15.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dnešné dušpastierstvo nepotrebuje nové cesty, ani nové metódy. Nepotrebuje nový typ dušpastierstva, ale potrebuje kňazského človeka, zviazaného s Bohom a naplneného kňazskou zodpovednosťou lásky k Bohu a človeku.

~kardinál König ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť509 reakcie0
(Share 192 0)


Téma: Dvadsiata nedeľa cez rok A / Mt 15,21-28 / Prosme o vytrvalosť vo viere

Homília

Často počujeme od mladých, ale aj od starších: Mám slabú vôľu. Nemôžem vydržať sedieť pri knihách, keď je vonku pekne. Nedokážem si udržať štíhlu líniu, keď idem okolo cukrárne. Vydržal som len päť lekcií samouka v nemčine. Mám slabú vôľu, mám slabú vôľu...
Počujeme to aj v duchovnej oblasti. Vydržím sa ovládať tak týždeň po spovedi a potom už mám slabú vôľu. Dám si predsavzatie, že nevynechám rannú modlitbu, ale mám slabú vôľu. Príslovie hovorí: „Kto chce, dokáže mnoho". A iné hovorí: „Dobrá vôľa je základ úspechu". Či aj dobrá vôľa sa hodnotí?
Možno sme si aj my v živote povedali: mám slabú vôľu. Dnes nás chce Cirkev poučiť a posilniť na udalosti z dnešného evanjelia, keď čítame o žene, ktorá prichádza prosiť Pána Ježiša o uzdravenie svojej dcéry. Žena má však silnú vieru, čo nakoniec odmieňa aj Pán Ježiš slovami: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš" (Mt 15,28).
Pri čítaní tohto evanjelia si mnohí zaiste kládli viaceré otázky. Správanie Pána Ježiša zdá sa byť čudné. Za Ježišom prichádza žena. Má len jednu chybu: nie je Židovka, ale pohanka. Má veľkú ťažkosť. Jej dcéru trápi zlý duch. Nevie, na koho sa má už obrátiť o pomoc. Počula o Ježišovi, že je zvláštny človek a je blízko. V srdci matky vzniká iskra nádeje. Snaží sa dostať k Ježišovi, čo sa jej aj podarí. Nevie, ako ho má osloviť, lebo je pohanka. Vtedy osloví Ježiša tak, ako najlepšie vie: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov!" (Mt 15,22). A Ježiš? Počína si, akoby nič nepočul. Zaujímavé, veď doteraz vždy odpovedal, keď ho niekto o niečo prosil. Raz, keď sa na neho obrátil nejaký muž s prosbou: „Povedz môjmu bratovi, aby sa rozdelil so mnou o dedičstvo" (Lk 12,13), Pán Ježiš mu odpovedal, hoci mu nevyhovel, pretože sa nemienil miešať do rodinných sporov. Odpovedal záporne, ale dal odpoveď. Odpovedal aj diablovi na púšti, keď ho pokúšal. A tejto žene neodpovedá. Pre túto zbožnú ženu nemá slov na odpoveď? Jedno slovo? Do deja zasahujú apoštoli. Prichádzajú k Ježišovi a prosia: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami" (Mt 15,23). Na prosbu apoštolov Ježiš dáva odpoveď: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela" (Mt 15,24). Svoje slová doplní prirovnaním: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám " (Mt 15,26).
Čo sú to za slová? Takto hovorí Ježiš? Je to možné? Slovám Ježiša totiž porozumeli všetci prítomní, apoštoli i žena. Deti - to sú Židia, psi, to sú pohania. Veď toto prirovnanie, tieto slová sa často hovorili u Židov. Ježiš hovorí známe slová. Tieto slová z úst Ježiša prekvapujú. Prečo je Ježiš na prosbu ženy tak prísny, aj keď je pohanka? Na to je len jedna odpoveď: chce zistiť, či sa žena nedá znechutiť. Ak nie, tak bude mať toto stretnutie veľký význam. Žena pohanka tiež pozná slová, ktoré vypovedal Ježiš, že pohania sú pokladaní u Židov za psov. I napriek tejto tvrdosti slov sa nevzdáva. Na tieto slová dokáže pekne odpovedať. Sú to slová úžasnej pokory. „Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov" (Mt 15,27). Ježiš odkladá nezáujem. Na takýto argument už je možná len jediná odpoveď: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš" (Mt 15,28). Ježiš uzdravuje jej dcéru na diaľku. Svätý Augustín poznamenáva: - Modlitba je sila človeka a slabosť Boha. - Pekná veta, ale je potrebné čítať ju ostražito, pretože Boh je bohatý na milosrdenstvo a slabý nikdy nebol a nebude.
Text evanjelia, ktorý sme si vysvetlili, má pre náš život toto oslovenie: Bez viery sa nemôžeme páčiť Bohu. Je to pekné, že ste tu dnes, že neprichádzate len vtedy, aby ste si splnili povinnosť kresťana a urobili zadosť cirkevnému zákonu, ale že vás sem vedie čosi osobné. Prichádzate sem vo viere, že vaše starosti chcete predostrieť Bohu, že prosíte za svojich drahých tu pred oltárom, za zdravie ich duše i tela.
Ktosi takéto rozhovory v kostole pred oltárom prirovnal k rozhovoru cez telefón. Keď nezavoláš, zostaneš sám pre seba so svojím problémom, uzatvoríš sa, je to ťažšie. Pred oltárom je potrebné otvoriť si srdce. Boh je vždy pripravený zodvihnúť telefón. Nemá úradné hodiny, aj keď ich prichádza mnoho naraz, vie sa ku každému priblížiť, na každého si nájde čas. Toľko, koľko sa mu človek otvorí...
Pavol apoštol na túto tému napísal: „Kto v Boha verí, nebude zahanbený naveky" (Rim 9,33). Človek bez Boha je mrzák a tým viac nešťastný, keď tento svoj žalostný stav nevidí. Áno, život bez oka, bez ruky, bez nohy je možný, ale je možný život bez viery, ktorá jediná hovorí o živote po smrti? Za čias prenasledovania kresťanov stávali sa hrdinské prípady, keď pre svoju vieru boli veriaci ochotní podstúpiť aj tú najpotupnejšiu a najťažšiu smrť, len aby nezradili svoj ideál. A zas naopak, v čase slobody, hojnosti, koľkí rýchle zrádzajú svoje presvedčenie!
Obyčajného dedinčana za čias rímskeho prenasledovania nútili, aby nasypal na oheň pred Jupiterovou sochou kadidlo, a tak si uctil toto božstvo. Vtedy povedal tento muž svoje rozhodné: Nie! Tak začali sudcovia a kati svoju obeť trápiť. Nič nepomáhalo. Chytili ruku muža a dali ju nad oheň, aby plamene sa dotýkali dlane, do ktorej nasypali spomínaného kadidla. Dúfali, že muž pri bolesti otvorí ruku a kadidlo padne na oheň. Vieme, že to nebola dobrovoľná obeta Jupiterovi. Muž menom Barlaam však svoju ruku si vie ovládať. Plamene mu olizujú ruku, ktorá páli, bolí, horí, ale dlaň neotvára, kadidlo pevne drží. Zhorela spodná časť jeho ruky aj s kadidlom, ale zostal verný.
„ Veľká je tvoja viera... " (Mt 15,28), povedal v dnešnom evanjeliu Pán Ježiš na adresu ženy pohanky. Veľká je tvoja viera, mohli by sme povedať mučeníkovi, ktorého sme spomínali. Povie tieto slová o nás náš Boh, Sudca, Ježiš Kristus?
Aj iný príklad nás môže povzbudiť.
V tomto storočí žil v Indii pohan, ktorý veľa čítal a veľa pozoroval svoje okolie. Vo svojich zápiskoch si napísal i tieto slová: - Ty, ktorého volajú Blahoslavený, Svätý, príď ku nám do Ázie, - takto hovoril ku Kristovi. A pokračuje: - V Európe už na teba zabudli. Mnohí ťa odložili. Vyšiel si z Ázie a znova sa vráť medzi tých, čo v Ázii žijú. V najväčšej úcte skláňam pred tebou hlavu a prijímam ťa, ty Svätý, s veľkou láskou! -
Odkiaľ poznal Krista? Nebol pokrstený, nechodil na katechizmus...,
ale veľa čítal Korán, filozofické knihy, Bibliu a najmä Evanjeliá. Volal sa Mahatma, to znamená Veľký duch a priezvisko Gándhí. O tomto človeku vieme veľa. Vieme, ako viedol svoj národ, ale aj iné národy k slobode. Chcel im dať to, čo človeku stvorenému na obraz Boží patrí. Hoci nebol kresťan, držal sa Kristových slov: - Milujte sa navzájom! - Bojoval za tých najbiednejších. Gándhí urobil viac bez prelievania krvi a zato neprijal nijaké pocty ani vďačnosti. Vždy hovorieval, že jeho úloha ešte neskončila. Chcel ešte spojiť hinduistov a moslimov, a preto bol ochotný položiť i svoj život. Boh prijal jeho obetu. Vieme, že Gándhí bol zabitý jedným fanatikom. Jeho zásadu - milujte sa navzájom - všetci neprijali. Gándhí mal vieru. Bolo to v roku 1948.
Hitler má na svedomí 28 miliónov ľudí, Stalin 21 miliónov ľudí. Gándhí vedel, že Hitler bol pokrstený v katolíckom kostole a Stalin v pravoslávnom. Mohol Gándhí odsúdiť vieru týchto ľudí? Mohol. Čo on urobil? Krista pozýva do Ázie. Mal vieru. To je veľké memento pre nás. Aj my máme vieru, ale akú? Čo to pre nás znamená?
My si dnes máme na príklade ženy pohanky uvedomiť, že naša viera musí byť v prvom rade pokorná. Spomeňme si na slová rímskeho stotníka: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu... " (Mt 8,7). Naša viera musí byť pevná. Žena sa nedá odradiť, aj keď Ježiš vypovie známe slová Židov na adresu pohanov. Viera má byť pravdivá. Musíme vedieť, čo chceme. Žena nechce pre seba nič, ale pre svoju dcéru. Naša viera musí nám byť vlastná, a nie akési kopírovanie. I dieťa má svoju vieru. Dospievajúci mladý muž či dievča, kňaz, otec, matka i starec, každý má mať vlastnú vieru. Nebolo by dnes na škodu zamyslieť sa nad svojou vierou, či je skutočne pokorná, pevná, živá, stála, rozumná a vlastná. Základ je Kristus, živý Boh, ktorého Cirkev ohlasuje a o ktorom učí.
Keď toto pochopíme, nebudeme môcť povedať, že máme slabú vôľu v boji proti svojim slabostiam, nedokonalostiam, pretože budeme vedieť, čo chceme, budeme schopní a ochotní preto podstúpiť aj smrť. Keď žiak, študent má správnu inšpiráciu - čo všetko dokáže! Keď niekto skutočne chce, vie sa naučiť aj v šesťdesiatke cudziu reč a podobne. Dnes aj nám dáva sa v tomto oslovenie. Prijmime ho a pochopíme veľa. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet