15.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Boh sa cez svet nestáva zrejmým v priamom zmysle slova. Keby šlo o takúto zrejmosť, nikto by Boha nemohol poprieť. Každý by ho nevyhnutne musel prijať. Avšak Boh, sprítomňujúci sa v znameniach, sa nám nevnucuje, ale ponúka. Boh je diskrétny.”

~LUIGI GIUSSANI~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť510 reakcie0
(Share 136 0)


Téma: Dvadsiata šiesta nedeľa cez rok A / Mt 21,28-32 / Kedy sa páčime Bohu?

Homília

Zaiste sme sa všetci ocitli v situácii, keď sme potrebovali pomoc. Odpoveď mohla byť kladná a pritom v praxi vyznej e záporne, keď nám pomoc bola prisľúbená a potom odmietnutá, nesplnená. Pritom sme mohli zažiť aj to, že nám na prosbu o pomoc bola daná záporná odpoveď, a predsa ten, ktorého sme o pomoc žiadali - prišiel, pomohol, spravil. Z koho máme radosť? Z toho, čo sľúbil, a nesplnil, alebo z toho čo nesľúbil, a predsa prišiel? Je predsa samozrejmé, že z toho druhého.
V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš vysvetlí na podobnom príklade o otcovi a synoch, kde jeden povie áno, a nevykoná, a druhý hoci povie nie, ale pomôže vo vinici. Niečo podobné je to aj v našom vzťahu k hodnotám duchovným, ku vzťahu k Bohu a k našej spáse.
Áno a nie. Dve krátke slová. Keď ich chceme vysloviť, nepotrebujeme veľa síl. Predsa je potrebné, aby sme sa vopred zamysleli, ako odpovieme: áno, alebo nie. Najprv sa zamyslíme, potom vypovieme svoju odpoveď. Bude dobré, ak svoju odpoveď nebudeme meniť. Príklad môžeme vidieť na správaní Panny Márie. Keď jej anjel oznámi, že sa má stať Matkou Boha, vieme, že Mária slovám hneď nerozumie, preto si pýta od anjela vysvetlenie. Keď jej anjel vysvetlí, tak jej áno - fiat v jej živote už neprestáva. Stojí si za svojím slovom, správa sa podľa toho, mení celý svoj život, len aby zostala verná vypovedanému súhlasu. Jedno slovo. My dnes ďakujeme tomuto slovu, že máme Krista, že nám otvoril nebo, že sa nám dostalo nádeje. Či to nie je príklad hodný nasledovania?
A k nasledovaniu Panny Márie nás chce osloviť Pán Ježiš aj dnešným čítaním Svätého písma. Pán Ježiš sa obracia k veľkňazom a starším z ľudu. To preto, lebo iní sú nositelia a správcovia, a teda aj zodpovední za národ. Ich si vybrali spomedzi ľudí na túto hodnosť a ich pokladajú za špecialistov a tých, čo môžu vysvetľovať Písmo, teda sú znalcami svojho náboženstva. Pokladajú ich predsa za spravodlivých, ktorí verne zachovávajú Písmo. Možno práve z tohoto dôvodu a postavenia ich presvedčenie je nanajvýš zvláštne, ako sa stavajú k výkladu Písma a ako si ho prispôsobujú. Pán Ježiš práve z tejto strany narazí na najväčší odpor v ohlasovaní Božieho kráľovstva. Hoci jeho učenie je verné zákonu, je však zároveň revolučné a toto nemôžu a nechcú prijať práve vodcovia národa. Na správaní farizejov tu môžeme v určitej miere vidieť aj sami seba. Keď sa budeme sami považovať za spravodlivých, ktorí vedia, čo od nich chce Boh a ktorí sú presvedčení o svojej vernosti, a nedáme si pozor, ocitneme sa v podobnej situácii. Od toho nás chce Pán Ježiš uchrániť.
Príklad o dvoch synoch je krátky a jednoduchý. Otec vlastní vinicu a má dvoch synov, ktorí mu už môžu v nej pomôcť. S prosbou sa obracia na prvého syna, aby mu šiel pomôcť. Ten najprv nesúhlasí, ale pod tlakom svojho svedomia predsa ide otcovi pomôcť do vinice. O to isté prosí aj druhého syna. Ten pomoc prisľúbi, ale potom nejde. Ktorý z týchto dvoch splnil otcovu vôľu? Toto je otázka Krista. Ten prvý. Správne, odpovedali prítomní. Preto, že Pán hovorí k vodcom národa, dáva im najavo, že sa to týka ich. Pán Ježiš chce otriasť svedomím svojich poslucháčov. Vedie ich k poslaniu, a preto použije vážne prirovnanie, keď vodcov národa prirovnáva k mýtnikom a neviestkam, k ľuďom, ktorým sa nepreukazuje úcta a prípadne k takým ľuďom, za akých pokladajú týchto: „ Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva" (Mt 21,31).
Týmito slovami a výkladom sa Ježiš obracia na tých, ktorí sa pokladajú za spravodlivých a iní ich za takých nepokladajú. Niekoľko praktických poznámok nám môžu upresniť Ježišove slová. Prvý syn, na ktorého sa otec obrátil o pomoc, sa začal vyhovárať. Evanjelium hovorí, že potom si to rozmyslel a vidíme, že nakoniec predsa do vinice išiel. To hovorí, že tu zohráva vážnu úlohu svedomie človeka. Ono ho privedie k poslušnosti. Boh cez svedomie hovorí k človekovi. V tomto prípade človek prijal Boží hlas vo svojom svedomí. Mýtnikov a neviestky pokladali za verejných hriešnikov, a preto vo vzťahu k Bohu si ich nevšímajú. Kristus si všíma práve ich. Na tých, ktorých spravodliví odsudzovali, Ježiš v akomsi zrkadlovom obraze poukazuje na nesprávny spôsob života spravodlivých. Takto v nadstavenom zrkadle môžeme v Ježišových slovách vidieť seba v skutočnosti takých, akí sme.
Druhý syn, na ktorého sa otec obracia s prosbou o spoluprácu, začína s vyjadrením súhlasu, ale potom sa ukazuje, že opak je pravdou. Nejednotnosť postupu s prvým vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu nás vedie k ďalším myšlienkam. Prečo sľúbiť, keď viem, že nesplním. Toto vzniká vtedy, keď si človek o sebe myslí, že je spravodlivý. Preto ten, kto si myslí o sebe, že je spravodlivý, sám seba presviedča, že pracuje na kráľovstve Božom, čo symbolizuje vinicu Božiu. Taký človek si začína myslieť, že u neho je všetko v najlepšom poriadku a zaniká u neho ďalší duchovný rozvoj. Taký človek pociťuje nechuť v zmene svojho stavu, pretože sa už pokladá za dokonalého. Je presvedčený o svojej pravde, že je spravodlivý, a preto aj tých, ktorí myslia inak ako on podceňuje, neprijíma, odsúva stranou. Nemožno za takých pokladať veľkňazov a starších z ľudu? Keď vystúpil Ján Krstiteľ, mýtnici a neviestky opúšťali svoj hriech a vodcovia národa nepostrehli, že aj oni by mali niečo zmeniť, že sa dostáva poučenia aj im. Pán Ježiš sa chcel týmito vážnymi slovami dotknúť tvrdosti sŕdc „spravodlivých", aby poznali svoju „nespravodlivosť".
Text evanjelia teda oslovuje i nás.
Veď aj my, veriaci, sme veľmi náchylní k určitému druhu nedostatku zhody medzi našimi slovami a skutkami, ako tomu bolo v príklade dvoch bratov a ich správaní. Keď si myslíme, že nás sa to netýka, že sme tí spravodliví, že sme takí, akí podľa Krista máme byť, keď sa dokážeme obhajovať a oháňať svätými slovami, citmi, pojmami, keď sa oduševňujeme, práve vtedy je pre nás toto upozornenie z evanjelia najviac aktuálne.
Veď ani vodcovia národa nepostupovali ináč, a predsa im tieto slová Kristus tvrdo adresoval. Preto je dobré uvedomiť si svoje možnosti, okolnosti života, na ktorej koľaji života stojíme; či na koľaji syna, ktorý povedal nie, a predsa šiel, alebo druhého syna, ktorý povedal áno, a nešiel. K tomu nám chce pomôcť apoštol Pavol v dnešnom úryvku z Listu Filipanom. Jeho slová majú veľmi zvláštny charakter, kde sa Pavol odvoláva na Krista. Naše správanie musí byť zhodné s učením Krista o láske: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš. On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobným ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka" (Flp 2,5-7). Táto rada Pavla je veľmi cenná a pre nás vážna. My musíme chcieť to, čo od nás žiada Kristus. Pavol nám radí, aby sme sa zbavili dvojakej pozície prispôsobovania voči sebe a voči iným. Keď sa jedná o druhých, máme mať na mysli, že sú dokonalejší od nás. Pavol nás teda vedie k tomu, aby sme o sebe zmýšľali pokorne: „Nerobte nič z nevraživosti, ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho " (Flp 2,3).
Toto nepochopili, ani nechceli pochopiť vodcovia národa. Oni pokladali seba za lepších, ale Ježiš im dáva za vzor mýtnikov a neviestky, pretože oni boli hriešni, povedali Bohu svojimi hriechmi nie, ale potom pod vplyvom milosti Božej uznali svoju hriešnosť a išli pracovať do vinice Pánovej, aj keď predtým povedali nie, ale uznali svoju hriešnosť. Toto nedokázali vodcovia národa. Oni povedali Bohu áno, ale ich život nehovoril o tom, že išli a pracovali vo vinici Pánovej. Vidíme, čo to znamená pre nás. Nestačí, že som považovaný za dobrého kresťana, kresťanku, ale či skutočne plním to, čo odo mňa, od nás žiada Kristus? A keď prídem do kostola, keď poviem áno a čas zabijem nesústredenosťou, keď nechcem a nedokážem si ustriehnuť svoje myšlienky, udržať svoje telo. Nestačí povedať Bohu svoje áno pri sviatosti zmierenia, a potom pokračovať zas tak ako predtým. Buďme radšej pokorní, uvedomujme si radšej častejšie svoje chyby, buďme si vedomí svojich omylov, pádov, aby sme neprepadli pýche a radšej pomaly vstávajme zo svojich hriechov a zapojme sa do práce vo vinici - v živote Cirkvi na budovaní Božieho života, aj keď sme boli v minulosti zlí, slabí, nedokonalí.
V tomto týždni máme sviatok svätého Vincenta de Paul.
Je pravda, že sa narodil pred vyše 400 rokmi a nie u nás, ale vo Francúzsku, ale ešte i dnes je známe jeho meno práve týmto evanjeliom. Stal sa kňazom. Otec si myslel, že ako kňaz bude podporovať svoju rodinu. A Vincent? Po veľkých životných skúškach, keď sa ocitne ako otrok v Tunise, keď okúsi štedrosť svojich pánov v Ríme, celý a celkom slúži Bohu. Francúzi ho nazvali „otcom národa". Jeho rukami prešlo viac peňazí, ako ich mala banka. Avšak často pritom nemal čo dať do úst. Pracoval v Cirkvi celý a celkom. Pokorný, skromný, hoci na začiatku to vyzeralo ináč. Bol si vedomý svojej ľudskej slabosti. Často hovorieval o sebe, že bol len pastierom sviň, hoci mocní tohto sveta ho poverili tak zodpovednými funkciami.
Preto aj my, keď vieme o sebe, že sme snáď kedysi na pozvanie Krista, aby sme šli za ním a plnili si svoje povinnosti ako sa patrí, povedali nie, nech naše svedomie nám pomáha, aby sme i tak šli a pracovali na svojom posvätení, plnili si svoje povinnosti verne a čestne tak, ako nám to radí apoštol Pavol.
Verme, že z nás bude mať Boh radosť, pretože na nás sa plnia aj iné slová Krista, ktoré hovoril, že nie každý, kto hovorí - Pane, Pane - príde do kráľovstva nebeského, ale iba ten, kto plní vôľu jeho Otca. Vôľa Boha je nám známa z dnešného evanjelia. Máme ísť pracovať, aj keď sme povedali snáď nerozumné - „nie". Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet