23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Hlas Cirkvi je ako hlas matky. Niekedy sa môže zdať suchopárny, a predsa je zároveň nežný a rozhodný, odvracia od zla a zachraňuje.

~BL. JÁN XXIII. ~

20.06.2003 - Miron
čítanosť1540 reakcie0
(Share 310 1)


Téma: Duchovný život / Liturgia / Modlitba / Svetlo / Sviečka

Myšlienky... 44/2002

      V liturgii vopred posvätených darov, ktorá sa vo východnej cirkvi slúži počas Veľkého pôstu, sa môžeme stretnúť s obradom, ktorý má korene v prvotnej cirkvi. Predchádza mu chválospev: „Svetlo tiché, svätej slávy, nesmrteľného Otca nebeského, svätého blaženého. Ježišu Kriste, keď sme prišli k západu slnka a videli žiaru večernú, ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Boha. Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, ktorý dávaš život celému svetu. Preto ťa celý vesmír velebí.“ Nasleduje čítanie, po ktorom kňaz so zapálenou sviecou a kadidlom žehná ľudí: „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!“ Na to zhromaždený ľud robí tri veľké poklony.
      Korene tohto obradu môžeme nájsť už v zbožnej židovskej tradícií, kedy sa pri zapálení lampy po zotmení vzdávali vďaky Bohu, ktorý dáva ľuďom svetlo, aby mohli vidieť v temnote noci. Prví kresťania prevzali tento zvyk, ale dali mu inú náplň. Zapálenie lampy pri večernom modlitbovom zhromaždení bolo pre nich symbolom prítomnosti Krista. On, ktorý sa nazval svetlom sveta (Jn 8, 12; 9, 5) a ktorý prisľúbil, že bude uprostred tých, ktorí sa zhromaždia v jeho mene (Mt 18, 20), bol oslavovaný pri zapálení svetla, ako Boh, ktorý vyvádza svoj ľud z temnoty. Tertulián hovorí, že po zapálení svetla každý dôstojne stojí a spieva hymnu Bohu. Sv. Bazil Veľký k tomu poznamenáva: „Naši otcovia si mysleli, že by mali privítať dar večerného svetla niečím lepším než mlčaním, preto vzdávali vďaky. Nevieme povedať, kto zložil tieto slová vďakyvzdávania pri zapálení lámp, ale ľudia používajú tieto slová: Ospevujeme Otca i Syna i Svätého Ducha...“ Tento zbožný zvyk vzdávania vďaky Bohu pri zapálení lámp po zotmení nebol iba záležitosťou liturgických obradov. Sv. Gregor Nisky dosvedčuje obyčaj vďakyvzdávania Bohu, keď si ľudia zapaľovali lampy vo svojich domovoch. (Podľa: Nicholas Uspensky, Evening Worship in the Orthodox Church, St Vladimir´s Seminary Press, New York, 1985, s. 134. )
      Toto veľmi stručné vysvetlenie tohto obradu ma prinútilo zamyslieť sa, kedy som naposledy takto vzdával vďaky Bohu pri zapálení svetla po zotmení. Nepodarilo ma mi nájsť taký okamih. Podobne ako azda mnohí iní, bezmyšlienkovite siaham po vypínači a vnímam svetlo ako niečo prirodzené a automatické. Keď som však po spoznaní tohto starobylého zvyku zapálil svetlo v izbe a spojil to s krátkou vlastnou modlitbou vďakyvzdania, mal som odrazu pocit, že zo svetlom do izby vstúpilo ešte niečo iné... Vnímal som Božiu prítomnosť... Na prvý pohľad je to maličkosť, ale ak nám takéto maličkosti pomáhajú uvedomovať si Božiu prítomnosť a odpovedať na ňu modlitbou chvály a vďaky za Božie dary, potom tieto maličkosti v duchovnom živote majú veľkú hodnotu.
27.05.2011 | Čítanosť(4459)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2987)
Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2638)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2582)
Modlitba - prosebná


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet