20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pesimizmus je z nálady, optimizmus je z vôle.

~ÉMILE CHARTIER~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť911 reakcie0
(Share 229 0)


Téma: Piata pôstna nedeľa cez rok A / Jn 11,1-45 / Pochopiť svoje umieranie

Homília

Pri vstupe do kostola vašej pozornosti neunikne, že kríže sú zahalené fialovou látkou. Takto zahalený kríž má nás veriacich upozorniť na veľkosť Kristovho utrpenia, smrti a má nás zároveň poučiť, čo svojím utrpením a smrťou získal pre nás Pán Ježiš. Na túto tému by sme si mali nájsť čas na popremýšľame. Takto zahalené kríže budú až do Veľkého piatku.
Dnes, na Nedeľu umučenia, nazývanú aj Smrtnou nedeľou, vypočuli sme si známe evanjelium o vzkriesení Lazára, ku ktorému Pán Ježiš prechovával veľké priateľstvo.
Z evanjelií vieme, že Pán Ježiš vzkriesil tri osoby: Dcéru Jairusa, kde sa stretávame so skupinou ľudí, ktorí sú najatí za odmenu, aby plakali nad stratou mŕtvej. Dievčaťu Pán Ježiš povedal: „Dievča, vstaň!" (Lk 8,54). Pri druhom vzkriesení pri bráne mestečka Naim vidí Pán Ježiš plakať matku-vdovu, ktorá pochovala svojho jediného syna. Vtedy povedal žene: „Neplač!" A mládencovi: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!" (Lk 7,13-14). V dnešnom evanjeliu vidíme samého Pána Ježiša smútiť i plakať a nakoniec povedal: „Lazár, poď von!" (Jn 11,43). Čo chcel týmito zázrakmi Pán Ježiš povedať?
Vysvetlime si to na dnešnom evanjeliu, ktoré má pre nás neobyčajne veľký význam. Dej je nám známy. V celom dnešnom evanjeliu si Pán Ježiš počína veľmi zvláštne. Od začiatku sa zdá, akoby si prial smrť Lazára, čomu nasvedčuje aj to, že sa neponáhľa po prijatí správy o chorom priateľovi, ale práve naopak, zostáva tam, kde je - s apoštolmi. Potom prichádza do Betánie, kde býval Lazár, ktorý je už štyri dni mŕtvy. Nakoniec vieme, že Pán Ježiš postupoval takto zámerne, aby všetci boli presvedčení o Lazárovej skutočnej smrti. Pán Ježiš chcel svojím správaním dosiahnuť to, aby nikto nemal pochybnosť o zdanlivej smrti Lazára. Po prijatí správy o chorobe priateľa Pán Ježiš povedal: „ Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn" (Jn 11,4). Neskoršie zas poznamená: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili" (Jn 11,14—15). Toto tajomstvo svojho oslávenia Pán Ježiš vysvetlil Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky" (Jn 11,25-26). Pán Ježiš má skutočne moc vracať život, za čo ďakuje Otcovi, keď sa modlí skôr, akoby vzkriesil Lazára: „ Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu..." (Jn 11,41-42). Skôr ako Lazár vyšiel z hrobu, Pán Ježiš vedel, že toto môže urobiť. Lenže v tom čase zároveň, keď vzdáva vďaku Otcovi, keď na Lazárovi ukáže svoju moc, vidíme aj jeho hlboký ľudský cit, ktorý je v tomto prípade tak jemný, že to až prekvapuje. Evanjelista trikrát o tom hovorí: Ježiš sa zachvel v duchu a potom zaplakal a vzrušený pristúpil k hrobu (por. Jn 11,33).
Pán Ježiš svojím správaním voči Marte a Márii ukazuje svoju lásku v súcite a keď to robí, robí to s takým presvedčivým spôsobom - postojom, že je z toho cítiť účasť na ich utrpení a bolesti. Tohto si povšimli aj ostatní prítomní, keď ktosi z nich poznamenal: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!" (Jn 11,37). Pohľad na Krista mohol vzbudiť dojem, akoby smrťou nastal boj, alebo akési vnútorné rozdelenie. Ale to je len zdanie. Pán Ježiš bol skutočne presvedčený, že moc, ktorú dostal od Otca, je jemu vlastná, ale to ho nepozbavilo ako človeka spolucítenia, v tomto prípade úmrtia milovanej osoby. Tu vidíme v jednej chvíli božstvo i človečenstvo Pána Ježiša. Na druhej strane je isté, že keď vzkriesi Lazára, nespĺňa sľub, ktorý dal Marte: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie" (Jn 11,25). Výzvou: „Lazár, poď von!" (Jn 11,43) vyvedie ho z hrobu v šatách, do ktorých ho zavinuli a pochovali. Keď však vstáva Pán Ježiš z mŕtvych, vstáva celkom voľný, bez plachty a potrebných šiat. Vieme, že Lazár po určitom čase znova zomrel. Bolo to čosi prirodzené. Pán Ježiš totiž nevzkriesil Lazára k večnému životu, ako to sľúbil jeho sestre Marte a tým, čo v neho uveria. Chce, aby všetci uverili, že on nám môže dať večný život, preto sa modlí aj ku svojmu Otcovi.
Text nás oslovuje jasnou rečou okolo zmŕtvychvstania, že Pán Ježiš má moc nad smrťou. Ukázal, že smrť nad ním už nemá moci, že nič už nemôže ohraničiť jeho božskú moc. Keď sme ho videli plakať, tak to bola len príčina priateľstva so smútiacimi pozostalými. Áno, Lazár zomrel, ale Kristus víťazí nad smrťou, lebo je Boh a môže so smrťou nakladať, ako uzná za vhodné. Keď hovorí o večnom živote, tak ho udelí tým, ktorí uveria v jeho zmŕtvychvstanie. Pri vzkriesení Lazára sa nám dostáva predobrazu zmŕtvychvstania samého Pána Ježiša. Zaiste, vzkriesenie Lazára a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša sa nedá zrovnať. Pán Ježiš je skutočne Pánom smrti. Keď si chceme toto ozrejmiť u proroka Ezechiela na texte, ktorý sme čítali dnes ako prvý, jedná sa o proroctvo a zároveň prísľub, ktorý Boh dal svojmu národu: „Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj... I budete vedieť, že ja som Pán..." (Ez 37,12-13). Tu sa vlastne hovorí o moci nad smrťou. To všetko koná Pán Ježiš len preto, aby vzkriesením Lazára prebudil našu vieru. Prorok Ezechiel i úryvok z Listu Pavla apoštola Rimanom majú ten istý úmysel, aby sme uverili v moc Ježiša Krista nad smrťou.
Máme však niekedy pocit, že náš život ovládajú dve proti sebe stojace sily: smrť a život v Bohu. Pavol poukazuje na to divnou vetou: „ Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho" (Rim 8,9). Pavol sa obracia na nás kresťanov, ktorí sme boli krstom ponorení do smrti Krista, aby sme s ním mohli vstať z mŕtvych. Podľa Pavla musí platiť, že ten, kto sa rozhodol zomrieť telu, že bude žiť v Duchu a ten Duch v jeho živote dáva mu zmŕtvychvstanie. To znamená pre nás, že jedine zo strany Ducha môžeme obdržať večný život po zmŕtvychvstaní. Na druhej strane si musíme byť vedomí toho, že naše telo sa bude stále snažiť, aby mohlo vládnuť nad nami, aby človek žil len preň. Musíme vedieť, že ako veriaci budeme často vystavení skúškam, že bude chcieť nad nami zvíťaziť hriech, žiadostivosť očí, žiadostivosť tela, pýcha života. Nad duchovnou oblasťou bude chcieť zvíťaziť telesná oblasť. Preto prežívame aj rôzne nepokoje, pretože nie vždy dokážeme hneď dať prednosť tomu, čo osoží duši, pred tým, čo nás od Boha zvádza. Pre nás pohľad na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ale aj na zázraky, keď vzkriesil mŕtvych, má sa stať našou posilou, aby sme dôverovali vo víťazstvo v Boha, ktorý nás raz chce vzkriesiť z mŕtvych. Nespoliehajme sa sami na seba, na svoju šikovnosť, pretože na nás dolieha veľa nepriateľov nášho zmŕtvychvstania. Často si pripomínajme, že náš život tu na zemi sa raz skončí a smrťou prejdeme do nového života. Áno, všetci zomrieme a všetci budeme vzkriesení. Jedni pre odmenu, iní pre trest podľa nášho prístupu k plneniu povinností, ktoré nám určil Boh. Tým, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, premohol smrť a dal nám záruku, že ten, kto verí v neho, nezomrie naveky, ale bude vzkriesený do nového, už bez konca trvajúceho života.
Keď pozeráme na naše vzkriesenie, tak každý náš skutok má hodnotu a tiež všetky blahoslavenstvá majú význam a zmysel.
Vo svetle Kristovho učenia o zmŕtvychvstaní sa mení pohľad na svet. Preto keď v pôstnej dobe, ale nielen vtedy, kresťan sa snaží odumrieť sebe a svetu a žiť pre Boha, získava záruku večného života.
Prednedávnom som navštívil chorého.
Rakovina. Na jeho tvári bolo vidieť črty úžasného utrpenia. Aj si poplakal, ale jeho vzdychy boli plné viery a odovzdanosti do vôle Božej. Raz som mu povedal, aby prijal injekciu, že to nie je hriech. Povedal mi: - Nie, chcem zomrieť, odpykajúc si svoje hriechy tu na zemi. Viem, že je to ťažké, ale ten mi je posilou. — A nad posteľou mal zavesený kríž.
Kríž mu bol zárukou, že všetko toto utrpenie bez morfia má v jeho živote zmysel. Chcel urobiť pokánie za svoje hriechy, aby po smrti podľa prísľubu Krista, ktorému uveril, ktorého v utrpení nasledoval, mohol na základe víťazstva Krista nad smrťou byť aj on vzkriesený do nového života.
Do Veľkého piatku budú naše kríže zahalené.
Uvedomujeme si, že Kristov kríž je skutočne pre niekoho bláznovstvom, pre iných nezmyslom, ale pre nás, čo sme uverili v Krista, je zárukou večného života, nášho vzkriesenia z mŕtvych, nášho večného života. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet