa mi, že som zomrel a vstúpil som do neba... Taký som bol šťastný, keď som videl  nášho otca Antona, ako kráča ku mne. Rozbehol som  sa k nemu s radosťou, padol som mu k nohám a objal som ich. On sa na mňa pozrel s prekvapením a povedal: Čo je to za opicu a čo tu robí? Potom sa začal smiať, ako by sa svätý nemal smiať. Neviem čo tento sen znamená."



            Starší mních mu povedal: "Náš svätý otec Anton nás predsa učil, že keď zomrieme a  postavíme sa pred  Boží súd, nedostaneme otázku, či sme boli druhým Antonom alebo svätým Pavlom. Budeme musieť odpovedať, či sme sa stali tým, kým sme sa mali stať."



Je dobré mať vzory pre duchovný život, ale je tiež dobré si uvedomiť, že Svätý Duch nevytvára svätých cez kopirák. Každý z nás je jedinečný...



            Učiteľka náboženstva dala malým  deťom vymaľovať ikonu Krista, ktorá bola  na papieri načrtnutá tenkými čiernymi čiarami. Na konci hodiny jedno dieťa malo Krista vymaľované čudnými farbami. Rúcho bolo oranžové, ruky,  nohy a tvár tmavo hnedá a svätožiara zelená. Učiteľka hovorí: "Nevybrala si si práve najlepšie farby..." A dievčatko s plačom odpovedalo: "Mala som iba tieto farbičky..."



            I my môžeme krstom vtlačený obraz Boha do našej duše, odrážať iba tým, čo máme...darmi, ktoré nám podaroval. Usilujme sa o svätosť, dajme zažiariť tej našej jedinečnosti, cez ktorú sa Boh chce dotknúť sveta okolo nás. Prílišná snaha  o napodobňovanie našich duchovných vzorom môže niekedy viesť k póze, ktorá vyznieva dosť nepresvedčivo - ba až falošne.


27.05.2011 | Čítanosť(4399)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2937)
Duchovný život
04.12.2004 | Čítanosť(2026)
Krst


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet