23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Myslím, že Ježiš Kristus premenil, posvätil, skoro božským urobil utrpenie. Verím, že utrpenie je pre dušu robotníkom vykúpenia a posvätenia. Verím, že Boh je láska a utrpenie v jeho ruke je prostriedkom, ktorý používa jeho láska, aby nás premenila a spasila.

~E. Leseur~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť999 reakcie0
(Share 320 0)


Téma: Súd / Mt 25, 31-46

Myšlienky... 31/2002

      Už na hodinách náboženstva sme sa učili, že Boh dobrých odmeňuje a zlých tresce. Tak o tom hovorí aj jedna zo šiestich hlavných právd nášho náboženstva. Žiada to Božia spravodlivosť. Boh by nebol dobrý, keby nebol spravodlivý. Nemožno však o ňom hovoriť, že je zlý a krutý. V tomto živote je k nám až nepochopiteľne milosrdný, čo Boží Syn vysvetlil v nejednom podobenstve. Odmietnutím milosti v tomto živote (porov. Jn 3, 18; 12, 48) sa každý sám odsudzuje. Avšak „až príde oslávený Kristus na konci vekov súdiť živých i mŕtvych, zjaví skryté úmysly sŕdc a každému človeku odplatí podľa toho, ako prijímal alebo odmietal milosť“ (KKC, 82). Vtedy budú mŕtvy súdení z toho, čo bude napísané v knihách podľa ich skutkov (porov. Zjv 20, 12).
      V tomto živote má preto každý človek možnosť vygumovať všeličo zo svojho svedomia v dobrej sv. spovedi. Môže vyškrtnúť všetky zlé plány a skutky a urobiť nápravu. Ak však „príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy“ (Mt 25, 31), bude to už neskoro. Vtedy „príde Kristus v sláve, aby dovŕšil konečné víťazstvo nad zlom, ktoré rástlo spoločne v priebehu dejín ako obilie a kúkoľ“ (KKC, 681).
      Tento Posledný súd opisuje Sväté písmo veľmi obrazne: „Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava...“ (Mt 25, 32). Isteže bude to súd zaujímavý, ale prísny a spravodlivý. Pre mnohých aj prekvapením: ako to, veď my sme o tom nevedeli, ani nepočuli. Pri svetskom súde môžeme klamať, zapierať, podplácať, falošne svedčiť, ba aj vyhrať. Pri poslednom súde súdiť bude Boh nielen naše skutky, ale aj slová a myšlienky. Ježiš to predsa povedal už dávno jasne: „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia“ (Mt 12, 36). „Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo“ (Mt 10, 26). A ten súd bude spravodlivý (porov. Jn 5, 30).
      Poľský spisovateľ Stanislav Grabski v románe Spovednica opisuje spoveď snúbencov takto:
      Snúbenica, pôvabné dievča, sa spovedá všeobecne: pristupuje často k spovedi, a preto má len niekoľko malých hriechov. Dobrá budúca kresťanská manželka a matka, myslí si spovedník, a s uspokojením jej dáva rozhrešenie... Potom pristupuje snúbenec. Je oveľa starší. Vyznáva sa, že pri spovedi už nebol niekoľko rokov, že nie je príliš horlivým kresťanom, ale chce sa úprimne vyspovedať. Okrem toho vyznáva, že žije už dlhší čas so svojou snúbenkou ako v manželstve.
      Tu si spovedník s hrôzou uvedomuje, že snúbenica sa spovedala svätokrádežne. Nemôže robiť nič, pretože je viazaný spovedným tajomstvom. A tak sa snúbenica svätokrádežne spovedala, svätokrádežne prijala Eucharistiu a keď aj platne, ale svätokrádežne aj sviatosť manželstva.
      Čoskoro vypukne vojna a mladá manželka zahynie pri bombardovaní Varšavy... Čo sa stalo s jej dušou?
      Vari pochopíme z tohto prípadu, prečo musí byť súd verejný, posledný. To preto, aby vyšli najavo všetky utajené hriechy a tak sa zadosťučinilo Božej pravde.
      Keď sa kráľ Dávid dopustil hriechu, prišiel k nemu prorok Nátan a povedal: „Ty si to urobil potajomky, ale ja urobím tú vec pred celým Izraelom a pred slnkom“ (2 Sam 12, 12). Taký bude aj posledný súd – verejný, prísny, strašný, ale predovšetkým spravodlivý. A nech si nikto nemyslí, že sa to týka len toho druhého. Každý dostane, čo si zaslúži!
      Na cintoríne v Janove je náhrobný pomník. Plačúca žena pozerá za pootvorené dvere. Čo je tam za tou bránou smrti, že plače? Je tam taký život, aký si za svoj život zaslúžia. A taký bude aj náš!
      Vo Vyznaní viery vyznávame o Ježišovi Kristovi, že po svojom vzkriesení vstúpil na nebo, zasadol po Otcovej pravici a „odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“. Nie je dôležité myslieť na to, kedy to bude, ale skôr na to, že to raz určite bude. Byť bdelým – to je životný postoj kresťana. A platí to pre všetkých. Ježiš Kristus to povedal už dávno: „Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13, 37).
12.06.2003 | Čítanosť(2853)
Mt 25, 14-30
12.06.2003 | Čítanosť(2721)
Mt 25, 31-46
12.06.2003 | Čítanosť(2627)
Mt 25, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet