15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mária sa stala Božou Matkou nie tým, čo jej povedal anjel, ale vo chvíli, keď sa zriekla svojej vôle.

~MAJSTER ECKHART~

29.05.2007 - o. František Fedor
čítanosť2242 reakcie0
(Share 460 0)


Téma: Sobášna homília

Homília

V druhú májovú nedeľu sme oslávili Deň matiek. Biskupi Slovenska nám zaslali pastiersky list, v ktorom zdôraznili poslanie a úlohy rodiny v Božom pláne spásy.
Vy, milí snúbenci, ste na prahu kresťanskej rodiny a vchádzate do nej plní lásky a túžby, aby Vaša rodina bola šťastná a trvalá až do konca Vášho života.
Snúbenci boli na poučení pri pánu farárovi. Keď im duchovný otec dal radu do spoločného života: „Milujte sa a snažte sa, aby vaša láska stále rástla.“ „Iba toto?“ zadivili sa. Očakávali nejaké špeciálne pokyny.
Dôležité veci majú obyčajne jednoduché návody. Sám Pán Boh vložil návod na šťastný život do jedného príkazu lásky – milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého.
V manželstve a rodine to platí dvojnásobne. Nepochybujem, moji drahí, že máte teraz úprimnú vôľu byť šťastní a chcete vaše manželstvo prežívať v láske a vo vzájomnom porozumení. Spojivom rodiny je láska, ale láska nie degenerovaná, nie sebecká, ale hľadajúca šťastie toho druhého. Už filozof Platón hovorí: „Kto sa stará o šťastie iných, nachádza svoje vlastné šťastie.“ A kresťanský spisovateľ M. Quist : „Žiť znamená milovať !“
Manželstvo vytvárajú dvaja, ale pravé šťastie traja – manžel, manželka a Boh. Často počujeme o manželskom trojuholníku a myslí sa tu na nevernosť jedného z manželov. Ja chcem vám predstaviť iný manželský trojuholník. Základňou je Boh, odvesnami manželia a plocha je vnútorný život rodiny; teda Božie požehnanie a púčiky vzájomnej lásky – deti.
Keď som bol v zamestnaní, mal som vo svojom oddelení samé ženy, Mal som zvyk pri poďakovaní povedať – nech vám Pán Boh vynahradí na deťoch. Reakcia často bola – ó, nie ! Mysleli si, že prajem veľa detí. Pýtam sa – nechcete mať deti, dobré, múdre, slušné a zdravé ? – Áno, chcem. No veď toto vám prajem, aby vám Pán Boh požehnával vaše deti. Vy ich prijmite a vychovávajte s láskou.
Ak vám Pán Boh požehná deti, prijmite ich s láskou do spomínaného trojuholníka spoločného života. Ak rodičia túžia po deťoch, o to viac deti túžia po rodičoch.
Bolo to na sklonku vojny. Zaľúbila sa do vojaka cudzieho oddielu, otehotnela, vojak odišiel so svojím oddielom, ona porodila pekného chlapčeka. Ani nevedela akej národnosti bol otec chlapčeka.
Dievča od hanby, že má nemanželské dieťa, odniesla ho do kostola a viac sa neukázala. Dieťa prevzali do opatery rehoľné sestry a pokrstili ho menom Beppino. Bolo to v Taliansku. Beppino rástol, ale necítil sa dobre. Za druhými deťmi prichádzali rodičia,príbuzní, donášali darčeky a o neho nikto nestál, nikto neprichádzal. Sestrám nechcel rozprávať o svojom zármutku. Deťom však rozprával, že aj on má mamičku, je veľmi krásna, ale je ďaleko odcestovaná a preto nemôže prísť, ale raz príde s veľkým balíkom sladkosti. Na vigíliu Božieho Narodenia pán kaplán rozprával deťom, že uvidia dieťatko Ježiša s jeho Matkou. Betlehem bol ešte zakrytý záclonou. V nestráženej chvíli Beppino vošiel za záclonu a sestry ho počuli ako s plačom hovorí Ježiškovi: „Požičaj mi svoju matku, aspoň na jeden deň !“ Koľké deti túžia po matkách, po rodičoch
Sv. Pavol v 1. liste Korinťanom napísal hymnus o láske. (1 Kor 13,4- 7) Láska je trpezlivá -...nie je sebecká...všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Mladý pán kaplán mal prvýkrát sobášiť. Hútal, čo má povedať mladomanželom, akú radu im dať do života. Na prechádzke dedinou stretol sa s jednou starenkou. Dal sa s ňou do reči a mimo iného sa rozprávali aj o blížiacom sa sobáši. „Čo im mám povedať ?“ utrusil. „Ach“, povedala starenka, „povedzte im jednoducho, aby si vždy navzájom odpúšťali.“ Áno, vzájomné odpúšťanie je veľmi potrebné. Odpúšťa nám Boh a chce, aby sme si aj my navzájom odpúšťali.
Sv. Pavol v spomínanom liste napísal: „ Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.“ Láska nikdy!
A prečo ? Lebo Boh je láska a ten je večný.
Pán Ježiš v v reči na hore poúčal svojich poslucháčov. V podobenstve o dvoch staviteľoch poukázal, aké dôležité je postaviť si dom na skale, na pevnom základe. Vy si staviate dom vospolnosti, dom manželstva. Tou skalou, tým základom nech je vzájomná láska upevnená vernosťou a vzájomnou ohľaduplnosťou.
Mladý dôstojník bo povýšený. Pred manželkou to tajil, chcel ju prekvapiť. Keď mal už urobené výložky novej hodnosti, prišiel domov a čakal, kým si to manželka všimne. Prešla hodina a nič. Bol sklamaný. Zbadal však, že manželka je smutná a slzy ma na krajíčku. Objal ju okolo ramien a spýtal sa čo sa stalo. Povedala: „Už hodinu si doma a nevšimol si si môj nový účes.“ Hľa, to je situácia, ktorá sa vyskytuje v rôznych obmenách v manželskom živote
Iste ste si všimli, že veľakrát spomínam v tomto príhovore lásku. Pre šťastný manželský život, (ktorý v rôznych obmenách budete pri gratuláciách im priať) je veľmi potrebná. Ale takáto láska nemôže vyrásť z ľudského srdca. Je to Božia láska, ktorú Boh vlieva do našich sŕdc skrze Svätého Ducha. Zajtra slávime Turíce, Zoslanie Sv. Ducha. Proste a my s vami, aby Duch Sv. vás naplnil svojimi siedmymi darmi a obdaril vás stavovskou milosťou potrebnou pre prekonávanie všetkých nástrah rodinného života.
Manželský a rodinný život nie je len cestou ružovou záhradou vysnívanou v čase zaľúbenia. Je to často realita i kráčanie po ružiach s tŕňmi, ktoré môžeme otupiť vzájomnou pomocou a zrelou láskou, a ak Boh dá, aj zázrakom, aký zažili títo manželia.
Syn našiel po otcovej smrti list napísaný na sklonku svojho života trasúcou sa rukou starého človeka. Otec ďakoval Bohu za zázrak, ktorý pocítil v manželskom spolunažívaní v deň 10. výročia svadby. Píše: „Milý bože, ďakujem, že si vyslyšal o čo som ťa prosil v tú noc pred naším výročím. Žaloval sa ti, že takto už ísť nemôže. Moja žena je neústupná, hašterivá, celý deň sa hádame, vždy má posledné slovo, keď ja chcem ísť napravo, ona ide vľavo, nikdy sa nedá prekričať, aj iné veci mi robí napriek. Prosím, ty si všemohúci, urob zázrak, premeň moju ženu na milú holubicu nášho života. Zajtra je nedeľa, výročie svadby, chcem ísť do kostola a začať druhých desať rokov s premenenou ženou.“ Ďalej sa syn dočítal, že zázrak sa skutočne stal. Otec ráno vstal, chcel si overiť, či ho Boh vypočul, milo sa ozval k manželke a zrazu bolo všetko niečo iné. Ona mu milo odpovedala, nehádali sa, pri raňajkách si vzájomne posluhovali, do kostola išli cestou, ktorú on vybral a ďakoval Pánu Bohu, že mu dal inú ženu.
Syn ukázal list matke, ktorá veľmi smútila za manželom. List ani celý nedočítala, keď si zotrela slzy z očí, usmiala sa, a povedala: „A ja som si myslela, že Pán Boh mňa vyslyšal. Ja som v tú istú noc, prosila Pána o zázrak, aby premenil môjho manžela, ktorý sa rád hádal a bol neústupčivý. Ráno, keď som sa prebudila, chcela som zistiť, či Boh urobil zázrak. A skutočne. Milo som sa ozvala, on mi milo odpovedal, celý deň bol bez hádky a spoznala som, že otec sa celkom zmenil. Stal sa zázrak. A potom som celý život robila všetko, aby som ten zázrak nepokazila.

Ja považujem za zázrak aj to, že Boh spojí muža a ženu v jedno telo a v jednu dušu. Vy , milí snúbenci, o chvíľu manželia, robte celý život všetko, aby ste tento zázrak nepokazili. Ani vtedy, keď vaše manželské nebo sa pokryje chmárami, príde dážď a azda aj krupobitie. Po búrke vychádza slnko a všetko ohreje, vysuší a znova je svet krajší. Nech slnko vášho života rozháňa chmáry, vysúša slzy a páli nedorozumenia. Ony prídu, ale nech odídu tak ako prišli.
Pri tomto sviatostnom sobáši ste dostali stavovskú milosť, ktorá vám bude pomáhať vtedy, keď bude vám potreba. S touto milosťou treba spolupracovať.
Pri sv. liturgii myslite na svojich rodičov, starých i krstných rodičov, od ktorých ste dostali požehnanie na cestu spoločným životom a z celého srdca im ďakujte za život, za výchovu, za všetko, čo pre vás urobili, aby ste sa vzniesli na svoje vlastné krídla života. Jankov otec tu už nie je. Nevieme ako je to tam hore, ale ľudským poznaním predpokladáme, že je tu tajomným spôsobom prítomný a požehnáva vás i vašu cestu.
Najdôležitejšie je božie požehnanie. Cez ruky kňaza Vás Boh požehná o chvíľu. Nuž prijmite ho do hĺbky svojho srdca a vykročte v mene Božom do síce neznámej , ale Bohom požehnanej budúcnosti.
Šťastnú cestu !


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet