17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Sú dva druhy lásky: keď Kristus miluje Otca pre jeho nekonečnú plnosť a chudobných pre ich nekonečnú bezmocnosť. Či nie je tá druhá odbleskom prvej? Či neodzrkadľuje bieda a bezmocnosť sveta niečo z vnútrobožskej lásky, ktorú nezahaľuje ochranné rúcho a je vydaná nám napospas?

~HANS URS VON BALTHASAR~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť491 reakcie0
(Share 170 0)


Téma: Dvadsiata siedma nedeľa cez rok A / Mt 21,33-43 / Ježiš žiada od svojich vernosť

Homília

Za kňazom prišiel jeden muž a hovorí:
– Pán farár, neviem nájsť pomer medzi hriechom a trestom za hriech. Hriech trvá tak málo a trest môže byť aj celú večnosť. Môže sa toto nazvať spravodlivosťou?
Po chvíľke ticha kňaz odpovie mužovi otázkou:
- Prosím vás, povedzte mi, ako postupujú ľudia? Niekto zabije človeka. Je to len jeden skutok, ktorý trvá chvíľu a zato môže ísť na roky i doživotie do väzenia. A nikto sa nad tým nepozastavuje. Prečo sa teda pozastavovať nad tým, keď Boh jedná podobne? Ale opýtam sa vás ešte na niečo: Ako dlho trvala ľútosť osloveného lotra na kríži?
- Chvíľu, krátko, - odpovedal muž.
- Vidíte, - hovorí kňaz mužovi, - ten krátky úkon ľútosti zotrel všetko zlé z celého jeho života a ešte tomu lotrovi zaistil večný život v nebi. Nepočul som, že by sa niekto na to sťažoval. Treba o tom premýšľať. Veľa problémov si môžeme vyriešiť, keď úprimne o nich premýšľame.
Áno, hriech trvá často veľmi krátko. Musíme si všimnúť tieto veci: akt hriechu, jeho priebeh a stav, v ktorom človek zostáva po hriechu. Časovo hriech trvá krátko. Ale tento akt vzbudzuje v našej duši situáciu vzbury, ktorá trvá tak dlho, pokiaľ hriešnik sa nerozhodne poprosiť Boha o odpustenie. A keby prišla v tom čase smrť, čas, kedy mal poprosiť o odpustenie - sa skončil, a človek už nemôže nič iné urobiť. To je veľká tragédia, pretože ten čas vzbury bude pokračovať aj po jeho smrti. Mnohí sa divia, keď Cirkev hovorí, že peklo je večné. Keď sa na toto učenie Cirkvi zatratenec rozčuľuje, nech sa radšej hnevá na seba samého, že keď mal čas, aby robil pokánie, že ho neurobil.
Na toto nás upozorňuje aj apoštol Pavol: „Bratia, majte záujem o všetko, čo je spravodlivé a šľachetné, čo je spravodlivé a čisté, čo je milé a čestné" (Flp 4,8).
Na toto nás upozorňuje aj Pán Ježiš v Podobenstve o nájomníkoch vinice, keď kladie do úst majiteľa vinice slová: keď posiela svojho syna, aby on vybral od nájomníkov diel z úrody, ktorý mu patrí: „K môjmu synovi budú mať úctu" (Mt 21,37).
Evanjelista Matúš poznamenal aj slová nájomníkov vinice: „ To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše! Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili" (Mt 21,38-39). Počuli sme, že prvé čítanie z proroka Izaiáša začína slovami o vinici. Je to nádherný spev o láske Boha k svojmu ľudu. V tomto prvom čítaní môžeme vidieť celú drámu vyvoleného národa. Boh stvoril človeka z lásky a obdaroval ho veľkými darmi. Boh si vybral jeden národ z mnohých, aby na ňom ukázal ostatným národom svoju moc. Tento národ si Boh chránil, viedol ho v ťažkostiach, učil, požehnával, obdarúval pokojom a on sa mu odplácal nenávisťou, zradou a neposlušnosťou. Boh čakal od svojho národa sladké hrozno, ale dostalo sa mu len plánok. Tu sa začína záhuba vinice a prorok Izaiáš predstavuje ako trest od majiteľa vinice, ktorý svojou láskou, s akou ju pripravoval a staral sa o ňu, teraz musí použiť trest proti nájomníkom. Prorok končí svoju pieseň o vinici slovami, že vinicou Pána zástupov je dom Izraela. Toto počínanie proroka bolo veľmi odvážne, veď národu a jeho vodcom povedal tvrdú pravdu do očí. Táto pieseň v histórii národa zohrala vážnu úlohu. Keď sa Kristus obrátil k vodcom národa a starším z ľudu a pripomenul im toto podobenstvo, hneď pochopili, čo im chcel povedať.
Ježišove slová sa veľmi podobajú slovám proroka Izaiáša, veď sa začínajú tými istými slovami: „Istý hospodár vysadil vinicu..." (Mt 21,33). Pán Ježiš však vo svojom rozprávaní veľmi rýchlo odbočuje od historickej témy a podáva svoje podobenstvo celkom ináč. Majiteľ vinice posiela sluhov a nakoniec i vlastného syna. Pán Ježiš podáva ponaučenie. Zmena v porovnaní so slovami proroka je u Ježiša veľmi vážna. Kladie dôraz na posielanie a vyslanie prorokov, sluhov a na neobyčajnú vytrvalosť majiteľa vinice. Hoci jeho sluhov neprijímajú, zle s nimi zaobchádzajú, Pán neprestáva posielať svojich poslov. Narážka zo slov Pána Ježiša je jasná. V celej histórii národa Boh posiela prorokov, ale národ ich nepočúva, vysmieva sa im, prenasleduje ich, ba niektorých aj zabíja. Nakoniec posiela svojho Syna. Nie je tým synom v podobenstve sám Ježiš, ktorý v tej chvíli ku nim hovoril? Tu si môžeme uvedomiť vážnosť slov Pána Ježiša, ktoré sa rozvíjajú v dvoch smeroch. Nájomníci vinice spravili najväčšiu chybu vtedy, keď neprijali prorokov ani Syna, ktorého Otec ku nim poslal. Pán Ježiš poukazuje aj na to, ako došlo k tej chybe: Chceli si pre seba prisvojiť vinicu. Príčina, prečo sa takto správajú, je jasná. Hovoria si, že oni pracujú vo vinici, oni ju obrábajú a niekto, kto je ďaleko od nich, by si mal brať časť z ich vinice, keď v nej nepracoval, iba si pošle niekoho, aby od nich vyzdvihol časť úrody? Je zrejmé, že takéto zmýšľanie majú práve tí, čo počúvali slová Krista. Boli to oni, čo neprijímali prorokov a ktorí si osobovali moc a postavenie, ktoré im nepatrilo. Pán Ježiš, akoby potom prerušil pohľad na svojich súčasníkov a jeho slová hovoria o veľkom nebezpečenstve, ktoré hrozí celému spoločenstvu veriacich, celej Cirkvi. Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorých si vybral Boh a cez ktorých chce osloviť všetkých ostatných ľudí. Týmto ľuďom dáva akúsi energiu, ktorú majú využiť na rozšírenie jeho učenia všetkým ľuďom. To je predpoveď, že pošle Ducha Svätého, pomocou ktorého veriaci kresťania majú pokračovať v šírení evanjelia, radostnej zvesti Ježiša Krista. Židia zabili Krista. Preto od tohoto národa Kristus odtiahol ruku. Dostalo sa nám vzácneho poslania, ale zároveň pre nás platia Kristove slová: „ Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu" (Mt 21,43). Tu si máme uvedomiť si svoju zodpovednosť za svoju vieru, za vieru učenia Krista pre budúce pokolenie. Práve aj pojem hriechu, ktorý svet nechce prijať, aby sme svetu predstavili. Predstavovať nielen slovami, ale aj svojím životom.
Toto si máme nielen uvedomiť, ale dať sa osloviť. Boh posiela prorokov. Poslal svojho Syna, aby sme sa nevzdialili od neho hriechom. Kristus sa nám stal podobným vo všetkom, okrem hriechu. Boh posiela teraz Cirkev, posiela nás, aby sme svetu povedali slovom i príkladom, že sme stvorenie Božie, že nikto z nás tu nie je náhodne. Do tohto sveta, vinice, nás postavil a pozval Boh. Boh je vlastníkom sveta. On ho stvoril, jemu patrí a my svojím životom na svete máme si tak počínať, aby sme Bohu dali to, čo mu patrí, aby sme si tu na zemi zaslúžili večný život. Nikto nemôže povedať, že do jeho života Boh sa nemá starať. Bez Boha život človeka nie je nič. Boh si nás stvoril na svoj obraz, dal nám dušu a tá nás robí odlišnými od živej a neživej prírody. Boh chce, aby sme si zaslúžili stav blaženosti. Praje si, aby sme sa chránili hriechu, aby sme na zemi pracovali, žili tak, aby sme prišli do cieľa večnej blaženosti. Posiela preto svojich poslov. Preto prišiel na svet jeho Syn, Ježiš Kristus. Boh nás nemôže donútiť, dal nám slobodnú vôľu, rozum, a preto si musíme uvedomiť Kristove slová, že keď neprijmeme Boha, Božie kráľovstvo sa nám vezme! Teda, neexistuje len odmena, ale aj trest. Keď veríme v odmenu bez konca, musíme si uvedomiť, že je možné, že budeme môcť trpieť bez konca, že peklo je večné. Mnohí toto podceňujú. Hovoria, že Boh je dobrý, že odpustí raz každému, aj tým po určitom v pekle čase, ináč by nebol dobrý. Mýlia sa tí, ktorí takto zmýšľajú. Vysvetlime si to na príklade.
Predstavme si, žeby peklo trvalo 100 miliónov rokov, ba i viac.
Predstavme si človeka, ktorý na zemi tupil a urážal Boha, vysmieval sa z neho. Tak by aj zomrel. Aj tam by pokračoval v urážaní Boha. Vedel by, že keď prejdú tieto roky, že peklo sa skončí. Usmieva sa v nenávisti a už vtedy začína sa vysmievať; však počkaj Bože! Ty si maličký proti mne, mne tie milióny rokov prejdú, skončia sa a ty ma musíš prijať do neba.
Predstavme si, že tie roky prejdú a tento človek, ktorý ho nenávidí, vojde do neba so zdvihnutou hlavou. Ja som sa pred Bohom nikdy nesklonil. Boh prehral. Človek v nebi môže pokračovať vo svojom zlorečení a neposlušnosti voči Bohu. Vidíš, Bože, ja som si na zemi užíval, a predsa som tu.
Cirkev vedie však Duch Svätý. Vieme, že Cirkev vedená Duchom Svätým vyhlásila na Carihradskom koncile v roku 553, ale tiež potvrdila na koncile v Tridente, že peklo je večné, veď sám rozum to hovorí.
Preto si máme pripomenúť aj iné slová: „ Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!" (Mt 25,41).
Žijeme na zemi.
Sme nájomníkmi tohto sveta, vinice.
Príde čas zberu úrody, naša smrť.
Všetci vieme, že nik z nás tu nie je naveky. Boh posiela svojich poslov i Syna, aby sme si to často pripomínali. Verím v život večný, verím vo večnosť neba i pekla, verím, že rozhodujem si sám o sebe. Odmenu si zaslúžia len tí, ktorí vytrvali ako dobrí nájomníci. Jedine naša spolupráca s Bohom nám môže zaistiť tento dar. Boh nám ho chce dať. Musíme však s ním spolupracovať. „Bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5). Ako to vysvetliť?
Jeden autor to vysvetlil takto. Sme podobní človeku, ktorý bol chudobný a ktorému niekto dal niekoľko lístkov, na ktoré môže dostať zlaté mince. Ten človek predtým nemal nič a teraz je boháč. Zadarmo dostal lístky, on len šiel a urobil takú malú námahu; išiel vymeniť lístky za zlaté mince, ktoré mu majú zostať. Tak je to aj s nami. Na tej ceste do večného života nie sme sami. Väčšiu časť za nás vykonal náš Boh. Tých 90% Boh a my tých 10%. Tu na zemi máme iba vymeniť tie lístky za zlaté mince. Boh nám dal svoju lásku. Chce, aby sme na ňu správne odpovedali. Chránili sa hriechu, boli dobrí nájomníci vinice.
Áno, hriech trvá len krátko, ale trest môže trvať celú večnosť. Máme však rozum, sme slobodní. Môžeme získať aj blaženosť. Záleží na každom z nás osobne. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet