20.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Ak nevšímavo prechádzame okolo drobností, nerobíme tak preto, lebo nimi pohŕdame, ale preto, že rešpektujeme požiadavky vyššieho. Najkrajšie na kresťanstve však je, že k najprudšej túžbe býva pridaný skúšobný kameň: nájsť vznešené v nepatrnom.”

~HANS URS VON BALTHASAR~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť377 reakcie0
(Share 166 0)


Téma: Tridsiata nedeľa cez rok A / Mt 22,34-40 / Boh, ktorý je Láska, praje si lásku

Homília

Slovo láska sa vyslovuje často. Za obsahom slova láska často niet toho pravého, čo sa pod slovom láska má myslieť. Kde-kto hovorí, spieva, znázorňuje lásku, ale vedie ho k tomu celkom iné, ako je to, čo láska znázorňuje. Sú takí, čo navrhujú, aby pre navrátenie hodnoty slova láska, sa na nejaký čas, na niekoľko rokov vypustilo zo slov, písma, myšlienok slovo láska. Druhí sú priam zhrození týmto návrhom a namietajú, že kde by svet prišiel, keby aj to malé množstvo pravej lásky, hoci len na rok ustúpilo, nemohlo sa vypovedať.
Predstavme si, že by matka nemohla pobozkať dieťa, chlapec chytiť za ruku svoje dievča, muž povedať svojej žene, že ju má stále rád, priateľ priateľovi, že si naň veľmi spomína a podobne. Vieme si predstaviť, že by sa zo Svätého písma vymazalo slovo láska? Ponúka sa jedno riešenie. Vrátiť sa späť k učeniu Krista, k hodnote, ktoré tomuto slovu dal Boh, nám podobný vo všetkom, okrem hriechu.
Matúš zaznamenal danú odpoveď Pána Ježiša na otázku: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" On mu odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 22,36-39).
Slovo láska od prarodičov v raji po spáchaní prvého hriechu je neustále napádané, prekrúcané, šliapané, znehodnocované a podobne. Vidíme to aj za čias Krista. On, ktorý je Boh, Láska, žil v ustavičnej atmosfére útokov proti láske. Mnohí o ňom povedali: kade chodil, dobre robil, chorých uzdravoval, mŕtvych kriesil a ohlasoval Božie kráľovstvo.Vidíme, že iní a nebolo ich málo, sa navzájom spájajú, aby ho podchytili v reči. Počuli sme, ako mu bola zámerne položená otázka: „Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" (Mt 22,17). Saducejom, ktorí ho nenávideli preto, že učil o posmrtnom živote, ktorý je odpoveďou na lásku či nelásku človeka tu na zemi, priamou odpoveďou im zatvoril ústa. To znova a znova spájalo ináč medzi sebou znepriatelené strany farizejov a zákonníkov do verejných útokov proti Ježišovi. Tieto útoky možno prirovnať k vlnám, ktoré búrka ženie na pevninu. Tak v nenávisti voči Kristovi znova a znova sa snažia otázkami podchytiť Krista, aby sa skompromitoval pred tými, čo uverili v Krista ako Boha. Aj dnešný útok proti Kristovi je otvorený, keď mu kladú otázku: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" (Mt 22,36). Ježiša ako mladého proroka chcú pritlačiť k múru, pretože židovské právo obsahovalo 613 príkazov. V tomto veľkom množstve môže Kristus zaváhať. Hľa, aká je pasca na Ježiša! Ježiš je Boh. Vo svojej odpovedi zvýrazní príkaz lásky: „Milovať budeš Pána, svojho Boha... svojho blížneho ako seba samého" (Mt 22,37-39). Ježišova odpoveď nás vedie do rozpakov. Cítime, že v tomto príkaze je povedané všetko najpotrebnejšie. Mohol by človek milovať svojho Boha celým srdcom, mysľou, silou, keby nemiloval aj to, čo tento Boh stvoril, riadi, za čo chce aj zomrieť?
V tohto Boha chceme veriť, v tohto Boha chceme dúfať a tohto Boha chceme milovať. Preto sme tu, preto sme ochotní mnohých vecí sa zriekať. Sme však slabí, potrebujeme sa posilniť. Uvedomujeme si, že Boh nám dáva vieru, nádej a lásku, tzv. božské čnosti. Sme však na pochybách, keď máme povedať, ktorá je najpotrebnejšia. Pavol apoštol píše, že bez viery sa nemôžeme páčiť Bohu! V evanjeliu dnes čítame: „Milovať budeš Pána, svojho Boha... " (Mt 22,37). A Pán Ježiš ešte dodáva: „Toto je najväčšie a prvé prikázanie!" (Mt 22,38).
Nechajme si to vysvetliť na príklade.
Jeden maliar na obraze znázornil všetky tri čnosti. Každá z nich má tam svoje miesto. Počúvajme.
V záhrade vyrástla krásna ľalia. Bola taká nádherná, že sa ju záhradník rozhodol poslať na výstavu kvetov. Potom si však spomenul na oltár Panny Márie, že ju tam vystaví. No len čo sa kvet roztvorí, náhle vädne. Záhradník zisťuje príčinu a nájde ju. Bol to chrobák, ktorý nahryzol koreň. Záhradník pochopil, že je to koniec kvetu.
Čo to znamená?
Koreň to je viera, byľ. to je nádej a kvet to je láska.
Vierou poznávame Božie pravdy a vidíme ňou spásu v diaľke.
Nádej, ktorá je predzvesťou, dúfa a pripravuje sa na kvet, čiže na stretnutie s Bohom.
Láska sa teší z prítomnosti Boha.
Aby sa v záhrade vypestoval kvet, musíme mať zdravý koreň, aby z neho vyrástla zdravá byľ a potom rozkvitol kvet. Keď chceme v duši nadobudnúť nadprirodzený dar - čnosť lásky, musíme mať pevný základ viery a silnú byľ
- nádej. Keď Boh hovorí - milovať budeš - žiada tým nielen lásku, ale zároveň žiada aj čnosti nádeje a viery, z ktorých kvet vyrastá. V nebi nebudeme potrebovať vieru, pretože tam budeme vidieť to, čo tu na zemi je predmetom viery. Ani nádej nebudeme v nebi potrebovať, pretože očakávané
- dúfame, sme už dosiahli. V nebi bude iba láska najdokonalejšia zo všetkých čností. V nebi budeme totiž cez celú večnosť milovať Boha, ktorý sa volá Láska.
Prichádzame k tomu, čo si vlastne od nás praje Boh. Jednoducho sa to dá vyjadriť slovami: Chcieť iba to, čo chce Boh. Niekto si kladie otázku: Boh má všetko, čo ešte chce? Či je odkázaný na moje drobnôstky, ktoré vlastním? Ako sú peniaze, sláva, moc a podobne? Veď jemu patrí všetko i ten čas, ktorý žijem a o ktorom si myslím, že je môj, a nie je vlastne môj. Či nehovoríme občas: Nemám čas! Boh mi ho však dáva. Nikdy mi nedáva naraz dve veci. Boh dáva len raz, žiadna chvíľa sa nedá vrátiť späť. On je skutočne Ten, ktorý má všetko a ktorému už nič nemožno pridať. A predsa počujeme, že od nás niečo chce, dokonca nás o to prosí. Boh túži po našom srdci. Prosí nás oň: Syn môj, daruj mi svoje srdce. Srdce je pre nás symbolom lásky. Po ňom túži Boh. Preto Mojžiš volal: Izrael, čo od teba žiada tvoj Boh? Iba to, aby si ho miloval! Čo to znamená pre nás? Všetko, čo máš najkrajšie, daruj svojmu Bohu. Spomeň si na významných umelcov, maliarov, sochárov, hudobných skladateľov, básnikov, ktorí svoje vrcholné diela darovali Bohu. To znamená aj v našom živote, že ak niečo nedáme Bohu, nebude nám to na radosť a úžitok. Iba ten si skutočne ctí Boha, kto ho celým srdcom miluje. Spomeň si na výrok svätého Augustína: - Nespokojné je moje srdce ó, Bože, kým nespočinie v tebe. - Svätý Augustín mal na to dôkaz. Keď milujeme, dávame všetko, robíme všetko i so všetkým sa zhodujeme. Nič viac od nás nežiada Boh. Ten istý Augustín ešte dodáva: - Miluj Boha a potom si rob, čo chceš! -Zaujímavé! Všetko dovoľuje, lebo vie, že v srdci je láska k Bohu, a preto tam nemôže byť žiadna zrada, podlosť, žiadny hriech, nebude tam nijaké klamanie. Teda, miluj a potom rob, čo chceš! Chápeme, že príkaz lásky je skutočne najpotrebnejší, pretože bez skutočnej lásky nedostali by sme sa k Bohu. Ježiš nám dal presvedčivé dôkazy, že si zaslúži od nás, aby sme ho milovali. Veď všetko, čo máme, čo vlastníme, máme od neho. Boh nám dal všetko. Ešte sme neboli ani na svete a on nás už miloval, myslel na nás. Od večnosti, keď sa chystal stvoriť svet, myslel na nás... Keď sme prišli na tento svet, našli sme tu už jeho dary. Dal nám ich mnoho a stále dáva. A čo dám ja Bohu?
Jedna legenda rozpráva, že Boh si zavolal Michala archanjela a dal mu príkaz: Choď do sveta a daj na jednu stranu váh všetko, čo dáva Boh človeku a na druhú stranu čo človek dáva Bohu. Po odchode Michala anjeli pozerali na zem, či budú schopní obsiahnuť všetko, čo Boh pripravil pre človeka.
Pozerajme aj my a radšej pre jasnejšie a ľahšie pochopenie povedzme si len tri slová: stvorenie, vykúpenie a posvätenie. Vidíme, že tri božské osoby podnikajú, aby človek mohol získať večnú spásu. Stvorenie je nádherné dielo. Človek sa stal kráľom stvorených vecí. Slnko je oveľa väčšie, ale nevie rozmýšľať. Človek je mysliaci tvor. Žiadna z hviezd nedokáže spievať ako človek. Svet zvierat. Žiadne zviera nevie rozprávať a človek rozpráva. Svet rastlín. Žiadna z rastlín sa nemôže vydať na prechádzku a človek sa prechádza, koľko chce. Človek, kráľ stvorenia. Uvedomme si ešte čosi viacej. Keď človek urazil Boha a ocitol sa právom ako vydedenec, vyhnanec v nebezpečenstve, Boh nezaváhal. Posiela svojho Syna na zem, aby nezahynul nikto, kto v neho uverí. Kristus pre hriech človeka trpel, zomrel, aby nám získal život večný. Kto z nás by ešte mohol pochyboval o láske Boha k ľuďom? A čo za to dostáva od nás Boh? Keď máme ísť na svätú omšu, hovoríme, že je to dlhé. Keď sa máme pravidelne denne modliť, hovoríme, že toľko od nás žiada Boh. Keď nám chce odpustiť hriechy vo sviatosti zmierenia, vyhovárame sa na priam smiešne veci. Človek zabudol, že Boh ho miluje a že aj Boh čaká od človeka lásku. Preto Boh aj dnes nie nadarmo nám v evanjeliu opakuje slová: „ Milovať budeš Pána, Boha svojho... " (Mt 22,27). Príkaz je vážny a Boh čaká na našu odpoveď.
Je niekto medzi nami, kto by povedal, že prestane rozprávať o láske? Áno, o láske, ktorá má rôzne prívlastky, čo nemajú s pravou láskou nič spoločné. Tým viac sa venujme pravej láske, ktorú od nás právom čaká Boh, ktorý je v nás, v našich blížnych. Boh, v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet