23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V súčasnej spoločnosti sa stávame chladnými nie pre nedostatok obdivuhodných vecí, ale pre nedostatok úžasu.”

~Gilbert Keith Chesterton ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť514 reakcie0
(Share 218 0)


Téma: Dvadsiata piata nedeľa cez rok A / Mt 20,1-16 / Pán volá po mene i mňa

Homília

Prednedávnom som sa rozprával s jedným z vás. Počas rozhovoru som sa dozvedel, že všetko - čo sa hovorí v kostole - je krásne, ale málo sa to dotkne jeho srdca. Stále má pocit, že to, čo sa hovorí v kostole, mal by si vypočuť niekto iný, slová hneď vzťahuje na niekoho, kto žije vedľa. Niekedy si zas myslí, že on je už odpísaný, že v jeho živote sa už nič významné nestane. Mám svoju rodinu, starám sa o jej potreby, plním si svoje povinnosti doma i v zamestnaní čo najlepšie. Teda všetko by malo byť v najlepšom poriadku. Predsa však cítim, hovoril jeden z vás, že mám ešte na niečo viac.
Zamyslíme sa spoločne nad Ježišovými slovami, ktoré vypovedal trikrát: „Choďte aj vy do mojej vinice!" (Mt 20,6).
Ježiš spomína vinicu. Hoci tu v našom kraji nie sú vinice, predsa Ježišovým slovám rozumieme. Ježiš nás pozýva do vinice nielen obrazne, ale do opravdivého spoločenstva s ním. Vieme, že Ježiš častejšie hovorí v obrazoch. Hovorí i tieto slová: „Ja som vinič, vy ste ratolesti... " (Jn 15,5).
Teda s vysvetlením nemusíme mať veľké starosti. Pýtame sa teda Ježiša vo svojom srdci: Ježišu, k čomu nás teda pozývaš? Prípadne mu položíme otázku a spýtame sa ho: Ježišu, nie je už neskoro? Skôr ako si ich zodpovieme, pripomeňme si niečo z nedávnej histórie.
Bolo to 18. novembra 1965 na Druhom vatikánskom koncile. 2342 biskupov z celého sveta v prítomnosti pápeža Pavla VI. sa obrátilo na celý svet s výzvou, ktorá je aktuálna i dnes pre nás. Tejto výzve dali názov Dekrét o laickom apoštoláte. Toto vyhlásenie bolo vytlačené i v nakladateľstve SSV v Trnave v roku 1969. Dovoľte mi, aby som vám voľne niečo z neho tlmočil. Svätý Otec s biskupmi hovorí: — Obraciame sa na vás, v Pánu oddaných všetkých laikov, aby ochotne, veľkodušne a s pohotovým srdcom odpovedali na hlas Kristov. -
A v dnešnom evanjeliu sme znova počuli výzvu Krista: Poďte aj vy do mojej vinice. Pán nás všetkých pozýva k hlbšiemu, opravdivejšiemu prežitiu svojho kresťanstva. Uvedomme si, že nás posiela do každého mesta, všade tam, kde sám hodlá prísť (por. Lk 10,1), aby sme sa stali spolupracovníkmi v rozličných podobách a spôsoboch jediného apoštolátu v Cirkvi, ktorý sa má ustavične prispôsobovať novým časovým potrebám. Pritom si máme byť vedomí, že námaha vynaložená pre túto vec v Pánu, nie je daromná (por. Kor 15,58). V minulosti sa zdalo, že veriaci muž, žena, mladý alebo starý, je nepotrebný v Cirkvi. Mnohí sa mylne domnievajú i dnes, že stačí, keď vykonajú len to, čo musia — byť v nedeľu na svätej omši, občas sa pomodliť a raz do roka sa vyspovedať. Ježiš Kristus však chce od nás niečo viac.
Ježiš nám otvára svoju vinicu. On nás pozýva ku krásnej a zároveň zodpovednej práci. Pripomína nám slová o talentoch. Máme obchodovať, to znamená dať svoje nadanie, zdravie, radosť i bolesť v chorobe do spoločného. Každý môže vo svojom prostredí a v rámci svojich možností zveľaďovať svoju vinicu. Na začiatku však musíme byť presvedčení, že to, čo konáme, podnikáme, nie je zbytočné, hoci sa hneď neukazujú výsledky. „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5).
Ježiš teda stavia na slobode. ísť pracovať do Kristovej vinice je slobodné pozvanie a slobodné rozhodovanie. Sloboda spočíva v čistote srdca: „ Viem, komu som uveril!" (2 Tim 1,12). Ježiš pozýva tých, ktorí chcú niečo vykonať. Môže to byť i snaha zarobiť potrebné na živobytie. Vinica, do ktorej pozýva Kristus, nie je malá. Pole, na ktoré nás pozýva Ježiš, aby sme pracovali ako jeho moderní a uvedomelí robotníci - apoštoli, je celý svet. Ježiš nepodceňuje nikoho, žiadnu profesiu. Ježiš len hovorí, že je potrebné čisté srdce. Hriech je najväčšou prekážkou opravdivého spolupracovania s Bohom. Na prvom mieste v jeho vinici je skvalitnenie vnútra človeka. Musíme sa dať presvedčiť Kristovi, že hoci sme slabí, on počíta i napriek tomu s nami. Vyzýva nás preto k pravidelnej účasti na sviatostiach. K uvedomeniu si, že bez častého stretávania sa s ním v modlitbe, pri svätom prijímaní a svätej omši, nie je možný život s ním. Vyzýva nás preto, aby sme odložili nezáujem o sviatosti, modlitbu, svätú omšu, aby sme odložili predsudky, hriech, a naopak, prijali radosť, pokoj do sŕdc. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba..." (Mt 16,24). Ježiš teda nesľubuje pohodlie, výnosné platy, teplé miesta, bezstarostnosť tým, ktorí sa rozhodnú ísť za ním. Naopak, on prijal kríž! V tomto kríži uvidíme víťazstvo. Vo vinici musíme začať od seba, zo svojho vnútra! Musíme sa nechať presvedčiť Kristom.
Za Jánom Vianneym prišla žena a sťažovala sa na ich kňaza, že je ľahostajný. Kňaz počúva a ona pokračuje, aké je to krásne, že u vás toľko ľudí pristupuje ku sviatostiam. A u nás skoro nik. Ján, ktorý mal dar videnia do ľudských sŕdc, hovorí: - Pani, a vy prečo teda nepristupujete ku sviatostiam? - Žena sa prekvapí a hovorí: - Čo by o mne povedali ľudia? - A Ján jej odpovedá: - Už nikdy si nepoložte túto otázku: Čo by o mne povedali ľudia?! Nepozerajte na ľudí! Začnite sama. Pristupujte ku sviatostiam, plňte si povinnosti matky, manželky, susedky čo najlepšie a o ostatné sa nezaujímajte. - Žena odišla a začala plniť slová tohoto kňaza. Na jej osobu padlo veľa nechápavých otázok. Ona neodpovedala. Nedala sa znechutiť. Po roku sa vracia späť do Arsu a vraví Jánovi Vianneymu: - Ďakujem vám. Pol roka som bola tŕňom v oku celej rodine i farnosti. Ale uverila som. Dnes už pristupujú ku sviatostiam pravidelne i moje deti a manžel. Pridali sa k nám i druhí. Predstavte si, že i náš pán farár je už iný.-
Toľko príbeh. Ježiš pozýva i nás. Začnime od seba. Nechajme sa najať Kristovi. Nechajme sa presvedčiť. Vinica je veľká, rozrastie sa na celú rodinu. Jej práca sa skvalitní spoločnou, aspoň krátkou večernou modlitbou v rodine. Odpustením slov, ktoré urážali nielen Boha, ale i moju osobu. Ak ešte váhate, odložte otázky, či nie je neskoro. Dnes nie je neskoro, ale zajtra už môže byť. Len hlúpy Jano hovorí: zajtra ráno... Ježiš vo svojej vinici potrebuje deti na ľahšiu prácu, ale rovnako zodpovednú, ako i prácu dospelého muža a ženy. Žiť, žiť, žiť ako kresťan hodný toho slova! V Kristovej vinici je mnoho práce i pre chorých, opustených, starých. Navštevujte sa! Tieto návštevy využite nielen na spomienky na mladosť, ale i na spoločnú modlitbu. Nedá sa ísť do kostola, je to ďaleko či pre zlé počasie? Dobre. Stretnite sa u susedky, ktorá je najviac chorá a pomodlite sa, hoci len jeden desiatok ruženca. Povzbuďte sa v chorobe, zajtra to obetujte za svoje deti a pre lásku k Ježišovi už nebudete spomínať, že nechodia do kostola, ale budeme sa za nich spoločne obetovať. Chcete ešte viac? Len začať! Prijmite pozvanie. Ježiš hovorí i dnes aktuálne slová: „ Choďte aj vy do mojej vinice... " (Mt 20,6).
Dovoľ mi, brat, aby som aj tebe pripomenul slová, že dnešné evanjelium sa týka aj teba. Ty nie si odpísaný, tieto slová hovorí Ježiš i tebe: Choď! Viem, že všetko robíš čo najlepšie, ale ešte to posväť. Nemusíš sa ani viac modliť, ale častejšie si spomeň, prečo to robíš.
Uvedomiť si hrdosť, že to čo robím, robím nielen pre rodinu a seba, ale že tým oslavujem i Toho, ktorému som uveril, Toho, ktorý ma pozval za sebou. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet