22.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vďační ľudia sú ako úrodné pole: to čo prijali, desaťnásobne vracajú.

~August von Kotzebue ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť470 reakcie0
(Share 163 0)


Téma: Spomienka na všetkých zosnulých veriacich cez rok A / Jn 6,51-58 / Kto je z tohto chleba, má večný život

Homília

Po tieto dni si veľa ľudí spomenie na svojich zosnulých. Je krásne pozrieť sa na cintoríny, ktoré sú vyzdobené chryzanténami a večer osvetlené svetlom horiacich sviec. Je to pekné, dojemné a dôstojné. Zdalo by sa, že je všetko v poriadku. Možno pre toho, kto neverí v život večný. Takéto vyjadrenie úcty už k nežijúcim nie je len doménou nášho veku. S týmto symbolom úcty sa stretávame aj u národov dávno pred Kristom, kdesi okolo Tigrisu a Eufratu. Kto pozorne prechádza po tieto dni cintorínmi, neujde jeho pozornosti, že je veľa takých, čo chcú mať túto návštevu čo najrýchlejšie za sebou. Nie sú to len deti, ktoré nepoučené nepoznajú význam návštevy cintorína v tieto dni. Sú to však aj dospelí, ktorí sa snažia vytvoriť zdanie smútku. Možno práve ním chcú prehlušiť výčitky svedomia. Veď možno práve tu slová mŕtvych sa dotýkajú sŕdc mnohých živých.
Tu v tichosti zažatých sviec sa odohráva v nejednom prípade zvláštny rozhovor.
Syn môj, myslíš, že som mŕtva, ale ja žijem. Ja netrpím, ja sa teším, ja som sa v Kristovi, v ktorého som uverila, nesklamala. Ja dnes svedčím o pravdivosti jeho slov: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky" (Jn 11,25). A čo ty, syn môj? Hovoríš, že žiješ? Hovoríš, že sa máš zatiaľ dobre? Darí sa ti. Neprehlušíš však hlas svojho svedomia! Si živý - mŕtvy. Telom žiješ, ale v duši si mŕtvy. Ja som ti dala život, v bolesti som ťa priviedla na svet, dala som ti mladosť, krásu, všetko, čo som mohla. Učila som ťa milovať Boha, žiť podľa jeho príkazov... Vyrástol si, zmužnel. Povedal si, že už máš svoj rozum. Nechcel si, aby som ti rozkazovala. Sám vieš, čo máš robiť. Prestal si sa modliť a ja som zintenzívnila svoje modlitby za teba. Prestal si chodiť na sväté omše a ja som ich vždy obetovala za teba. Prestal si pristupovať ku sviatostiam a ja som vždy na prvom mieste prosila za teba. Ja som ani po smrti neprestala myslieť na teba. Syn môj, ja som šťastná. Vidím Toho, ktorý sa volá Láska. Nevieš si predstaviť, čo je to stav blaženosti! Keby som ti to rozprávala, neporozumel by si, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Som mŕtva, a žijem. Čo ma však ako matku bolí, nie takou bolesťou ako som trpela, keď som bola medzi vami, ale inou bolesťou, tá mi už neškodí, keď vidím, že ty si živý, a zároveň si mŕtvy. Si slobodný a rozumom obdarovaný človek, si zodpovedný sám za seba. Boh aj za teba zomrel. Aj ty si bol vykúpený jeho krvou. On ťa vykúpil bez teba, ale bez teba ťa nemôže spasiť. Toto je tá bolesť, že nechceš byť so mnou po celú večnosť. Ja som ti nechcela dať život len pre tento svet, v ktorom žiješ, ale chcela som, aby si žil so mnou aj po smrti, kde som už ja. Priniesla som ťa po narodení v tvojom svete na krst, aby si raz mohol vojsť do večného života. Hneváš sa na mňa, že som ti nedala viac? Nemala som veľa materiálnych vecí. Ale dala som ti to najcennejšie, čo som vedela a poznala. Dala som ti vieru, učila som ťa milovať Boha. Aj teraz neprestávam ťa mať rada. Si však slobodný človek a jedine ty si strojcom svojej večnosti, svojho šťastia. Nenahováraj si falošne, že máš ešte čas, že si zdravý, že v tvojich rokoch sa len zriedka zomiera, že máš svoje plány. Pán Ježiš je skutočne Pán života a smrti, jedine on môže odvolať kedy a koho chce. Spôsob a miesto, kedy a kde zomrieš, neviem. Uvedom si, keby som to vedela, zaiste využila by som čo akú malú možnosť a dala by som ti vedieť. Kedy, kde a ako zomrieš, vie len Ježiš Kristus, ktorému Otec pre jeho zásluhy, že zomrel za nás, dal moc nás súdiť. Neodkladaj s nápravou života! Nečakaj! Keď si bol malý a o niečo si ma prosil, keď to bolo len trochu možné, dala som ti, aj keď som zabudla na seba. Teraz ťa ja prosím: uvedom si, že máš len jeden život a keď ten stratíš, čo vlastne získaš?!
Priniesol si mi kvety. Sú krásne. Mám radosť, že si spomínaš. Ver mi, ja tiež na teba nezabúdam. Aj keď som šťastná, čo sa nedá prirovnať k šťastiu na zemi, snáď ako kvapka vody oproti všetkým vodám na svete, som šťastná, ale chcem, aby ty si bol tiež. Boh je skutočne dobrý. Keď ľuďom zjavil, že si praje, aby sme ho milovali z celého srdca, z celej mysle, z celej sily, nechcel od nás niečo neuskutočniteľné, nemožné, presahujúce naše sily. Ver mi, ja som bola slabá žena, mala som aj chyby, ale veľmi som milovala Boha. Dokázala som to, aj ty by si to dokázal. Boh chce, aby život na zemi bol predsieň neba. Áno, život na zemi je krásny. Príroda, veci, ľudia a spomínam si na tvoje detské oči, o ktorých sa hovorí, že v nich vidieť nebo. Áno, čistota srdca, čistá duša už na zemi prežíva kúsok, ale ozaj iba kúsok neba. Spomeň si, keď si bol v živote šťastný, keď si si prial, aby táto chvíľa trvala večne, tak toto prežívame my tu, keď vidíme Boha z tváre do tváre, tak ako som hľadela ja na tvoju a ty na moju tvár. Veľmi sa snaž, aby si dal Bohu to, čo mu patrí. Uvedom si, že to ťa neochudobňuje o radosti, ktoré ti ponúka svet, v ktorom žiješ. Ježiš jasne povedal, že treba dávať cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo patrí Bohu! Veď Bohu patrí všetko. On chce, aby človek využil rozum a svoje prednosti na to, aby aj na zemi bol šťastný. Boh bedlí a dbá, aby človek mu dal to, čo mu patrí.
Dnes sme v kostole počuli z evanjelia slová Ježiša: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky" (Jn 6,51). A ešte povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe života" (Jn 6,53).
Keď Ježiš vypovedal tieto slová, bol okolo neho veľký zástup, ktorý bol svedkom rozmnoženia chlebov na púšti. Najedli sa bez toho, aby museli pracovať. Nasýtil ich Ježiš, keď urobil jeden z mnohých svojich zázrakov. Ľudia videli, že tento človek by sa im hodil. Nemuseli pracovať a mali by postarané o živobytie. Preto ho chceli spraviť kráľom. Ježiš však nestal o to, čo chceli zástupy. Odišiel na horu a tam sa modlil, rozprával so svojím Otcom. Zástup ho hľadal, a keď ho našiel na druhej strane mora v Kafarnaume, pýtali sa Ježiša, ako sa tam dostal. A vtedy im povedal, že im dá iný chlieb. Ponúkol im za pokrm svoje telo. Zástup nechápal a nespokojný odišiel. Vtedy sa pýtal apoštolov: „Aj vy chcete odísť? " Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života" (Jn 6,67). Táto udalosť bola len prípravou na rozlúčkovú večeru s apoštolmi vo večeradle, kde Pán Ježiš dal apoštolom, a teda i nám skutočne svoje telo, keď premenil chlieb na svoje telo. Ustanovil Sviatosť oltárnu - Eucharistiu. Bol a je prítomný medzi nami skutočne ako pravý Boh.
Keď človek prijíma Kristovo telo, môže sa presvedčiť o veľkej láske Boha k človeku. Keď má človek vieru a uvedomuje si, že tento kúsok chleba je skutočne ten istý Boh-Ježiš Kristus, čo zomrel za naše hriechy, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý je Sudcom každého človeka, tak cíti vtedy veľký prejav lásky tohto Boha voči sebe. Nechápal si, prečo často pristupujem ku sviatosti zmierenia. Chcela som byť vždy čistá a pripravená, keď budem na svätej omši, aby som mohla pristúpiť ku sviatosti lásky - Eucharistii. Mala som aj ťažkosti. Skutočne som pocítila, že ma chceli zrak, chuť i sluch oklamať, že tento chlieb nie je Kristus, ale viera a dôvera v učenie Cirkvi mi boli vždy posilou. Pripomínala som si slová Pána Ježiša: „Ja som cesta, pravda a život" (Jn 14,6). Uverila som, že Ježiš je skutočne pravda. Uverila som, že Boh sa nemôže mýliť. Pripomínala som si to aj vtedy, keď ma stihlo niečo bolestné, choroba, smrť blížneho, neúspech.... Vtedy som si zvlášť našla čas a zašla som do kostola, keď tam nikto nebol. Zatvorila som dvere a rozprávala som sa s Ježišom v bohostánku. Vtedy som ho ešte nevidela a nepočula ako teraz. Odchádzala som však vždy uspokojená, posilnená, odhodlaná pokračovať. Bola som menej vzdelaná ako ty. Zaiste, poznalo ma menej ľudí ako teba. Navonok som sa ničím nelíšila od okolia. Ale snažila som sa využiť všetko, a viem, že to nebolo márne. Vždy som chcela byť a bola som verná tvojmu otcovi. Snažila som sa byť dobrou matkou. Nevieš, čo všetko som vytrpela aj pre teba! Ako chlapec si bol veľmi chorý. Niekoľko dní som nespala, ale prosila som Máriu o pomoc. Teraz jej ďakujem. Latku zmyslu života som postavila znova a znova vyššie. Keď sa mi niečo podarilo, nezostala som stáť, nespyšnela som. Bojovala som proti tomu. Vždy som si priala len to, aby som život na zemi prežila tak, aby som mohla získať život večný. Som šťastná, že som ho získala.
Teraz odídeš. Nevyčítam ti, že prídeš možno až o rok. Nehnevaj sa, ale viem, že si prišiel len preto, že idú všetci, že sa toto navštívenie cintorína stalo zvykom. Viem i to, že to robíš len pre ľudské ohľady. Som však rada a ďakujem ti, veď som ťa čakala. Vieš, ja nepotrebujem tie kvety, sviece, túto parádu. Uvedom si, že to je len pre ľudí. Pre vás, ktorých sme my opustili a nechali na zemi. To je pre vás, aby ste sa aspoň raz v roku zastavili a uvedomili si: čo sme my, to budete aj vy. Robí nám radosť, že sa za duše v očistci trpiace pomodlíte. Keby ste vedeli, ako táto modlitba pomáha, modlili by ste sa denne, často. Preto, že aj vám raz táto modlitba dobre padne. Učili by ste deti modliť sa a myslieť na zomrelých. Viem, že sa ponáhľaš, máš ešte veľa povinností. Nechcem ťa zdržovať. Prepáč, som tvoja matka, aj keď už nie som medzi vami. Neprestala som ťa mať rada. Choď, syn môj, choď! Budem i naďalej prosiť Boha za teba. Nezabudni na lásku matky, na to, k čomu som ťa ako dieťa viedla. Premýšľaj a rozhodni sa. Neodkladaj, nespochybňuj! O to jediné ťa prosím ja, tvoja matka.
V tichu cintorína v deň spomienky na zosnulých možno i takýto monológ počuť. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet