15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ak počuť najviac zlé myšlienky, to len preto, lebo s dobrými ľudia spia.

~Heinrich Spaemann ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť501 reakcie0
(Share 181 0)


Téma: Tretia veľkonočná nedeľa cez rok A / Lk 24,13-35 / Stretnutie možné i dnes

Homília

Kto sa vracal z cintorína a neveril celkom a úplne Kristovým slovám: Ja som vzkriesenie a život, bol smutný, ak nie celkom beznádejný. Prečo? Pretože smrť bola koniec čohosi krásneho a veľkého. Kto však odchádzal z cintorína s vierou v Ježiša Krista, ten si odnášal nádej na večné stretnutie s tými, ktorí nás predchádzajú do večnosti.
Boli smutní, plní otáznikov, v srdci sklamanie, keď odchádzali dvaja z Ježišových učeníkov z Jeruzalema do osady zvanej Emauzy.
Lukášom umelecky zachytené a opísané stretnutie Krista s dvoma učeníkmi odpovedá na otázku, či je možné stretnutie s Ježišom aj dnes. Lukáš odpovedá, že áno a hovorí o udalosti, kedy môže dôjsť k takémuto stretnutiu. Čo sa zmenilo za dvetisíc rokov? Aj dnes nejeden kresťan po neúspechoch, prípadne, keď si svoju vieru predstavoval nesprávne, je podobný dvom emauzským učeníkom. Kresťan si nikdy nesmie predstavovať Krista v nesprávnom postoji či svetle, pretože sa sklame. Kto však aj v takomto stave sklamania - ako dvaja emauzskí učeníci - začne znova premýšľať nad všetkým, čo zapríčinilo smútok či sklamanie, môže pocítiť záblesk svetla. V prípade učeníkov toto svetlo im vnášal do uvažovania cestou neznámy cudzinec, ktorý poukazuje na správnu predstavu o Vykupiteľovi. Pri jeho slovách začínajú si spomínať na slová Pána Ježiša; veď on sám hovoril na túto tému, pokiaľ bol medzi nimi. Sú to slová, ktorým čas ani doba neberie z aktuálnosti a časovosti. ,, Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci1." (Lk 24,25). A nemal Kristus toto všetko vytrpieť a vojsť do svojej slávy?
Po podaní výkladu prichádza svetlo. Učeníci začínajú tušiť, že Ježiš žije, že musí žiť. Slová, ktoré počuli dnes ráno od žien, ktoré sa vrátili od hrobu, že hrob je prázdny, nemôžu byť klamstvom. Učeníci začínajú cítiť, že slová tohto ich sprievodcu v ich vnútri zapaľujú zvláštne svetlo. Tušenie, že Ježiš musí žiť, sa stáva istotou. Rozuzlenie či skutočné svetlo v celej svojej sile príde v okamihu, keď pri večeri berie tento ich sprievodca do rúk chlieb, žehná ho, láme a podáva. Hovoria o tom slová: „ Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol" (Lk 24,31).
Podobné udalosti sa stávajú aj v živote veriaceho človeka. Do nášho života prídu okamihy, keď sa strácajú všetky nádeje, istota a neraz sa okolo nás vytvorí vákuum, prázdnota. Človek hľadá, čoho by sa zachytil, o čo by sa oprel. Keď nemôže nič nájsť, často odchádza ako učeníci do Emauz. My si však musíme uvedomiť, že Boh sa nevzdá nikoho z nás. Vidíme to na učeníkoch. Ježiš nejde za nimi, ale ide s nimi.
Ježiš ide za každým z nás.
On predsa nechce stratiť nikoho, koho mu Otec nebeský zveril.
Áno, má to s nami ťažké. My ľudia sme nestáli, rýchlo meníme svoj postoj, a to aj k Bohu. Často sa vzďaľujeme od Boha, odchádzame od neho, preto nás ešte viac opúšťajú sily a naplňuje prázdnota. Dnešné Evanjelium hovorí tak jasne o prostriedkoch, ktoré oživujú našu lásku, ktoré pomôžu k ozdraveniu chorej duše či zlomeného srdca. Musíme si uvedomiť, že ak chceme, aby naše srdce horelo láskou k Bohu, k blížnemu a aby sme mali sami lásku k sebe, musíme často pristupovať ku Sviatosti oltárnej, zúčastňovať sa na svätej omši, pretože tam prežijeme skutočné spoločenstvo a tam pocítime blízkosť Pána Ježiša, tam sa nám rozhorí naše srdce a bude nám znova tak dobre.
Nielen učeníci, ale aj my sa presviedčame pri svätej omši, pri pristupovaní ku Sviatosti oltárnej, teda pri lámaní chleba o veľkej posile vo viere. Vidíme, že už prví kresťania pochopili význam eucharistickej slávnosti - svätej omše, ktorá im umožnila stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom, pokiaľ sa neskončila doba zjavení. Po nanebovstúpení si pravidelne v nedeľu pripomíname toto stretnutie s osláveným Kristom. Tu vidíme, že i na konci dvadsiateho storočia je to možné stretnutie s Kristom, kde sa nám rozhorí srdce, kde pocítime jeho blízkosť, kde sa môžeme cítiť tak dobre. Kristus sa nám dáva tu pri svätej omši celý za pokrm, aby nás posilnil na ceste, na ktorej hľadáme pravdu, zmysel života, svoj krásny cieľ. Ježiš je tu s nami, ako s dvoma učeníkmi do Emauz, aby odstraňoval svojou milosťou naše pochybnosti, ale i našu malomyseľnosť. Uvedomujeme si, že kto sa chce skutočne stretnúť so zmŕtvychvstalým Kristom, nech sa otvorí jeho slovám vo Svätom písme a nech pristúpi k jeho stolu, kde pod spôsobom chleba a vína môže skutočne prijať Kristovo telo a krv.
Nikdy neodchádzajme beznádejní z cintorína. Prečo? Preto, lebo Kristus skutočne zvíťazil nad smrťou. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet