19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mária sa učila prenikať cez všednosť každej chvíle a v jej skutočnosti objavovať Boha. Nachádzala spojitosť medzi každým stvorením, ktoré stretla, a Bohom, ktorý ho povolal k životu.

~GEORGE A. MALONEY~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť431 reakcie0
(Share 196 0)


Téma: Tridsiata prvá nedeľa cez rok A / Mt 23,1-12 / Hovoria, a nekonajú

Homília

Každý z nás vie, čo je to zrkadlo a načo nám slúži. Bolo by smiešne a nerozumné, aby sme v zrkadle, do ktorého sa dívame, videli tvár svojho blížneho. Sme v kostole. Tu si často uvedomujeme, že je aj iný svet ako ten hmotný. Keď sme teda tu, pripomeňme si, že je aj iné zrkadlo, duchovné, do ktorého sa máme tiež pozrieť, dobre zadívať a bolo by nerozumné, keby sme v ňom chceli vidieť niekoho iného a nie seba.
Takéto duchovné zrkadlo nám dnes nastavil evanjelista Matúš, keď opísal stretnutie Pána Ježiša s farizejmi a zákonníkmi, ktorým povedal: „Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Mt 23,12).
Farizeji a zákonníci chceli Ježiša zosmiešniť, ponížiť, vyhlásiť za nepriateľa Boha, národa i cisára. Nepodarilo sa im to. V dnešnom úryvku sa iniciatívy ujíma sám Ježiš a veľmi ostro vystúpi proti zákonníkom a farizejom. Obrátil sa na svojich učeníkov a zástup, a na adresu farizejov a zákonníkov hovorí: „...zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte; lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až nezúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú ani len prstom pohnúť" (Mt 23,2-3). Vodcovia národa, za akých sa zákonníci a farizeji pokladali, často sa dovolávali Mojžiša. Veď aj Kristovi dohovárali, že nedodržuje Mojžišov zákon a tiež, že ho nesprávne vysvetľuje a prestupuje. Ježiš konal práve naopak. Zachovával Zákon a učil aj iných. Povedal však: „Neprišiel som zrušiť Zákon, ale naplniť" (Mt 7,7). Videl však, ako si učitelia národa počínajú. Ich život bol v rozpore so slovami, ktorými učili národ. Ježiš učí zástup, aby zachovávali, čo ich učitelia učia, ale aby podľa nich nekonali, pretože učitelia len učili, rozprávali, a nekonali, čiže v praxi svoju vieru nežili. Ich správaním však učenie nestráca na platnosti. Ich horlivé, ale pomýlené správanie nerobilo Zákon neplatným, veď ten dal Boh a nie oni. Ich zlý prístup k Zákonu v dennom živote odrádzal mnohých Židov od plnenia si povinností voči Bohu. Videli, že učitelia nekonajú podľa Zákona. Príslovie o nich povie: „Vodu kážu a pijú víno". Prípadne sa na nich vzťahujú slová: „Lekár, uzdrav sám seba". Dopustili sa ďalšej vážnej chyby. Z Pána Boha urobili tyrana. Povymýšľali veľa predpisov, ktoré si protirečili, vylučovali sa, prípadne sa nedali pri dobrej vôli všetky naraz zachovať. To je dôkaz, že oni tieto príkazy vôbec nežili. Ježiš toto na verejnom fóre im vytýka - že hovoria, a nekonajú. Ježišovo učenie, na rozdiel od učenia učiteľov národa, je učenie, ktoré človeka nezotročuje i keď tiež mnoho vyžaduje, ale je to učenie, ktoré je položené na láske. Láska však káže človekovi, aby viac myslel na druhého ako na seba. No nie tým spôsobom ako farizeji a zákonníci. Tí kládli len bremená a sami nič, ba ani prstom nepohli pre ich zachovanie. Láska, ktorú učí Ježiš, zabúda na seba, aby druhý pocítil obohatenie. Nie je láska ako láska. Pri láske nerozhodujú väčšie strapce na rúchach, ani to, či niekto sedí na poprednom mieste na hostine, ani to, či ho niekto pozdravuje a tiež si nepotrpí na oslovenie.
Pán Ježiš v závere evanjelia poukázal na to, čo je v jeho očiach veľké. Aká láska je cenná. Skúsme preto v Ježišových slovách vidieť i pre seba nastavené zrkadlo. Viďme seba samých, akí sme; či farizeji, alebo Kristovi učeníci. Ježiš vidí do sŕdc. Videl do sŕdc farizejom a zákonníkom, a preto nemal pre nich milých slov, nebolo tam podľa vonkajšieho správania nič, čo by tam malo byť.
A čo my? Ježiš vidí do sŕdc aj nám. Pán Ježiš hovorí vždy pravdu. Aj keď sa to niekomu nepáči. Farizejom povedal sedem ráz: Beda! „Beda vám, farizeji, zákonníci a pokrytci... " (Mt 23,13)! Ježišove slová sú tvrdé. Sú však potrebné. Napomínajú tých, ktorí iné hovoria a ináč konajú. Pre iných majú vodu a pre seba víno. Pre iných tvrdé príkazy, pre seba nič. Zbožnosť vyžadujú od iných a oni ju pestujú len navonok. Sú však radi, keď ich volajú učiteľmi. Podlosť, prefíkanosť, farizejstvo. Čo sa za tým skrýva? Odpoveď je jednoduchá; chýba im pokora. Tam, kde chýba pokora, tam nieto inej čnosti, pretože každá čnosť musí byť pokorná. Keď prestane byť pokorná, prestane byť čnosťou. Môže byť viera pyšná? Ten, kto sa snaží o nádej, môže byť pyšný? Ten, čo miluje, môže byť pyšný? Nie! Preto Pán Ježiš hovorí: „Kto sa povyšuje, bude ponížený!" (Mt 23,12). Iba v pokornom srdci človek sa stáva bohatým. Aj tá najvyššia veža sa začala stavať od zeme. Farizeji mali na to iný názor, preto to hrozné - beda!
Z histórie našej vlasti máme na to príklad:
Boli dvaja bratia - Václav a Boleslav. Václav bol dobrý - a Boleslav? Uvidíme. Václava vychovala babička, svätá Ľudmila, žena hlbokej a pravej viery. Boleslava vychovala matka Drahomíra, ktorá bola pohanka. Sú pohania, ktorí nevraždia. V tomto prípade boli zločiny. Drahomíra zabila najprv svoju svokru Ľudmilu. Túžila po moci. Keď však zle riadila štát, pozvali na trón Václava. A čo sa stalo? Drahomíra nahovorila Boleslava, aby zabil brata a sám sa ujal trónu. Bolo to práve vtedy, keď šiel Václav do kostola na svätú omšu. Niekoľko žoldnierov na pokyn Boleslava zabilo Václava. Nevinný a pokorný Václav zomiera ako Ábel. Druhý sa stáva bratovrahom ako Kain. Václav žil veľmi krátko. Keď bol zabitý, mal iba 28 rokov. Aj za ten čas dokázal mnoho. Vynikol pokorou, ktorá zdobila jeho dušu. Čo žiadal od poddaných, to žiadal aj sám od seba. Nebol teda ako farizeji z čias Krista.
Hovoríme, že každá čnosť musí byť zároveň aj pokorná. Vidíme to na mnohých svätcoch. Raz svätý František Saleský rozprával o ruženci. Poukázal na rad guličiek zavesených na retiazke. Guličky, i keď sú maličké, nestratia sa, pretože sú pevne spojené retiazkou. Vlastnosti môžeme mať rôzne, ale keď sú spojené retiazkou - pokorou, nemusíme mať strach, že sa naše čnosti rozutekajú, práve naopak. Pokiaľ sa budeme cvičiť v pokore, budeme rásť aj v iných čnostiach. Farizeji nemali pokory, ani ich viera nebola krásna. Aj tá najcennejšia čnosť bez pokory môže sa stať zločinom.
Dnešné evanjelium nám chce povedať, aby sme si osvojili a do svojho života prijali čnosť pokory. Preto sa dívajme do svojho vnútra, či sa na nás nevzťahujú Kristove slová: „Kto sa povyšuje, bude ponížený!" (Mt 23,12). To neznamená, že keď sa budeme cvičiť a zdokonalovať v pokore, že si musíme dať niečo ľúbiť, že sa musíme utiahnuť zo spoločenského či verejného života. Nie! Práve naopak, svoje povinnosti si musíme plniť a konať tak, aby sme sa stali svetlom a soľou, ako to povedal Pán Ježiš. Ježiš sa neukrýval. Spomeňme si na jeho vystúpenie v chráme, keď mal dvanásť rokov. Učil verejne ako potulný učiteľ. Vidíme, ako si počína. Jeho zázraky, slová a život hovoria o jeho moci. Mohol si budovať slávu. V pokore sa utiahne na osamelé miesto. Netúži byť kráľom, keď ho za kráľa chcú vyhlásiť po rozmnožení chlebov. Hľa, aká pokora Boha, keď sa narodí zo ženy! Pokora pri výbere apoštolov. Vyvolil si obyčajných rybárov a nie mudrcov. Dal príklad služby apoštolom vo večeradle, keď im umyl nohy. Pre nás až do konca sveta zostáva v bohostánkoch ako väzeň lásky. Kto toto môže pochopiť, nech pochopí. Hovorí, aby sme sa učili od neho - lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Učme sa! Keby iná cesta viedla do neba, iste by nás ju bol Ježiš naučil. Učil nás pokore, a nie pýche farizejov a zákonníkov. Uvedomujeme si a stotožňujeme sa s výrokom, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť. Keď zoberieme zoznam svätcov, nenájdeme tam ani jedného, čo by bol pyšný, ale u každého nájdeme nasledovanie Krista v pokore. Používame prirovnanie na pochopenie - perla nepotrebuje vedieť, akú má hodnotu. Ruža necíti svoju vôňu. Keď chceme byť pred Bohom cenní ako perla a voňaví ako ruža, zabúdajme na svoje prednosti. Svätci na ne zabúdali, ale pritom často mysleli na svoje chyby. Preto sa upokorovali. Tu vidíme v praxi slová z úst Pána Ježiša z dnešného evanjelia, že kto sa ponižuje, bude povýšený. Boh-Ježiš Kristus nikdy nepovedal nič zbytočne. Teda ani tieto slová nie.
Svätá Gertrúda vo svojej pokore povedala, že najväčším zázrakom, ktorý pre ňu Boh spravil je, že ešte vôbec chodí po zemi.
Svätý Filip z Néry sa modlieval: - Stráž si ma, Pane, lebo keď si ma na chvíľu spustíš z očí, stane sa zo mňa zradca, poprestupujem všetky zákazy. -
Svätý Vincent de Paul raz povedal: - Som horší ako satan, - a hneď vzápätí však vysvetlil slová: - Keby bol satan dostal toľko darov ako ja, zaiste by využil z nich viac ako ja. -
A ešte jeden príklad.
Bola pokorná rehoľná sestra. Mala viac ako 50 rokov. Medaila Panny Márie bola známa už miliónom ľuďom, ale svet a ani spolusestry nevedeli, ktorej sestre sa v Paríži na ulici Rue di Bac zjavila Panna Mária.
Vieme, že v La Salette to boli deti, ktorým sa Panna Mária zjavila, v Lourdoch to bola Bernadeta, vo Fatime deti - Ferko, Hyacinta a Lucia. Pápež Pius XI., keď sestru Katarínu Laboure vyhlasoval za svätú 27. 6. 1947, povedal: - Toto bolo jediné v histórii v pokore utajené. Bola pokorná, a preto je vyhlásená za svätú. - Pokora, o ktorú sa máme snažiť, ktorá chýbala farizejom a zákonníkom.
Pred našimi očami je duchovné zrkadlo. Akú odpoveď by nám dal teraz Ježiš? Sme ako farizeji a zákonníci. Pyšní, namyslení, vidíme len seba, svoje. Modlime sa, aby sme sa páčili Bohu. Vtedy si osvojíme pokoru a splnia sa na nás slová Pána Ježiša: „Kto sa ponižuje, bude povýšený!" (Mt 23,12). Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet