16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Prvým znakom vnútornej slobody je ticho, jej posledným znakom mlčanie. Všetko pominuteľné je plné hluku. Každý únik do hluku pochádza zo strachu, každá cesta do ticha z odvahy.

~W. Bonsels ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť439 reakcie0
(Share 185 0)


Téma: Dvadsiata druhá nedeľa cez rok A / Mt 16,21-27 / Pravá viera musí kresťana niečo stáť

Homília

Stáva sa, že mladí ľudia, ktorí sa v rodine nestretli s núdzou, pretože rodičia sa snažili im dať všetko, často sú sklamaní, keď spoznajú tvrdú realitu života. Chlapec nastúpil na základnú vojenskú službu. Doma bol jediný, matka mu robila všetko, a tam, keď si mal uložiť veci do skrinky, bol nešťastný. Stáva sa i to, že sa z toho psychicky zrúti. Mnohí ľudia, ktorí si mysleli, že ich na západe čaká rozprávkový život, sklamali sa, pretože sa ani tam neosvedčili. Boli leniví. Aj vo viere sa mnohí sklamali. Prečo? Preto, že ich Pán Ježiš nevypočul, keď ochoreli, keď sa im čosi nesplnilo, o čo prosili. Ťažko je ľuďom a s ľuďmi, ktorí žijú v ružových snoch. Chcú, aby sa všetko iba okolo nich točilo, nechcú a nevedia vidieť iné a iných, len seba a svoje požiadavky. Toto všetko nielen v oblasti materiálnej a spoločenskej, ale aj v duchovnej. Viera tiež vyžaduje svoje.
Práve nato upozorňuje Pán Ježiš v evanjeliu nielen apoštolov, ale aj nás, keď hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech nasleduje ma!" (Mt 16,24).
Kto pozorne číta Starý zákon, u prorokov sa dočíta, že očakávaný Mesiáš, Vykupiteľ sveta, bude musieť mnoho trpieť. Prorok Izaiáš píše doslovne: „ Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie..." (Iz 53,7). Prorok opisuje udalosť akoby minulú. Vieme však, že proroci vo svojich videniach často opisujú čas videnia zo svojej pozície. On to videl a potom napísal, teda pre neho to bola udalosť minulosti, ale hovorila o veciach, ktoré sa ešte len majú odohrať. Toto si pripomíname, aby sme pochopili situáciu okolo Krista. Hoci proroci toto o Kristovi predpovedali, nikoho nenapadlo, aby očakával, že očakávaný Mesiáš bude musieť trpieť. V národe bola o Mesiášovi nesprávne vysvetľovaná predstava ako o kráľovi - Mesiášovi, vládcovi. Nesmieme sa diviť, že aj apoštoli pozerajú na Krista v akomsi sladkom očakávaní triumfu Krista. Matka synov Zebedejových sa raz obrátila na Ježiša s prosbou, aby jej synovia sedeli v jeho kráľovstve jeden po pravej a druhý po ľavej strane. Protekcia? Vieme, že apoštoli sa na túto ženu nahnevali. Ježiš jej vtedy povedal, že nerozumie, o čo prosí. Apoštoli vedeli, že Kristus je Syn živého Boha, ale nevedeli, že Ježiš je aj Syn človeka, teda nám podobný vo všetkom, okrem hriechu. Práve preto musí trpieť predtým a potom zomrieť, aby splatil dlh Otcovi. Apoštolov prestrašilo to, čo povedal Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu apoštolom. Peter na to reaguje. Nerozumieme tomu, čo hovorí Majster. Nechápu ani ostatní apoštoli, ale oni mlčia. Peter rýchlo reaguje, koná podľa srdca, čo mu diktuje. Peter má rád Krista vo svojom srdci. Bohužiaľ, to srdce zo zlata nie je ešte očistené celkom od osobných predstáv. Peter nepozná plány Krista. Nečítal proroka Izaiáša. Premýšľa ako ostatní Židia, že Mesiáš príde ako víťaz, jeho príchod bude ako triumf vládcu. Tu počuje Krista, že musí zomrieť, že bude zabitý. Nie! To nikdy! To sa nesmie stať! Peter toto nedopustí. On bude brániť Krista! Vieme, že keď prichádzajú vojaci na čele s apoštolom Judášom do Getsemanskej záhrady zajať Krista, Peter ako jediný z apoštolov siaha do pošvy, tasí meč a v obrane Krista odtne veľkňazovmu sluhovi ucho. Vtedy Ježiš znova napomína Petra: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú!" (Mt 26,52). Aj v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš prísno napomína Petra. Odpoveď Pána Ježiša je veľmi rýchla, jasná a ostrá. Ježiš hovorí, aby to počuli všetci apoštoli: „ Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (Mt 16,23). Ježiš vysvetľuje, že len diablovi záleží na tom, aby nezomrel, a teda nevykúpil ľudí svojou smrťou. Peter, pravdaže, tu ešte nechápe, že Ježiš musí zomrieť za všetky hriechy sveta, a tak vykúpiť svet. Peter bol múdry, keď hovoril z vnuknutia Božieho a pri otázke, ktorú položil Ježiš - za koho ma pokladáte vy - odpovedal Peter tak, že povedal tri pravdy; Kristus je Mesiáš, Syn Boží a živý Boh! V dnešnom evanjeliu sa Peter drží svojho rozumu, nepočuje vnuknutie Božie. Pán Ježiš mu preto hovorí: „ Peter, nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (Mt 16,23). V týchto slovách je pre nás vyslovené ponaučenie.
Čo to znamená pre nás - mať zmysel pre veci Božie a nie pre veci ľudské? Čo je Božie a čo je ľudské? Viera a učenie. Učenie Boha a učenie ľudí. Je to zvláštna rovnica. Boh predsa vie všetko, ale človek vie tak málo. Aj to málo, čo človek vie, je veľmi často nedostačujúce. Na túto tému veľmi pekne poznamenal Karel Alexis: - Potrebujeme vieru a nie učenie. - Boh predsa stvoril svet a tento svet riadi a spravuje. Z času na čas vstupuje svojou mocou a robí čosi, čo nechápeme. My sa vtedy dokážeme len pozerať, diviť sa a pravdaže veriť. Povieme, to je zázrak. Skúsme si predstaviť, ako si povoláva k sebe Pán Ježiš apoštolov, keď im hovorí, že keď zomrie, vstane z mŕtvych a potom odíde, vystúpi späť k Otcovi do neba. Bude v nebi, ale bude zároveň s nimi aj na zemi. Jeho telo a krv budú naraz na mnohých miestach.
Nepodobáme sa na apoštolov v našich podobných situáciách, keď nerozumieme veciam, ktoré nám do cesty stavia Pán a oslovuje nás nimi? Apoštoli pozerali vtedy na Majstra, na seba a nechápu... Je to možné, žeby bol naraz v nebi a naraz aj na mnohých miestach na zemi? Keby sa pýtali múdrych vtedajšieho sveta, dostali by tiež odpoveď. Nie! To nie je možné! Dnes vieme, že to Pán Ježiš dokázal. Ježiš je s Otcom v nebi, ale je tiež medzi nami prítomný všade, kde katolícky kňaz prináša nekrvavú obetu svätej omše. Nie je to zázrak? Veriaci kresťan tomu verí. Text môžeme ešte lepšie pochopiť na nejakom pútnickom mieste. Spomínam si na Lurdy. Stotisíce ľudí prichádzajú na toto svetoznáme miesto. Nielen preto, aby si vyprosili zázrak, napríklad uzdravenie, ale najmä posilu pre svoj život. Od roku 1888 je v Lurdoch lekárska kancelária, do ktorej má prístup každý lekár, hocijakého vierovyznania a môže nahliadnuť do materiálov ľudí, ktorí na tomto mieste našli za zvláštnych okolností náhle uzdravenie bez liekov. Záznamy hovoria, že takýchto prípadov tam bolo vyše štyritisíc. Koľkokrát mala veda vysvetliť, prečo sa ten človek tak rýchlo, často už bez nádeje na život uzdravil? Vidíme, že rozum človeka je slabý, že všetko vysvetliť nemôžeme. Cirkev sa zaujíma o každý hlas. Každý prípad dlho a pozorne preskúma. Cirkev nevidí všade zázrak! Predsa niektoré prípady uzná za nevysvetliteľné ľudským rozumom, teda za vec Božiu, za zázrak. Cirkev verí, že Boh môže konať zázraky. A neveriaci? Buď mlčí, alebo rozpráva nezmysly. Možno ste tiež čítali alebo počuli o zaujímavej udalosti. Nie je vymyslená, hoci sa pri počúvaní priam takou zdá. Stala sa v Nórsku.
Pani Augustína Langaat z nórskej malej rybárskej dedinky Torensen porodila v roku 1937 dieťa. Krátko po pôrode upadla do chronického spánku. Spala bez prestávky. Umele ju vyživovali. Spala a spala. V jeden večer otvorila oči a povedala: - Och, Frederik, musí byť už veľmi neskoro. Prines mi dieťa. -Augustína prespala 20 rokov. To dieťa, ktoré si žiadala priniesť, sedelo vedľa nej ako mladá žena.
Kto to vysvetlí?
Ľudský rozum je nato malý, krátky. Učenie je bezvládne. Ani lekár, ani lekárnik, žiadna klinická nemocnica, žiadna ľudská moc a sila nevie vysvetliť túto vec, a predsa je to skutočnosť. Hovoríme, že Božia pamäť je veľká, plány sú nepochopiteľné dielo Božie v nás vyvoláva údiv a obdiv. To, čo dokáže urobiť Boh, je preniknuté veľkosťou, že najväčší géniovia ľudstva si na to nepomyslia. Vieru treba mať. V tomto duchu prijímame slová adresované Ježišom Petrovi, ale i nám: „Nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské" (Mt 16,23).
Uvedomujeme si a prijímame mienku vzdelaného človeka vo vede i viere, že je nám potrebné mať viac viery ako vedy. Spomeňme si na Pasteura, objaviteľa séra proti besnote, či známy a dnes využívaný jeho objav pasterilizácie. Spomeňme si na fyzikov, chemikov, hvezdárov i kozmonautov, mužov viery. Častejšie sa objavujú v tlači správy, že ten na lodičke, ten na bicykli a ten zas peši sa rozhodol obísť celý svet. My všetci sme takíto cestovatelia, ale celkom inou cestou. Od Boha sme vyšli a k Bohu sa vraciame. Naša cesta sa líši od ciest tamtých svetobežníkov. Uvedomujeme si, že každý z nás má iný druh cesty, nielen čo do kvality života, ale aj čo do času trvania. Niekto kráča od Boha k Bohu späť päť, iný päťdesiat rokov. Niekto nepozná chorobu skoro celý život a niekto nepozná deň, kedy by nepocítil chorobu. Náš život je skutočne jedna cesta. Svetobežníci si cestu vyberajú a volia. Cestu od Boha k Bohu nám určil sám Boh. Z tamtej cesty je možný návrat, z našej cesty nás môže odvolať len Boh. Za túto cestu cítime zodpovednosť, preto si pripomíname, že nevieme dňa, ani hodiny návratu. Našou túžbou je, aby sme boli pripočítaní k múdrym pannám, že máme stále v lampách dostatok oleja, to znamená, že stále žijeme v milosti posväcujúcej. Toto všetko si pripomíname preto, že na konci nás čaká cieľ. Práve preň prišiel Ježiš, preň zomrel, to znamená, pre naše hriechy. Dnes cítime vďaku voči Bohu za jeho smrť za naše hriechy a zároveň sa chceme posilniť, aby sme nezradili tú veľkú lásku, ktorú nám Pán Ježiš preukázal svojou smrťou, o ktorej sám povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za priateľov" (Jn 14,13). Nechceme počuť slová Pána Ježiša-Sudcu na konci nášho života: „Odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!" (Mt 7,23). Preto chceme niesť svoj kríž a nasledovať svojho Majstra.
Už sme vyrástli z detských šatočiek, už nenosíme detské topánočky, už nemusíme snívať o vzdušných zámkoch. To patrí minulosti, detstvu. Dospelý kresťan žije plne svoj život podľa návodu Krista: „ Veď čo osoží človekovi, keby hoci aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!" (Mt 16,26). Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet