21.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dobre vie žiť ten, kto sa vie dobre modliť. Modlitba je kľúč do neba: modlitba sa vznáša hore a Božie milosrdenstvo zostupuje k nám dole. Ako telo žije potravou, tak vnútorný človek žije modlitbami a rozhovorom s Bohom.

~sv. Augustín~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť498 reakcie0
(Share 149 0)


Téma: Tridsiata štvrtá nedeľa cez rok A / Mt 25,31-46 / Kristus Kráľ pozýva ku sebe všetkých

Homília

Každému z nás dobre padne milé slovo. Nielen starší túžia po povzbudení a láske, ale aj deti a dospelí. Milé slovo vie dodať viac síl, chuti a radosti do života. Viac ako vitamíny, alebo nejaká hmotná vec. Dnešná nedeľa je končiacou - poslednou nedeľou v cirkevnom roku. Počas celého roka sme čítali slová Pána Ježiša, ktoré nám dala Cirkev postupne čítať. Môžeme sa preto sami seba pýtať otázkou emauzských učeníkov, keď pri večeri spoznali Pána Ježiša: „ Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? " (Jn 24,32). Či sme neodchádzali z našich stretnutí tu v kostole aj v tomto cirkevnom roku povzbudení, posilnení a šťastní po vypočutí slov Pána Ježiša? V dnešnú nedeľu nám predstavuje Cirkev Pána Ježiša ako Kráľa. Učil nás, povzbudzoval, radil, vysvetľoval, ale tiež karhal a napomínal. Dnes túži a chce nám povedať tú najvážnejšiu vetu, na ktorú nemáme - pokiaľ žijeme - zabudnúť a snažiť sa ju raz z jeho úst počuť.
Evanjelista Matúš nám ju zaznamenal takto: „Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta" (Mt 25,34).
Sú to slová skutočného pastiera, ktorému záleží na každej ovečke i tej, čo odišla od stáda, preto aj za ňou ide a berie si ju na plecia, a teší sa z jej záchrany. Sú to slová aj Boha Sudcu, ktorý vo svojej múdrosti a spravodlivosti vie, kto si zaslúži, aby počul tieto slová. On je totiž pravý Boh, ktorému Otec odovzdá súd nad živými i mŕtvymi, a ktorému Otec podloží všetkých nepriateľov pod nohy. On je predsa víťaz aj nad smrťou. Na konci cirkevného roka je veľmi ťažko povedať a pripomenúť si všetko, čo považujeme za potrebné. Cirkev nám predstavuje Krista ako toho najvyššieho Pána, ktorému všetko patrí. Neubránime sa myšlienke, že tento mocný Boh, Kristus Kráľ, má aj dnes veľkú starosť o nás. Chce využiť aj túto poslednú nedeľu, aby nám poukázal na základe čoho si môžeme získať odmenu, prípadne keď zanedbáme niečo, čo nám prinesie odsúdenie. Ježiš nás sám poúča, že na konci čias príde ešte raz, nie ako malé dieťa či mladý muž, aby sa vydal do rúk ľudí, aby ho znova ukrižovali, ale príde ako Sudca živých i mŕtvych. Cirkev tento príchod zvýrazňuje udelením titulu „Kráľ", teda ten, ktorý má najväčšiu moc. Túto moc mu dáva Boh Otec preto, čo Ježiš vykonal pre ľudstvo, keď z lásky zmieril za hriechy ľudí Boha Otca s ľuďmi. Aby ľudia mohli vstúpiť do jeho Kráľovstva, musia niečo preto vykonať. Práve dnes hovorí Pán Ježiš, čo si praje od nás, ak sa chceme dostať do jeho Kráľovstva. Máme konať skutky milosrdenstva. To znamená prejavovať svoju pozornosť, lásku a úctu svojim blížnym tak, ako by sme to robili samému Pánu Ježišovi.
Je ich sedem:
1/Hladných kŕmiť.
2/ Smädných napájať.
3/ Nahých odievať.
4/ Pocestných sa ujať.
5/ Väzňov vykupovať.
6/ Chorých navštevovať.
7/ Mŕtvych pochovávať.
Tento posledný skutok telesného milosrdenstva v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš nespomína. Cirkev ho však zaraďuje medzi veci, ktoré Pán Ježiš raz odmení, prípadne ich zanedbanie potrestá. Na adresu dobrých povedal, že keď príde na konci sveta, povie: „ Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25,40). A tým, čo nekonali skutky milosrdenstva, zas povie: „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili" (Mt 25,45).
Evanjelista Matúš ako konečné a neodvolateľné rozhodnutie Boha Sudcu, Ježiša Krista, na základe životných zásluh alebo nie zásluh voči blížnym vyjadril slovami: „A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života" (Mt 25,46).
Jedno rozhodnutie znie príjemne, druhé však tvrdo. Dokonca až tak tvrdo, že ktosi pri čítaní týchto slov poznamenal, že mali by sa tieto slová vypustiť z textu Písma. To sa však nemôže. Pán Ježiš povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú" (Mt 24,35). Na inom mieste povedal, že kto by len jedno písmeno vymazal a tak by urobil, zaslúži si trest. Čo Pán Ježiš povedal, je pravda. Svojimi činmi a znameniami dokázal, že je skutočne Kráľ celého sveta. Pri búrke na mori prikázal, aby sa more utíšilo a ono poslúchlo. Rozkázal mŕtvym vstať z hrobu, chorým na dotyk či slovo vracal zdravie. Ešte pred jeho narodením napísal prorok Zachariáš, že všetci raz budú počúvať jeho hlas. On nebude potrebovať svedkov, pretože pozná každú myšlienku, vie o každom slove a skutku človeka. Keď vynesie rozsudok, nikto nebude môcť povedať, že to bol nespravodlivý rozsudok. Prorok ho predstavil ako spravodlivého. On zvíťazí nad všetkým. Nebude potrebovať ako zemskí králi vojsko. Nepreleje pre svoje víťazstvo krv preto, lebo si svoju moc nezíska mečom. On zvíťazí pravdou. Ako často ho chceli farizeji podchytiť v slovách! Nepomohlo ich ľudské zlomyseľné konanie. Ježiš dokázal zatvoriť jedinou vetou ústa svojim neprajníkom. Hoci jeho smrť niektorí považovali za jeho porážku, v skutočnosti to bolo jeho najväčšie víťazstvo. Jeho smrť - to bola jeho dobrovoľná obeta, ktorá sa končí víťazstvom pravdy: „ Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím " (Jn 2,19).
Posledný triumf Krista bude jeho súd nad svetom. Kristus bude Sudcom sveta. Nikto nevie dňa ani hodiny, kedy príde druhýkrát na svet. Hoci sa o tom veľa píše, dohaduje, napríklad s fatimským posolstvom Panny Márie, ale o tomto príchode nevie nikto, ani v nebi. Pre nás je len potrebné, aby sme žili tak, že keď nastane tá chvíľa, aby sme mohli počuť tie milé slová: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta" (Mt 25,34). Netráp sa, ako bude súdiť neveriacich či pohanov, ktorí nevedeli o ňom nič. Boh je nekonečná múdrosť. Boh dá každému spravodlivú odmenu. Veriacemu i neveriacemu. Kresťanovi, protestantovi i Židovi. Zaiste bude súdiť podľa toho, ako človek žil. Keď poznal vieru a učenie Krista, či si ich plnil a zachovával. Keď neveril, ako si plnil svoje povinnosti voči blížnemu, či voči sebe samému. Rozhodne súd s pohanmi prebehne celkom ináč ako s veriacimi. On, Boh lásky, nikoho neukrivdí, ale tiež nevpustí do svojho Kráľovstva toho, kto si to nezaslúži. Preto je pre každého človeka heslo: „Zlého sa chráň a dobro konaj". „Konaj druhým to, čo ty chceš, aby oni konali tebe". To je výrok v spomínaných skutkoch milosrdenstva.
Poznáme teda kritériá, za akých môžeme získať povolenie vstupu do neba. Tieto rozhodnú o našej odmene či treste. Vidíme širokú možnosť našej činnosti k získaniu zásluh. Preto takto vieme pochopiť aj spásu tých, ktorí z nejakej vážnej príčiny nepoznali alebo nežili ako kresťania. Nikto nie je vylúčený z večnej odmeny. Spomeňme si na lotra. Nikto ale nevie ani dňa ani hodiny, kedy dôjde k stretnutiu s Bohom. To ho zaväzuje nanajvýš zodpovedne si počínať. Takto pochopíme aj stav zatratenia. Ten, čo vedome a dobrovoľne zatracoval všetko, čo je spojené s Bohom, teda ťažkým hriechom vedome a dobrovoľne spáchaným, ten nebude túžiť po smrti žiť s Tým, ktorého popieral, neuznal, netúžil po ňom tu na zemi. Pán Ježiš predsa nikoho nechce násilím pritiahnuť do svojho Kráľovstva. Tak aj inoveriaci, keď si plnia svoje povinnosti verne, tak ako im to určuje ich viera a viera v Krista, môžu byť spasení. Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky.
Povzbudzujme sa navzájom v konaní dobra a získaní zásluh pre večný život! Buďme nadchnutí Duchom Svätým. Cestou života dajme sa viesť Duchu Svätému. Tak si môžeme byť istí, že sa nám naša nádej splní a po živote viery tu na zemi obsiahneme účasť na večnej sláve v láske. Pán Ježiš ako najväčší Sudca je veľkorysý za ten čas, čo sme tu na zemi. Významné sú pre nás Ježišove slová, ktoré adresoval apoštolom, že komu hriechy odpustia, budú odpustené a komu zadržia, budú zadržané. Musíme sa často obracať k týmto slovám. Nemať strach sklopiť svoje oči ako mýtnik v chráme a uznať svoju hriešnosť. Toto sa Ježišovi páči. Milý mu je každý, kto koná spravodlivo a bojí sa Pána. Teda, Bohu sa páči každý, kto sa stráni uraziť ho hriechom. Náš život stojí zato, hoci 70, 80, 100 rokov budeme žiť a budeme bojovať o účasť na Božom kráľovstve. Vyplatí sa to, veď čo je sto rokov oproti večnosti? Veď čo je jedna kvapka vody oproti všetkým vodám na svete?
Keď nám dobre padne milé slovo od brata či sestry k veciam a udalostiam tohto dočasného sveta, tým viac si vážme slová, keď nás niekto povzbudzuje k večnému životu. Nakoniec poďakujme sa Duchu Svätému za všetky myšlienky, ktorými sme v tomto končiacom sa cirkevnom roku jeho vnuknutím boli obohatení a poprosme o ďalšie milosti do nového cirkevného roka. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet