22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Život nie je ani pôžitok, ani trápenie, ale práca, ktorú sme povinní konať a statočne dokonať.

~L. N. Tolstoj~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť421 reakcie0
(Share 123 0)


Téma: Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie cez rok A / Lk 1,39-56 / Sme zodpovední za učenie Cirkvi o nanebovzatí

Homília

So slovom zodpovednosť sa stretávame od detstva, a to denno-denne. Jeho obsah sa nevzťahuje len na pozemské veci, ale aj na duchovné. Dnes by sme sa mohli zastaviť pri myšlienke, že veriaci kresťan je zodpovedný za učenie Cirkvi o nanebovzatí Panny Márie. Dnešná úvodná modlitba, ktorú ste si vypočuli, znela: Všemohúci a večný Bože, vzal si nepoškvrnenú Pannu Máriu, Matku tvojho Syna s telom i dušou do nebeskej slávy...
Text tejto modlitby pripomína tajomstvo dnešnej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, dcéry Joachima a Anny. Žena, ktorá pochádzala zo židovského rodu, ktorá bola vybraná zo žien za Matku Ježiša Krista, ktorá porodila svojho Syna v betlehemskej maštaľke, videla ako rastie, keď od nej odišiel, sledovala jeho verejné účinkovanie, ako si okolo seba zhromaždil učeníkov, bola pri ňom, keď zomieral na kríži medzi dvoma lotrami. Táto žena, ktorú si po smrti jej Syna vzal ku sebe jeden z učeníkov, bola pri začiatku Cirkvi, hlavného diela jej Syna. Mnoho stúpencov Ježiša mohli spoznať jej lásku. Keď zomrie táto neobyčajná žena, s tak výnimočným vyznačením, je vzatá s telom i dušou do stavu blaženosti. Toto je najťažšie chápaná vec, o ktorej sme dnes v modlitbe na sviatok Nanebovzatia Panny Márie počuli.
Je veľmi ťažko uveriť v božstvo Ježiša Krista a zároveň jeho podobnosť nám ľuďom. Koniec koncov, mnohým ľuďom sa zdá, že pre Boha všetko je možné, že sa môže zjaviť, ako sám chce. Naproti tomu uveriť v to, že akási obyčajná žena je už v nebi ešte pred skončením sveta, ešte pred vzkriesením tiel z mŕtvych, pred druhým príchodom Krista na Posledný súd, ktorým sa má definitívne ukončiť história sveta, je čosi viac ako nepochopiteľné. Prečo? Ako vysvetliť túto vieru, najmä pri konštatovaní, že o tom sa jasne nehovorí vo Svätom písme, že sa tam výslovne nikde nespomína o tom, čo sme počuli v modlitbe na začiatku dnešnej svätej omše o nanebovzatí Panny Márie. Veľa kresťanov, ktorí nepatria do spoločenstva rímskokatolíckej Cirkvi, neprijíma vo svojej viere nanebovzatie Panny Márie. Čoraz viac, i katolíkov, uvažuje nad tým, či toto učenie Cirkvi, táto dogma je tak dôležitá, ako ju podáva dnešná liturgia a Učiteľský úrad Cirkvi. Niektorí sa pýtajú, či nie je iných vážnejších vecí, ktorým treba venovať viac pozornosť. Je pravdou aj to, že v ekumenickom hnutí vo svete postoj Cirkvi zdá sa byť nerozvážny. Hovoria, že dnes veriacim ľuďom vyhovuje akési „započúvame sa do sveta", a teda hovoriť svetu o tom, čo si svet praje počuť; a tak, vraj, by získali zo strany sveta určité uznanie pre Cirkev. Tento názor nie je možné len tak odložiť. Musíme si však pripomenúť, že je tu ešte jeden postoj. Cirkev pozorne počúva aj učenie Ducha Svätého a práve na toto učenie poukazuje svetu takým jazykom, aby mu svet porozumel, napriek tomu, že toto učenie sa vcelku svetu nepáči. Dnes sa Cirkev dotýka jedného takého problému, keď hovorí svetu o nanebovzatí Panny Márie. Vo svete, ktorý sa uzatvára do seba, ba priam sa začína dusiť vo svojich veciach, Cirkev hovorí o čomsi, čo rúca to, na čom si svet zakladá. Cirkev vyvracia všetky námietky, dotýkajúce sa vecí, na ktorých stavia človek. Hlása, že táto žena sa stala matkou a zároveň zostala pannou. Ďalej, že už teraz je so svojím telom a dušou tam, kde sa má dostať každý, kto uverí v Boha a bude spasený. Cirkev učí, že táto žena je Matkou Božou, a pritom obyčajnou ženou. Toto všetko sa stáva pre mnohých nepochopiteľným a neprijateľným. Toto je skutočné tajomstvo, ktoré sa vymyká z ľudského pochopenia, najmä pre človeka, ktorého horizont života je ohraničený len svetom hmoty či experimentu. Pre takého človeka má Cirkev len ten význam, keď sa Cirkev snaží pričiniť rozriešiť problémy ľudí a Mária má len ten význam, že je to matka nejakého reformátora v určitej spoločnosti.
Keď sa toto tak okliešťuje, zmrzačuje a stavia sa do nejakých jalových argumentov racionalistického materializmu, tak zostáva miesto len pre čosi vyššie, čo do hodnoty zvierat a všetko sa stáva nezmyslom. Zaiste nedokážeme tu niečo porozumieť, lebo sme celkom nato neschopní. Preto, že sme nastavení na odmietnutie každej duchovnej skutočnosti, stávame sa neschopní na pochopenie takej veci, že by Matka Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, s ním už teraz prežívala večnú blaženosť. Nanebovzatie Panny Márie bude sa nám zdať čoraz viac nepravdepodobné a vyhlásime to za nepotrebné a tiež za škodlivé. Skutočne túto vec tak chápe rovnako veľa veriacich i neveriacich ľudí. V takom prípade je to veľmi presvedčivé. Viac sa im bude pozdávať ten poznatok, čím viac nanebovzatie Panny Márie bude sa chápať ako čosi nezrozumiteľné, a preto neprijateľné. V tomto prípade však tým viac treba o tom hovoriť pravdu. Ak by Cirkev prestala hlásať túto pravdu, zničí sama seba a stratila by príčinu svojej existencie. Bola by iba svedkom starej duchovnej moci a stala by sa takto spoluúčastníčkou skutočného uponíženia ľudskej dôstojnosti. Cirkev sa pred tým bráni a z celej svojej múdrosti čerpá akýsi úžasný elán a silné presvedčenie, ktoré jej káže smelo učiť, že najsvätejšia Panna Mária, pochádzajúca z Nazareta, sa skutočne nachádza so svojou dušou i telom v sláve Boha Otca. Cirkev je o tom presvedčená, že jej oveľa viac ľudí uverí, keď bude i naďalej ohlasovať túto pravdu. Prísne si musíme povedať; keby stratila Cirkev na sile viery, už by tak ku nám nedoliehal jej hlas, a bol by to jasný znak istého duchovného úpadku. Tajomstvo Cirkvi a tajomstvo Panny Márie je tak úzko späté medzi sebou, že nie je možné porozumieť jednému tajomstvu bez druhého. Neklamme sa tu sami, tu nachádzame dôkaz o hodnote svojej osobnej viery. Keby sme odmietli toto tajomstvo viery, tak nie sme ďaleko od chvíle, že odmietneme aj inú pravdu viery. Už nemusíme byť ďaleko od chvíle, keď by sme mohli odmietnuť tajomstvo zmŕtvychvstania Krista a všetkého, čo s tým súvisí. Mohlo by sa stať, že by sme mohli sami seba zviesť, a to by nemuselo byť hneď a naraz, ale postupne. Môže to začať na pohľad nenápadne. Začne sa z nás vytrácať pravda o jestvovaní Božieho kráľovstva a už je len krok ku krachu. U niekoho to môže začať jednoduchým opovrhovaním. Začne sa na Cirkev dívať ako na akúsi inštitúciu tu na zemi, prestane vzdávať úctu telu a krvi Krista, prestane chápať spoluprácu s Duchom Svätým, pretrhne pomaly všetky putá s Cirkvou a pomaly uschne od koreňa. Začne to pochybnosťami, keď začne hľadať v učení Cirkvi svoje nezdravé a nesprávne postoje. Začne zľahčovať vo svojich povinnostiach a skončí to celkom mimo Cirkvi.
Aj keď niektorí ľudia považujú učenie o nanebovzatí Panny Márie za prehnané, ono v skutočnosti nie je, práve naopak. Keď prijmeme učenie Cirkvi, vtedy nachádzame ešte väčšiu posilu pre svoj duchovný život. Presvedčiť sa môžeme na postave z dnešného evanjelia: pokrvnej a staršej príbuznej Panny Márie - Alžbete. Jej správanie k Panne Márii je preniknuté úžasnou dôverou voči Bohu. Alžbeta vo svojej viere uverila v poslanie Panny Márie, ku ktorej anjel Gabriel prehovoril v mene Najvyššieho.
Pre nás je to poučením, aby sme uverili v nanebovzatie Panny Márie aspoň tak, ako prijímame odpoveď Márie anjelovi, keď sa začala najvážnejšia etapa vykúpenie sveta. Veríme, že Mária bola tá, ktorú si Boh vybral ako jedinú zo všetkých žien, aby priniesla na svet Boha, podobného nám vo všetkom, okrem hriechu. Stala sa tak matkou Boha, dcérou Boha, snúbenicou Boha. Na pozdrav Alžbety, ktorý sa stal i naším pozdravom, Mária odpovedala svojím chválospevom Magnifíkat. V ňom nám sama hovorí o sebe. Keď sa zjednotíme s jej odpoveďou, naša duša dosiahne hĺbku a môžeme čerpať z tohto tajomstva živú vodu a vtedy sa stratí u nás každá pochybnosť. Pochopíme, že všetko, čo sa o Panne Márii povedalo, je pravda. Toto pochopili svojím životom a nás o tom presviedčajú významní svätci.
Maximilián Kolbe, mučeník z tábora Osvienčim, bol vždy veľkým ctiteľom Panny Márie. Už od detstva si predstavoval, že na tento deň sa v nebi každý rok koná korunovácia Panny Márie za kráľovnú neba a zeme. Prial si na tento deň zomrieť. Vieme, že sa mu to aj dostalo v bunkri hladu.
Svätý Stanislav napísal Panne Márii, že túži v deň jej nanebovzatia tiež prísť do neba. Vieme, že sa mu to tiež splnilo.
Podobne to vidíme u svätého Štefana, uhorského kráľa.
Panna Mária triumfuje i dnes - „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd" (Zjv 12,1).
Svätý Bernard, veľký ctiteľ Panny Márie, sa pýta: - Kto vyjadrí radosť Panny Márie dnes? - A pokračuje: - Ani na nebi, ani na zemi niet človeka, čo by stačil dať ti chválu a oslavu... -
Svätý Otec Pavol VI. povedal o Panne Márii:
- Mária zasadla na najvyššie miesto po Kristovi a zároveň je nám najbližšie. -
Mária nezabúda na nás a my nesmieme zabudnúť na ňu. Musíme právom cítiť zodpovednosť za učenie Cirkvi o jej nanebovzatí.
Keby sme dnes čítali evanjelium ďalej, dočítali by sme sa, že Mária zostala u Alžbety tri mesiace a potom sa vrátila domov. Mária však u nás nie je len tri mesiace, ale je stále, keď si ju uctíme tak, ako si od nás praje jej Syn, aby sme cez jeho Matku a našu Matku vzdávali úctu a dostávali na jej príhovor čo najviac milostí od neho. Dnes, keď prijmeme jeho Telo a Krv, poprosme aj Matku Božiu, aby sme sa dostali ta, kde ona už aj s telom i dušou oslavuje Boha a prijíma zároveň úctu od všetkého stvorenia. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet