16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Muž z Nazaretu nebol pre nikoho nepochopiteľný. Prečo sú nepochopiteľní súčasní kresťania?

~Ernst Käsemann ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť553 reakcie0
(Share 193 0)


Téma: Dvanásta nedeľa cez rok A / Mt 10,26-33 / Vysporiadať sa so strachom

Homília

Totalita spôsobila veriacim neraz ťažké chvíle. Vyhrážali sa, ba často mnohí museli znášať aj tvrdé následky pre svoju vieru. I napriek tomu mnohí vytrvali verne a čestne pre svoju vieru. Neodsudzujme tých, ktorí z ľudskej slabosti nevydržali. Modlime sa za tých, ktorí zbabelo a z vypočítavosti zradili, prípadne stali sa z nich aj prenasledovatelia, aby aj oni našli cestu späť. Kristus zomrel aj za nich, aj pre nich sa stal Boh človekom. Totalita je za nami. Aj v slobodnom svete sa môže objaviť určitý fenomén strachu. Preto je potrebné nielen povedať, že verím v Boha, som veriaci, ale s týmto problémom sa aj vysporiadať.
Na toto nás upozorňuje Pán Ježiš, keď hovorí apoštolom: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu, i telo zahubiť v pekle" (Mt 10,28).
Toto evanjelium je úryvok zo slov Pána Ježiša adresovaných apoštolom, obdarených jeho darmi Ducha, ktorých posiela k prvej misijnej práci: „...choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela" (Mt 10,6). Skôr ako ich posiela, považuje Pán Ježiš ich upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré im hrozí. Preto im hovorí: „ Chráňte sa ľudí. " (Mt 10,17). Potom vymenuje celý rad ťažkostí, s ktorými sa stretnú, pretože ľudia nebudú prijímať ich slová a nepriateľsky sa k nim postavia. „ Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený" (Mt 10,22). Keď pozorne počítame, tak zistíme, že Pán Ježiš tri razy vystríha apoštolov pred strachom pri ohlasovaní evanjelia. Nielen to, ale Pán Ježiš vysvetľuje, prečo majú byť odvážni. Možno sa aj vám stáva, že pri počúvaní evanjelia a úvah máte pocit, že to sa konkrétne týka vás, že vás to oslovuje. Kristove slová sú vždy aktuálne a časové, ktoré nás aj znepokojujú, prípadne nás vystríhajú pred istým nebezpečenstvom.
Dnes nám chce Pán Ježiš pomôcť odstrániť strach, a preto ho spomína. Ten strach nie je klamaním sa. Naopak, strach je veľmi rozšírený a veľa duchovných, ale aj veriacich laikov sa nazdáva, že čas bezprostredného a priameho ohlasovania evanjelia sa už skončil, alebo ešte nenastal. Zdá sa, že im v tom spôsobuje ťažkosť nájsť čosi spoločné so svetom, ktorý je nespokojný, a to najmä spolupráca s týmto svetom a nájsť zjednotenie s týmito ľuďmi. Tento druh veriacich je zarazený zmýšľaním ľudí vo svojom okolí, ktorí dávajú najavo, že evanjelium je čosi abstraktné, prežité, ba čosi nepotrebné. Sme svedkami, že takýto spôsob zmýšľania majú aj niektorí činitelia v Cirkvi. Niektorí priorizujú vedu a do úzadia kladú vieru. Tak sa stáva, že niektorí vo svojom mene oslabujú uprostred širokých más vážnosť evanjelia.
Spomeňme si na niektoré veci súčasnej Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. poukázal už neraz na zásady kresťanskej morálky, dotýkajúcej sa antikoncepcie. Vieme, že medzi náukou pápeža a všeobecnými názormi je veľký rozpor, nezhoda. Keď sa ešte proti pápežovi postaví nejaký horlivý kresťan či teológ, tak sa stane, že slabších vo viere zmýli. Toto všetko vedie len k oslabeniu pravdivosti evanjelia a vedie mnohých veriacich k tomu, že svoju vieru si ukrývajú alebo od nej odpadajú, a tak sa vytvára priepasť, pretože nemajú hlbších náboženských vedomostí, majú strach hovoriť, keď o tom uvažujú, tak prichádzajú na to nesprávne, radšej budú mlčať, a tak sa stráca istota zjednotenia. Toto nás však nesmie a nemôže sklamať. Prorok Jeremiáš sa nám zdôveruje s týmto presvedčivým dôkazom. Počujeme výkriky jeho utláčateľov: „ Udávajte, nech ho oznámime!" (Jer 20,10). Aj tí, čo boli s ním, volali: „Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom!" (Jer 20,10). V evanjeliu sa na nás obracia Pán Ježiš, aby sme bránili neporušiteľnosť našej viery a mali vždy odvahu vyznávať ju pred ľuďmi.
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že máme za sebou úžasnú logiku, múdrosť nášho Boha. Pán Ježiš hovorí, že všetci ľudia sa koniec koncov o všetkom dozvedia. Ľudia donekonečna nemôžu skrývať pravdu. Skôr či neskôr sa veci ukážu v celej svojej skutočnosti a nezáleží od toho, čo sa bude robiť, aby ju skryli. Preto všetko, čo ste počuli v hĺbke svojich sŕdc, všetko čo robíte, keď plníte svoje povinnosti mnou udelené, patrí verejne ohlasovať, lebo aj tak sa o tom ľudia dozvedia. Pán Ježiš sa veľmi jasne vyjadruje, pretože vie, že môže dôjsť k zapochybovaniu pri rozumovom posudzovaní veci. Dáva preto odpoveď na každú možnú námietku. Pán Ježiš už skôr povedal apoštolom, že pri ohlasovaní evanjelia môžu prísť aj o život. Bolo potrebné, aby im to Pán Ježiš vysvetlil a poučil ich, kde sa skrýva toto riziko.
Pán Ježiš presne rozlišuje medzi vecami, ktoré môžu zabiť iba telo a tými, ktoré môžu zabiť dušu v pekle. Preto chce zdôrazniť, že väčšou stratou je smrť duše ako smrť telesná. Pokušiteľ vie, čo je cennejšie, preto robí väčší útok. Čo chce človek stratiť? Život tu na zemi, alebo večný život? Kto si bude viac chrániť život tu na zemi ako večný život, vystavuje sa úžasnému riziku. Kto dá prednosť svetu pred Bohom, chystá si riziko, že sa ho aj Kristus zriekne pred svojím Otcom a duša získa smrť, ktorú si človek vyvolil sám, keď podľahne strachu pred ohlasovaním Božieho slova. Vidíme, že Pán Ježiš povedal veľmi vážne slová, hoci sa zdajú veľmi ťažké, ale sú pravdivé. Pán Ježiš ich hneď aj vysvetľuje. Poslúži si veľmi pekným prirovnaním o vrabcoch: „Nepredávajú dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca... Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov" (Mt 10,29-31). Opravdivý svedok Krista vystavuje nebezpečenstvu iba dočasný život, pretože telesný život nie je podstatná vec, ale bez súhlasu mu nikto nemôže zabiť dušu. Dôvera, ktorú skladá do starostlivosti Boha, je nekonečná. Toto nie je bezdôvodné tvrdenie pre zobudenie odvahy pre nás. Toto patrí k celistvosti každodenného života nasledovníka Krista.
Pavol apoštol v Liste Rimanom akoby dopĺňal učenie evanjelia. Pavol poukazuje, ako od začiatku od Adama prechádza hriech jedného človeka na ďalších, tak smrť jedného človeka spôsobila smrť všetkým ľuďom. Takto smrť má svoj koreň v hriechu a problém nespočíva v tom, kto je vinný alebo nevinný, keď všetci nesieme následky tohoto hriechu. Tu sa nejedná o akýsi trest, ktorý musia niesť všetci ľudia, ale ide o akýsi osud, o akúsi konsenkvenciu neschopnosti, ktorú voláme hriechom, ktorá spočíva na každom z nás. Keď vychádzame zo skutočnosti smrti, tej moci každodennej, a to je známe každému čitateľovi Pavlových listov, ktorý ale dokazuje, že jestvuje iná, istá skutočnosť, vyššia ako je táto. Prvý Adam, od ktorého pochádza smrť, je iba typom iného Adama, toho, ktorý mal prísť, teda Krista. Ako smrťou Adama prišiel hriech a smrť, tak smrťou Krista prišiel život a víťazstvo. Pavol apoštol nám dokazuje, že pravdu pre Krista sa oplatí žiť, aj položiť telesný život. Pavol nám pomáha lepšie porozumieť učeniu Ježiša Krista.
Áno, nepriatelia Krista môžu ohlasovateľom Kristovho učenia spôsobiť smrť, ale pre nás je poučenie, že ani toto nie je to najhoršie, pretože tým získavame niečo cenné. V tomto súvise si máme uvedomiť slová Ježiša Krista adresované nielen apoštolom, ale i nám: „Nebojte sa!... " (Mt 10,28). Učenie Pána Ježiša je logické. Jeho učenie nemá žiadne slabé miesta a mimo toho skrýva v sebe realitu prežitia. Možno sa niekomu zdá, že Pán Ježiš nepočíta so slabosťou človeka, ktorá sa bojí rizika, ktorá je podporovaná ľahkomyseľnosťou. Možno to len preto, že on s každým, kto ho vyzná pred ľuďmi, spája s ďalším svojím učením: „Každý, kto ma vyzná pred ľuďmi, toho i ja vyznám pred svojím nebeským Otcom" (Mt 10,32). Z toho vyplýva, že riziko, ktoré podstupuje svedok Krista, mu zaistí účasť na nebeskom kráľovstve. Opak toho, ak sa nezhostí toho, čo od neho čaká Kristus, prinesie mu trest.
V našom živote musíme počítať aj s takou situáciou, že vzniknú okamžiky, kedy musíme prekonať strach pred tým, že nebudeme sa pridŕžať akejsi solidarity, ale budeme smelo ohlasovať slovo Božie. V niektorých prípadoch sa bude veľmi ťažko rozlišovať nevyhnutná odvaha od nebezpečenstva a zbytočnej ľahkomyseľnosti. Uvedomujeme si, že môžeme skritizovať každý postup, každý postoj, pretože žiadna z nich nie je vcelku dobrá. V nejednom prípade bude mlčanie viac výrečné ako silné a nerozvážne vyhlasovanie svojej viery. My si však uvedomujme, že mlčanie nemôže byť nikdy motivované osobitným strachom, obavou vystaviť vlastnú mienku alebo vlastné pohodlie svojho vnútra. V tejto chvíli nie je najdôležitejšie, aby sme našli konkrétne rozhodnutie, ale to, aby sme sa naučili vidieť v sebe samých to, čo voláme skrytým alebo vedomým strachom a vedeli poprosiť Boha, aby nás od neho uchránil a posilnil našu vieru, naplnil nás nádejou v neho, ktorý žije v nás.
Príkladom takejto osobnosti je svätý Ján Krstiteľ.
Nebál sa Herodesa, nazval ho starou líškou. Nebál sa vodcov národa, lebo cítil sa skutočne hlasom volajúcim na púšti, ktorý pripravoval cestu pre Pána. Nežil pre seba, nepokladal sa za hodného rozviazať Kristovi remienok na obuvi a verejne vyhlásil: - Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. -
Je to pre nás vzor jednania za Krista, za vec Božiu, keď ukázal, že je ochotný za toto položiť i svoj život, čo nakoniec aj vo väzení na podnet Herodiady aj skutočne dal. Nič nestratil, len získal. Sám Kristus o ňom povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" (Mt 11,11). Takto na osobnosti Jána vidíme veľkosť a hodnotu učenia Pána Ježiša.
Totalita je preč.
Vždy sa objaví niečo, čo môže zastrašiť. Preto je potrebné svoju vieru poznať a potom neochvejne podľa nej si aj počínať. Skutočne tak, aby svet videl, čo je naším cieľom tu na zemi. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet