19.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Život nepozná okamžité riešenia. Pozná len akúsi neochabujúcu silu. Je potrebné v ňu uveriť a riešenie sa dostaví samé.

~Antoine de Saint-Exupéry~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť677 reakcie0
(Share 237 0)


Téma: Veľkonočná nedeľa cez rok A / Jn 20,1-9 / Ježiš z mŕtvych vstal

Homília

Mnohé veci nám časom tak zovšedneli, že ich berieme ako samozrejmé. Nad ich prípravou, obsahom či inými hodnotami sa nezastavujeme, až keď sa nás niekto spýta, vtedy zostaneme stáť prekvapení. Pre nás je to samozrejmé, pre druhého je to podnet k úvahám, mnohým otázkam, a teda aj k odpovediam. Medzi takéto veci patrí aj Kristovo zmŕtvychvstanie. Väčšina z nás tejto oblasti viery už nevenuje pozornosť. Od detstva chodíme do kostola, modlíme sa, a tak Kristovo zmŕtvychvstanie je pre nás čosi samozrejmé. Koľko je medzi nami v poslednej dobe ľudí, ktorí začínajú vo viere od začiatku, a preto sa právom zastavujú pri udalostiach okolo zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
V dnešný deň, ktorý je v našej Cirkvi považovaný za najväčší sviatok, a to práve pre zmŕtvychvstanie, počúvame aj v čítaniach pri svätej omši o okolnostiach Kristovho zmŕtvychvstania.
Zaiste nebude na škodu, keď si všetci v tento deň pozornejšie všimneme udalosti okolo zmŕtvychvstania a po vzbudíme sa vo viere. Môžeme smelo povedať, že celá naša viera, celý náš kresťanský život sa opiera o Kristovo zmŕtvychvstanie. Kristovo zmŕtvychvstanie je najväčší zázrak. Je to pre nás základný kameň našej viery. Nielenže vstal z mŕtvych - ako to predpovedal -na tretí deň, a to svojou mocou, bez pričinenie druhého, ale zmŕtvychvstanie bolo vlastne Kristov triumf jeho božstva, nádej tých, čo uveria jeho slovám. Predsa je mnoho takých, pre ktorých je toto všetko obyčajný mýtus. Nie je možné, aby v jednej úvahe sa podal vyčerpávajúci výklad tohto tajomstva našej viery, ale pre toho, kto chce, kto úprimne hľadá, môže byť i dnešné stretnutie obohatením, uspokojením, prípadne smerovkou, ako ďalej postupovať v hľadaní, vzdelávaní sa o cieli, zmysle svojho života pohľadom na Zmŕtvychvstalého.
Slovo zmŕtvychvstanie nielen dnes, ale už dvetisíc rokov letí svetom. Na začiatku máme vidieť svedectvo apoštolov. My dnes o svedectve apoštolov nepochybujeme.
História dvoch tisícročí je toho jasným dôkazom. Apoštoli z vlastných zážitkov so zmŕtvychvstalým Kristom sú dôkazom jeho zmŕtvychvstania. Jednoducho, viacerí z nich - Matúš a Ján osobne - napísali svoje zážitky. Peter svoje zážitky vyrozprával Markovi už v prvej polovici prvého storočia. Pavol sa stáva apoštolom až po nanebovstúpení Pána pri bráne v Damasku. Dostáva sa mu ako nepriateľovi Kristovho učenia dar viery. To, čo neskôr sám napíše a podľa neho i evanjelista Lukáš, zhoduje sa s ostatnými zážitkami apoštolov. Svedectvo apoštolov je teda veľmi vážne. Za toto svoje svedectvo všetci zomierajú mučeníckou smrťou, okrem Jána, ktorému to predpovedal Kristus, ale aj on veľmi trpel. Učenie apoštolov preniknuté myšlienkou, že Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie nám odpúšťa hriechy, je zárukou večného života. Pre nás je to vážna lekcia, aby sme prijali tieto veci.
Kríž bol v tej dobe symbolom potupy. Takouto smrťou zomierali len tí najposlednejší. Pre apoštolov a pre mnohých ďalších to bol symbol radosti a víťazstva hneď od veľkonočného rána. Kristovo zmŕtvychvstanie aj po dvoch tisícročiach nedá nikomu pokojne spať. Koľko teórií vzniklo za tých dvetisíc rokov, len aby sa podarilo vysvetliť, že nie je pravdou, že Kristus vstal z mŕtvych. Povedzme si aspoň niekoľko z nich, aby sme videli, ako sa neveriaci bránia prijať učenie Cirkvi o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, aby nemuseli veriť.
1/ Jedni tvrdia, že hrob v nedeľu ráno bol preto prázdny, lebo, vraj, do neho vôbec nepoložili mŕtve telo Krista.
2/ Ďalší tvrdia, že sami Židia odstránili telo Krista, aby sa hrob nestal miestom púti. Obe tieto tézy sú tak povrchné, že sa pri nich nebudeme zdržiavať.
3/ Iní vymysleli čosi lepšie. Vraj telo Krista sa prepadlo v trhline, ktorá sa vytvorila v zemi následkom zemetrasenia, o ktorom píše evanjelista Matúš (por. Mt 27,51). Na jedno však tí, čo toto tvrdia, zabudli. Ako vysvetlia, že po Ježišovi zostali plachty, do ktorých bolo jeho telo zavinuté a ešte tie plachty boli starostlivo poskladané. Vari už pre tieto plachty nebolo miesta v tej trhline?
4/ Nemec Holtzmann zas tvrdí, že Jozef z Arimatey, ktorý pochoval telo Pána Ježiša, že sa v noci vrátil a zobral telo Pána Ježiša a pochoval ho na iné miesto, a náhle zomrel, takže o tom druhom mieste nikto nevie. Je to smiešne. Nikto na to neprišiel, nikto to nevie, len Heltzmann, a to ešte po koľkých rokoch? Nie je smiešne hovoriť takýto argument?
5/ Sú aj takí, ktorí rozprávajú, že apoštoli ukradli telo Pána Ježiša, a tak podviedli svet. Hlásali, že Kristus vstal z mŕtvych, a sami tomu neverili. Pýtajme sa: prečo potom išli apoštoli v mene Pána Ježiša na smrť? Pre svoje klamstvo by sa dali mučiť? Preto, že tomu neverili, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, boli by si volili smrť? Kto toto prvý tvrdil? Vieme, že to boli vojaci, ktorí strážili hrob a keď po zmŕtvychvstaní oznámili, čo sa udialo v to ráno svojim nadriadeným a Židom, dostali peniaze, aby hovorili, že apoštoli prišli v noci a pokiaľ oni spali, že ukradli telo Krista.
Matúš opisuje túto udalosť. Takto podané vysvetlenie u rozumného človeka vyvolá úsmev na tvári. U človeka, ktorý pozná vojenský život a zvlášť rímskych vojakov, ktorí sú dávaní ako vzor statočnosti a poctivosti pri plnení svojich povinností, takáto vec neobstojí. Keby boli spali, ako mohli vidieť, že to boli apoštoli? Veď ten, čo spí, nevidí! Keď nespali, prečo nezabránili jednoduchým rybárom, keď kradli mŕtve telo Krista? Zmŕtvychvstanie. Je to jediné slovo. Vidíme, čo toto slovo narobilo už za dvetisíc rokov dohadov. Koľko neveriacich ľudí sa tohto slova bojí, že musia vymýšľať rôzne rozprávky, len aby si aspoň trocha utíšili svoje svedomie, ktoré sa znova a znova ozýva, nedá spokojne spať. Pekne to povedal jeden konvertita, že veriť je ľahšie ako neveriť. Veriaci to má ľahšie, hoci musí o svoje presvedčenie bojovať, žiť podľa príkazov, zachovávať prikázanie. Ale neveriaci to má oveľa ťažšie, aj keď si, vraj, môže všetko dovoliť, ale za akých obetí?!
V toto nedeľné ráno si uvedomujeme, že je pre nás skutočne výhodné potešiť sa na Kristovom zmŕtvychvstaní, prijať ho ako realitu, pravdu, hoci v pokore. Veď Pán Ježiš celé tri roky predpovedal svoje zmŕtvychvstanie. Taktiež po svojom zmŕtvychvstaní za 40 dní, keď sa zjavoval znova nielen apoštolom, ale aj iným osobám, podával o svojom zmŕtvychvstaní dôkazy. Spomínaný Pavol apoštol o tom na viacerých miestach píše: „A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna..." {1 Kor 15,15-17).
Prečítajme si doma tento text ešte raz a zamyslime sa nad ním. Keď sa chceme dať presvedčiť historicky, tak si uvedomme, že tí, čo čítali Pavlove slová o zmŕtvychvstaní Krista, s Kristom sa stretli pred jeho smrťou i po jeho zmŕtvychvstaní. Mohol teda písať lož, klamať, keď čítali jeho slová? Pavol ich - ale aj ďalších - povzbudzuje, keď píše:
„ Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Píšem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Píšem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnulí. Potom sa zjavil Jakabovi a potom všetkým apoštolom " (1 Kor 15,3-7).
To je najstarší písomný text, hovoriaci o dôkazoch Kristovho zmŕtvychvstania. Tieto slová čítali aj očití svedkovia stretnutia s Kristom ako pred, tak aj po zmŕtvychvstaní. Uvedomujeme si, že toto by si apoštol nebol dovolil, keby to nebola pravda.
V tomto musíme vidieť aj hodnotu našej viery.
Vidíme tu osobné presvedčenie jednotlivca i skupiny, ktorá vyvracia všetko falošné o ukradnutom tele Krista, pretože žili svedkovia.
Prešli storočia a pomaly sa končí druhé tisícročie. Cirkev sa rozrastá podľa Kristových slov z malého horčičného semiačka v košatý strom. Dnes sa ku Kristovi hlási vyše jednej miliardy ľudí. Dnes oslavujeme Kristovo zmŕtvychvstanie. Zo všetkých kostolov zaznieva radostné aleluja. Kto chce dnes skutočne uveriť v Boha, v zmŕtvychvstanie Krista, keď má skutočne záujem, keď nezaujato sa nestavia proti učeniu Cirkvi, môže sa dopracovať ku viere, aj keď viaceré veci do detailov nepochopí, pretože naša viera má tajomstvá, ktoré nám Boh zatiaľ neodhalil. Dal nám však rozum a slobodnú vôľu a dostatočné poučenie, že nám nič nemusí brániť prijať Krista. My veríme, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Veríme, že Kristus žije a bude žiť. Nemusíme hovoriť v minulom čase, že Kristus žil, ale Kristus žije. Veríme, že nie je ďaleko od nás. Vieme i to, kde ho možno nájsť. Vieme, kedy sa môžeme na neho obrátiť. Môžeme ho prijať ako pokrm vo sviatosti Eucharistie, ktorá je pokračovaním jeho zmŕtvychvstania. Všetci, čo sme uverili, môžeme s anjelmi v nebi spievať: V teba, Pane, verím, nebudem zahanbený naveky. Takto dajme príklad v našej dobe o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša svojmu okoliu a dôstojne sa zaraďme do zástupu vyznávačov Kristovho zmŕtvychvstania.
Úprimne hľadajúcemu stačí aj jeden zážitok, aj jedna úvaha, aby zmenil svoj pohľad na Krista, svoj cieľ a zmysel života. Toho, kto nechce uveriť, nepresvedčí nikto, ani keď anjel príde z neba, pretože každý človek sa rozhoduje slobodne a dobrovoľne. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet