23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Cirkev údery prijíma, no nevracia ich. Je však nákovou, na ktorej sa zodrali mnohé kladivá.”

~ANTOINE P. BERRYER~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1023 reakcie0
(Share 267 0)


Téma: Tretia pôstna nedeľa cez rok A / Jn 4,5-22 / Naša potreba stretnúť sa s Kristom

Homília

Čo dokáže spraviť jedno nepredvídané stretnutie. Áno, môže zmeniť celý ďalší život človeka. Jedno stretnutie obohatí, iné skomplikuje náš život. Tak to môže byť aj so sviatosťou zmierenia v pôstnej dobe. Stretnutie s Kristom...
Evanjelium rozpráva o stretnutí Pána Ježiša so ženou Samaritánkou. Žena uverila Kristovi a Kristus zmenil nielen jej život, ale i život ďalších Samaritánov, ktorí uverili slovám Pána Ježiša.
Zastavme a zamyslíme sa nad zastavením Krista pri studni praotca Jakuba. Toto zastavenie má nielen historický, ale aj náboženský význam. Sledujme najprv historický význam zastavenia Krista v meste Sychar medzi Samaritánmi.
V dejinách vyvoleného národa stali sa terčom zvlášť dve studne na cestách Svätej zemi. Prvá je Abrahámova v Betsabe a druhá Jakubova studňa neďaleko mesta Sychar. Táto studňa je hlboká 23 metrov. Nad studňou bol v kresťanskom staroveku vybudovaný kostol. Neskôr bol však odstránený. Je neuveriteľné, že túto pamiatku - tak vzácnu a dôležitú - Židia nechali na starosti Samaritánom. Voda a vzduch sú spoločné prvky pre všetkých ľudí, či sú blízki alebo ďalekí. Podať pocestnému vodu bolo vždy prejavom úcty a táto ľudská povinnosť sa nesmela odoprieť. Žena Samaritánka sa divila tomu, že pri Jakubovej studni Kristus pýtal si od nej pohár vody. Medzi Židmi a Samaritánmi bol rozkol, pretože jedni opovrhovali druhými. Tu sa pri studni navzájom zblížili a táto skutočnosť sa stala príkladom pre všetkých ľudí. Voda je prírodný živel, ktorý obživuje všetky plody prírody a neodoprie uhasiť smäd nikomu. Z toho sme poučení, že ani my sa nemáme zdráhať pomôcť tomu, čo to potrebuje. Pri studni sa stretávajú všetci živí: ľudia, zvieratá, vtáky a ostatné živočíchy. Studňa je teda symbolom jednoty a života. Aby sa v studniach Palestíny, kde voda mala cenu zlata, zachovala čistá voda - voda zdravá, voda živá, ba svätá, studne sa zatvárali, ohradzovali, ba aj zamykali. Hospodár však nesmel nikomu odoprieť dať vody zo studne. Zamknutá studňa je obrazom čistej a vernej lásky. U všetkých národov nachádzame posvätnú úctu k vode - Indovia. Voda akoby vychádzala a viedla na miesta večného života. Palestínska rieka Jordán bola posvätná pre patriarchov, prorokov a najmä pre Jána Krstiteľa. Kristus sa veľmi rád zdržiaval pri Genezaretskom jazere, na ktorom a pri ktorom vyučoval a robil zázraky. Všetci veľkí ľudia hľadali veľkú vodu a keď našli more, žasli nad jeho veľkosťou, hĺbkou a silou. V mori človek hľadal všemohúcu silu, pôvodcu života a cestu do vytúženej večnosti. Kristus zjavil svoju slávu pri vode, keď pri krste v Jordáne nebo sa ozvalo a zvestovalo príchod Vykupiteľa v osobe proroka z Nazaretu. Na Tiberiatskom jazere urobil viacero zázrakov. Zázrak pri Jakubovej studni je jeden z najväčších a najpoučnejších. Voda z tejto studne sa stala symbolom živej vody a prameňom živej vody, prúdiacej do života večného. Žene Samaritánke Kristus zjavil tajomstvo, že tak, ako je voda nevyhnutná v prirodzenom živote, tak aj v živote nadprirodzenom je prameň živej vody, ktorá zahasí smäd a večný hlad po pravde. Táto žena sa úžasne prekvapila, že jestvuje voda, od ktorej nebude človek viac smädný. „ Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať" (Jn 4,15).
Aj my sa podobáme žene, ktorá hneď nepochopila, akej podstaty je živá voda. Skôr, ako sa mohla napiť tejto duchovnej vody, bolo treba očistiť nádobu jej srdca. Pán jej pootvoril bránu do jej srdca, keď jej odhalil tajomstvo duše. Preto, že mala vieru v prisľúbeného Mesiáša, dal jej milosť zmierenia s Bohom. Dojatá toľkou láskou utekala domov, aby zvestovala všetkým príbuzným: „ Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš? " (Jn 4,29). Mnohí Samaritáni prišli k Ježišovi a po krátkom čase prehlásili: „ Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta" (Jn 4,42).
Z týchto Samaritánov sa stali Kristovi učeníci, aby zahanbili Jakubovo pokolenie, ktoré si robilo nároky na popredné miesta medzi vyvolenými ako prvorodení. Nielen v Jeruzaleme samom, ale na celom svete sa budú veriaci klaňať v duchu a v pravde svojmu Bohu, ktorý je Otcom všetkých a nehľadí na osoby, ani na ich pôvod, ale na ich úprimnosť, lásku ku pravde a snahu pomáhať všetkým, aby všetci boli jedno. Boh chce posvätenie skrze vodu života, čo je milosť Božia pre všetkých. Pramene tejto vody sú nevyčerpateľné a majú silu uzdraviť každého, koho sa dotknú. Predobrazom nebeského prameňa života je aj mojžišovský prameň pod horou Horeb.
Vieme, že dnešné ľudstvo zápasí o zachovanie čistej vody. Je prirodzené, že veriaci očakávajú nevyčerpateľný prameň spasiteľnej vody vo večnosti. Táto voda má ovplyvniť večný život veriacich ľudí v nebi.
Čím ťažšie je nám pochopiť slová o živej vode, tým ochotnejšie máme využiť obdobie veľkého pôstu. Jedná sa o to, aby sme obnovili ochotu, ktorou sme začali pôstne obdobie a vzájomne sa podporili v našej otvorenosti pre Boha. V pôste nejde o veľké zrieknutie sa, nejde o veľký výkon, ktorý podáme. Hodnota nie je v pôste ako takom, ale v novom živote, o ktorom hovorí Ježiš. To je život, ktorý živí Boh živou vodou. Preto aj my volajme: Pane, daj nám vody, aby sme neboli už viac smädní!
Pôstna doba nám ponúka stretnúť sa s Pánom Ježišom vo sviatosti zmierenia. Keď sa pripravíme a keď stretnutie prežijeme, odídeme nasýtení. Koľkým stačilo jedno stretnutie s Kristom ku zmene života! Prečo by to nemalo platiť o nás? Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet