23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mária sa učila prenikať cez všednosť každej chvíle a v jej skutočnosti objavovať Boha. Nachádzala spojitosť medzi každým stvorením, ktoré stretla, a Bohom, ktorý ho povolal k životu.

~GEORGE A. MALONEY~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť440 reakcie0
(Share 155 0)


Téma: Piata veľkonočná nedeľa cez rok A / Jn 14,1-12 / Nádherný prísľub

Homília

Čo všetko dokáže človek nasľubovať druhému človekovi!
Veci i udalosti, možné i nemožné, hodnotné i bez hodnoty. Môže to človeka obohatiť, ale i okradnúť. Človek sa môže tešiť, ale i sklamať. Niekto má rád prekvapenie, iný zas nie. Čestný človek môže sľúbiť len to, čo môže, na čo stačí, čo je v jeho silách a možnostiach. Ak človek splní sľub, vtedy ho robí veľkým človekom. Prísľub čestného človeka dáva druhému radosť, silu a nádej. V radostnej predtuche človek rád sníva, premýšľa, predstavuje si veci a sľúbené udalosti.
Keď sa pri Poslednej večeri Pán Ježiš lúčil s apoštolmi, dal im veľký prísľub: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja" {in 14,1-3).
Čo sú to za divné slová?
Nebojte sa, majte dôveru ku mne. To, čo vám hovorím, je pravda. Čo som vám sľúbil, splním. Keď od vás odídem, nie preto odídem, aby ste osireli. Idem vám pripraviť miesto...
Keby nám dal takýto prísľub človek, ktorý má tu na zemi moc, postavenie, mali by sme veľkú radosť. A predsa toto hovorí Boh! Boh predsa nesľúbi niečo, čo by nemohol splniť. Má predsa k dispozícii svoju moc Boha. Text nám nehovorí, nepredstavuje, neopisuje, ako vyzerá to miesto, ktoré ide pre nás pripraviť Pán Ježiš. Z iných textov Písma vieme, že to miesto sa nedá opísať, taktiež predstaviť v našom ľudskom chápaní. Pokúsme sa o vysvetlenie na podklade iných miest Písma. Spomeňme si na horu, kde sa Pán Ježiš premenil a pod.
Zaiste každý z nás sa už niekedy pohral vo svojej fantázii, ako si dokáže predstaviť to, čo Pán Ježiš prisľúbil apoštolom. Vieme, že nebo nie je priestor, ale je to stav blaženosti. Tento stav nemožno stotožniť s biblickým rajom.
Rozpráva sa, že keď mal byť prvý francúzsky kráľ Ľudovít pokrstený a keď vošiel do kostola, ktorý bol nádherne vyzdobený, touto krásou okúzlený zvolal: -Zaiste toto je to krásne nebo, o ktorom som počul.
Veru nie, - odpovedal mu biskup.
Toto je iba predsieň.
Predsieň? A čo bude potom to, čo prisľúbil Pán Ježiš apoštolom?
Môže niekto opísať Boha?
Zostaňme radšej pri vedomostiach o tom, čo čaká verných v stave blaženosti. V tomto stave sa budeme môcť tešiť dokonalému zdraviu. Tam už nebudeme poznať chorobu a utrpenie. Nebudú tam už potrební lekári, nebudú mať žiadnu prácu. Taktiež nemocnice a lekárne budú zbytočné. Predstavme si, že zima, horúčava, hlad, smäd, smútok, žiaľ, slzy nás už nebudú trápiť. Potešme sa, že všetky ťažkosti, ktoré znášame tu na zemi, budú navždy odstránené.
A čo naše telo?
Budeme pekní?
Túto krásu už nikdy nestratíme. Ak hovoríme o kráse, ktorá nás čaká vo večnosti, je neporovnateľne krajšia ako krása na zemi. Túto môžeme prirovnať k poľnému kvetu, ktorý je dnes pekný a zajtra zvädne. Tak je to so všetkou krásou na zemi, pretože zaniká. Boh sľubuje jas tváre, v očiach plameň pohody, ba čo viac, podobne ako vták, čo s ľahkosťou preletí hory, moria, tak aj tí sa budú nachádzať vo svojom jemnom tele. Výška ani vzdialenosť nebudú prekážkou. Toto všetko uvidíme na vlastné oči.
Má niekto rád hudbu?
Vie si niekto predstaviť život v nebi bez klavíra, huslí alebo iného nástroja?
Zo života svätého Františka z Assisi vieme, že keď sa raz modlil, prišiel anjel a zahral na harfe niekoľko melódií. Bolo to také krásne, že František sa cítil ako v inom svete.
Toto všetko uvidíme a počujeme, keď sa tam dostaneme.
A čo bohatstvo?
Veľmi ťažko by sme si vedeli predstaviť, že by tam mohli byť paláce a podobné zariadenia. Vieme však jedno, že oko nevidelo, ucho nepočulo, srdce nepocítilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú... Nie na určitý čas, ale na celú večnosť!
Tam už nebudeme mať strach, že o to prídeme, že sa to raz skončí.
Aké tam bude spoločenstvo?
To je po Bohu najvážnejšia vec. Anjeli, Archanjeli, Serafíni, Cherubíní... budeme sa s poslami Božími vidieť, budeme s nimi hovoriť a spievať. A čo Panna Mária?
Keď sa pýtali dievčaťa Bernadety, aká bola Panna Mária, povedala: - Bola taká pekná, že hneď by som aj zomrela, len aby som ju videla. -
Tam ju budeme vidieť nie raz, ale stále, bez konca.
Čo povieme o Pánu Bohu?
Nebo - to je Boh. Keby tam nebol Boh, nebo by nebolo nebom. Boh je naša najväčšia radosť, naše najväčšie šťastie bez konca. Čo môžeme o ňom povedať? Boha nikdy nebudeme môcť obsiahnuť.
Zo životopisu svätého Dominika vieme, že prikázal v mene Boha, aby povedal satan ľuďom, či je Boh pekný. Diabol sa najprv zdráhal, ale potom s hnevom povedal: - Či je pekný? Keby stĺp bol pokrytý ostrím a siahal by z hĺbky pekla až do neba, a musel by som veľmi trpieť, šplhal by som sa po tom stĺpe i tisíc rokov, hoci by som len na jednu sekundu uvidel Boha. Jednu sekundu! Vrátil by som sa šťastný do pekla. -
Takto hovoril diabol. Uvedomujeme si, čo nám prisľúbil Pán Ježiš?
Pán Ježiš nám povedal, že nás opúšťa, ale len preto, aby nám pripravil miesto. Nehovorí, ako to miesto vyzerá. Vedel, že nie sme v stave pochopiť. Tento opis je slabý, nedá sa tento stav vysloviť. Hovoríme si o kráse, zdraví, bohatstve, hudobníkoch a spoločníkoch. Najdôležitejšie je to, že nebo je nebom preto, lebo v stave blaženosti budeme môcť vidieť Boha a bez konca ho milovať. On nás naplní svojím šťastím, čo bude trvať bez konca, naveky. Do neba sa chceme dostať, ale nikdy ho celé neobsiahneme. Ako sa doň dostať? Treba len chcieť!
Človek sa dožije 70 rokov. Čo vyplnilo tieto roky? V živote prespal 23 rokov, 13 rokov prerozprával a svojmu nasýteniu venoval 6 rokov. Nehovorí sa, koľko rokov venoval modlitbe, aby si získal nebo. Myslíme vôbec naň? Koľko urobíme denne krokov, koľko za rok, za života? Koľko sme ich spravili pre nebo, pre stav blaženosti?
Dnes si uvedomujeme, že pre tento stav sme predsa stvorení.
Keď zomieral lotor na kríži, zvolal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva" (Lk 23,43). Peter, ktorý zaprel Pána Ježiša, stal sa vodcom apoštolov. Prenasledovateľ Šavol sa stáva Pavlom, najväčším misionárom všetkých čias. Pán Ježiš hovorí aj o tom, že nás vezme k sebe. Sme toho hodní? Je to veľmi vážna otázka.
Keď zomieral Don Bosco, pýtali sa ho, aký darček nechá svojim chlapcom. Povedal asi toto: - Majte úctu k Panne Márii a často pristupujte ku sviatosti Eucharistie. -
Tieto prostriedky pomôžu i nám dosiahnuť nebo. Tieto prostriedky sú najistejšie, ničím sa nedajú nahradiť a sú dostupné pre každého človeka. Milujme Pána Ježiša, milujme Pannu Máriu a máme isté miesto v nebi. Veď to prisľúbil sám Pán Ježiš.
Stav blaženosti je pre nás dosiahnuteľný. Kto si vie predstaviť niečo cennejšie? Sľúbil nám to ten, ktorý o sebe vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život" {in 14,6). Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet