19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Chudobní duchom sú tí, ktorí si plne uvedomujú svoju duševnú chudobu, nedokonalosť vlastnej duše, nepatrnosť dobra, ktoré je v nás všetkých, mravnú biedu, v ktorej je väčšina z nás... Teda tí, ktorí uznávajú svoju biedu a trpia ju preto, aby získali pravé kráľovstvo, ktorým je dokonalosť, stanú sa svätými, ako je svätý Boh, a ich bude nebeské kráľovstvo.

~Giovanni Papini ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť446 reakcie0
(Share 142 0)


Téma: Šiesta veľkonočná nedeľa cez rok A / Jn 14,15-21 / Čo je podmienkou pre nás, aby sme prijali Ducha Svätého?

Homília

Príslovie hovorí, že lenivému nepadnú pečené holuby do lona. Kto chce niečo získať, nadobudnúť, vlastniť, musí preto niečo podniknúť. Čím je vec cennejšia, tým viac nás to môže stáť námahy a času, prípadne aj ďalších prostriedkov.
To platí aj v oblasti duchovného života. Na prostriedky - potrebné pre našu spásu - nás chce v dnešných čítaniach upozorniť i Cirkev.
V evanjeliách sme čítali slová Pána Ježiša: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého" (Jn 14,21).
Podobne ako v predchádzajúcu nedeľu i dnes sme počuli slová Pána Ježiša, ktoré povedal pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. Pán Ježiš vie, že čoskoro opustí apoštolov, lebo sa skončí jeho poslanie na zemi, preto chce apoštolov pripraviť na rozlúčku. Zároveň chce s nimi ostať až do skončenia sveta, preto odhaľuje svoj úmysel, ako to chce zaistiť, a tak predpovedá: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky — Ducha pravdy... " (Jn 14,16-17). Nehovorí však, že len tak dostanú niečo, ale poukazuje nato, čo musia robiť, aby to, čo im predpovedá dať, dosiahli. Apoštoli dostávajú prísľub „Ducha pravdy". Pre apoštolov je to neznámy pojem. Doteraz pre nich bol on sám tým najväčším potešením. Keď im hovorí o inom, ktorý si ich získa, poúča apoštolov, že ten, kto príde, koho on pošle, poučí ich viac. Ten, kto príde, koho on vlastne pošle, len doplní a upevní všetko, čo ich učil ich Učiteľ.
Príchod Ohlasovateľa je veľmi potrebný, pretože ich každého osobne obohatí. Príde ako Svetlo a oni uvidia v jeho svetle veci jasnejšie a dokonalejšie. Príde ako sila, ktorú keď prijmú, bude pre nich obohatením. Vidíme, že Pán Ježiš apoštolov nielen informuje, ale aj pripravuje na prijatie Ducha Svätého, čo apoštoli ešte nerozumeli, ale zároveň Pán Ježiš poukazuje a pripomína im, čo musia urobiť, aby prijali Ducha pravdy. Prvou podmienkou, aby mohli prijať Ducha Svätého je, aby poznali Pána Ježiša.
Vidíme to aj zo Skutkov apoštolov. Filip prišiel do Samárie a ohlasoval Krista. Zástupy ľudu pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovoril, pretože počuli a videli, že robí zázraky: vyháňal nečistých duchov a uzdravoval chorých. Prijali učenie o Kristovi. Videli, že je to učenie veľké. Keď takto prijali učenie Krista, tak sa na nich, ako aj na apoštolov vzťahujú slová Pána Ježiša: „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť" (Jn 14,18-19). A skutočne, za niekoľko hodín po vypovedaní týchto slov, sa veci udiali tak, ako hovoril. Krista zajali, odsúdili a nechali zomrieť na kríži. Smrťou na kríži sa poslanie vykúpenia sveta skončilo. Ježiš, hoci si ponechal ľudské telo, niekoľko ráz sa ukázal apoštolom. Vedel, že jeho poslanie sa skončilo, a preto sa chcel postarať o tých, čo mu uverili a sú v ľudskom tele, aby vytrvali na ceste spásy. Preto chcel dať niečo tým, čo uverili v neho, aby im pomáhalo na ceste do večnosti. To je predpovedaný a prisľúbený Duch Svätý. Nebudú ho vidieť. Tí, ktorí boli verní počas troch rokov, bude posilňovať a povzbudzovať. Prijatie Ducha Svätého je podmienené z jeho strany podmienkou, ktorú vyjadril slovami: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého" (Jn 14,21). Tu je vyjadrená podmienka, pre koho bude Duch Svätý posilou. Kto prijíma prikázanie Pána Ježiša a kto ich bude zachovávať. V praxi to vidíme na príklade Samárie, ktorá prijala slová Filipa o učení Krista, a preto cez vkladanie rúk Petra a Jána zostúpil na nich Duch Svätý.
Toto je oslovenie aj pre nás. Kto chce získať dary Ducha Svätého, ten musí nielen poznať učenie a osobnosť Krista, ale tiež ich musí vo svojom živote zachovávať. Hoci sa nám zdajú niekedy slová Krista ťažké a tvrdé, predsa sú logické. Nestačí len povedať že verím, ale slová musia dokázať naše skutky, lebo viera bez skutkov je mŕtva. Dnes vieme, že nestačí len poznať učenie Pána Ježiša a žiť podľa neho, ale je potrebné prijať i krst. Krstom sme nielen začlenení do Krista Cirkvi, ale krst je pre nás bránou do jeho kráľovstva, večnej blaženosti. Záleží len od nás, ako sa otvoríme Duchu Svätému, v takom stupni prijmeme aj od neho dary. To znamená, že keď nespolupracujeme s Duchom Svätým, tak nemôžeme ani prijať jeho dary. Pán Ježiš poukázal ešte na jednu vážnu vec, že o dary Ducha Svätého môžeme prosiť aj pre iných. Pán Ježiš to povedal slovami: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa... " (Jn 14,16). Pán Ježiš prosí za apoštolov. V Samárii, keď uverili v Krista na Filipove kázanie, Peter a Ján prosili o dary Ducha Svätého pre tých, čo uverili v Krista. Z toho cítime, že je potrebné modliť sa za druhých, aby aj oni boli obdarovaní Duchom Svätým.
Dnes teda chápeme, prečo sa apoštoli i sám Pán Ježiš často a dlho modlili. V modlitbe získavame dary aj pre tých, ktorí ešte nepochopili a neprijali tú veľkú pravdu, ktorú zjavil Pán Ježiš. Pretože on je Boh, naše prosby môžu obohatiť ich život skrze naše modlitby. Tak môžeme pochopiť aj to, prečo Cirkev doporučuje činnosť kontemplatívnych, to znamená rozjímavých spoločenstiev, ktoré navonok neprodukujú niečo materiálne, ale celý život žijú v tichu, v samote a v modlitbách. Aj táto činnosť je totiž potrebná a užitočná pre Cirkev, pretože aj na tom vidíme riadenie Cirkvi Duchom Svätým. Rovnako neostanú bez odmeny všetky ďalšie veci, ako účasť na svätej omši, pristupovanie ku sviatostiam a iné obete, konané pre posilnenie viery a obohatenie o dary Ducha Svätého pre iných. Ak milujeme Krista aj za iných, môže Kristus požehnať nás, ale aj tých, za ktorých mu preukazujeme svoju lásku.
Modlime sa jeden za druhého. Aj na začiatku svätej omše sa modlíme: -Modlite sa, bratia a sestry, za mňa k Bohu Otcu všemohúcemu. Pri svätej omši prejavujeme svoju lásku Kristovi, tu ho znova a znova spoznávame, tu nás aj Duch Svätý posilňuje, aby sme vytrvali a zároveň nás odmieňa. Tak sa splnili slová Pána Ježiša, že hoci on odíde, predsa nebudeme ako siroty, hoci ho nebudeme vidieť. Bude stále s nami cez Ducha Svätého.
Dnešná účasť na svätej omši nesmie a nemôže pre nás byť sila zvyku, povinnosti, pretože by to bolo z našej strany okrádanie a ochudobnenie sa seba samých. Svätá omša je pre nás časom posily a posvätenia, ktoré sa nám dostáva cez Ducha Svätého. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet