17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Všetci disponujeme denne dvadsiatimi štyrmi hodinami. A práve toľko mali k dispozícií Michelangelo i Pasteur.

~Lewis ~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť591 reakcie0
(Share 187 0)


Téma: Kvetná nedeľa cez rok A / Mt 26,14-27,66 / Neopakovateľná dráma

Homília

Zaiste každý z nás bol už v divadle. Vieme, že po premiére nasledujú podľa záujmu a možností ďalšie reprízy. Dnes po vypočutí evanjelia, ktoré sa môže recitovať alebo spievať, voláme ich pašiami, si položí niekto otázku:
Dalo by sa spočítať, koľko repríz tejto drámy odznelo za skoro dvetisíc rokov?
To vie len Pán Boh sám. Od tejto myšlienky nie je ďaleko k ďalšej myšlienke. Čo zanechali tieto reprízy na ľudstve za tieto dve tisícročia? Vieme, že keď odchádzame z divadla, odnášame si určitý zážitok. K niektorej hre sa môžeme vracať v spomienkach aj po rokoch. Na inú zabudneme, a to i s radosťou veľmi rýchlo. Dráma umučenia Pána Ježiša je a bude nielen u veriacich, ale i neveriacich stále vecou úvah, debát, ale bude mať aj praktický dopad na život generácií. Prečo?
Odpoveď dáva v poslednej vete dnešného evanjelia Riman, pohan, stotník, ktorý strážil zomierajúceho Krista na kríži a ako nestranný videl všetky udalosti: „On bol naozaj Boží Syn" (Mt 26,54).
Hoci dej bol dlhý a je nám dobre známy, predsa každú myšlienku sme zvlášť i dnes registrovali. Záver života a uskutočnenie poslania Ježiša Krista, druhej božskej osoby, má pre nás veriacich v sebe stále neopakovateľný dojem. Celý dej je bohatý nielen na osobný postoj Pána Ježiša, ktorý v celom svojom vystúpení nás nenecháva na pochybnostiach, že je Boh, že skutočne všetkých a každého chce priviesť späť ku svojmu Otcovi. Vo chvíľach najťažších v jeho živote hoci bol, my o tom nepochybujeme, stále pravým Bohom s Otcom i Duchom Svätým, sa ku nám prihovára aj ako človek.
Preto jeho správanie je pre nás otvorenou výzvou k nasledovaniu.
Znáša bolesti, utrpenie, samotu, pocit opustenosti, zrady, nenávisť od iných, a napokon i smrť tak, že nikto z ľudí do konca sveta nemôže objaviť hrdinskejší prístup ku svojmu učeniu ako on. Nikto nemôže milovať viac ako ten, čo položil život za svojich priateľov, tým viac za svojich nepriateľov. To je druhé, čo si môžeme všimnúť v texte evanjelia.
Okolo Pána Ježiša je spomínaných mnoho osôb. Ich správanie a postoj nielen k nemu, ale vôbec k udalostiam tej doby, je pre nás akoby nastavené zrkadlo, v ktorom sa v jednotlivých postavách môžeme vidieť i my sami.
Ktosi rozdelil ľudstvo podľa apoštolov na dvanásť skupín. Rozdelením chcel zvýrazniť myšlienku, že zastupovali rôzne postoje k Bohu. Všetci sa mohli presvedčiť o božstve Pána Ježiša, a predsa aký rozdiel! Pán Ježiš bol Boh, a predsa dovolil, aby ho jeden zradil, druhý zaprel, tretí zapochyboval, štvrtý to nechal na starších, iný sa dal uniesť strachom. Vidíme i pasivitu, nedôveru... To boli spomínaní jeho najbližší spolupracovníci - apoštoli.
Dej spomína i ďalšie osoby, bez ktorých sa nedá pochopiť konanie deja vykúpenia. Všetci však zohrali svoju dôležitú úlohu. Boh nikoho nenútil, aby sa choval tak, ako sme to čítali. Boli slobodní, tak ako sme aj my teraz v tejto chvíli slobodní. Táto sloboda ostane u ľudí do konca sveta. V texte sa stretávame s masou ľudí. Na Kvetnú nedeľu pri vstupe do Jeruzalema Pánu Ježišovi volajú na slávu. O päť dní na nádvorí volajú: Smrť, ukrižuj ho! Zástup vidíme nielen na krížovej ceste, ale aj na Golgote. Vidíme postavu Annáša a Kajfáša, ktorí mali hájiť Krista ako súkmeňovca a oni sa u Piláta dovolávajú jeho smrti. Vidíme služby obyčajné, a predsa mocné, že sa ich bojí Peter, čo videl, počul i zažil udalosti, pri počúvaní ktorých sa zastavuje dych.
Postava Barnabáša - vraha nás oslovuje pri spojitosti s jeho omilostením pred Kristom. Neochota Šimona z Cyrény a láska neznámej Veroniky.
Zastavujeme sa pri plači jeruzalemských žien i pri stretnutí Krista s jeho Matkou. Nedá sa nepovšimnúť si dvoch spoluukrižovaných s Kristom, ktorých evanjelista nazval lotrami, a ani tí nie sú rovnakí. Pri kríži vidíme skupinu Židov i kňazov, ale i vojakov, a tiež i Jána. Rôzne postoje, rôzny vzťah ku Kristovi, iné myšlienky. Tak ako Kristus neprišiel na svet opustený, hoci sa narodil v jednoduchých jasliach, tak ani koniec života nie je bez svedkov.
Či si to uvedomujeme, alebo nie, každý z nás svojím životom vydáva o Kristovi svedectvo. Aj keď to nie je tak rukolapne, ale predsa v niektorej postave môžeme vidieť nielen svoj vonkajší, ale i ten vnútorný postoj ku Kristovi. Nepozerajme, ktorý by sme chceli, ale aká je skutočnosť. Peter povedal krátko predtým Pánu Ježišovi, keď predpovedal svoje zajatie a smrť: „To sa ti nesmie stať!" (Mt 16,22). Vidíme jeho zradu, ale aj plač za hradbami Jeruzalema. Vidíme neochotu Šimona, a predsa i jeho akési dozretie na vrchole Golgoty. Ráznosť a jasnosť konania Veroniky a akési ľudské konanie žien. Môžeme vidieť konverziu lotra, ktorému Kristus niečo sľubuje, čo nesľúbil ani miláčkovi Jánovi: „Dnes budeš so mnou v raji" (Lk 23,43) .Aké je to zvláštne, že Nikodém, tajný žiak Krista, verejne si pýta s Jozefom od Piláta Kristovo telo, aby ho mohol pochovať. Oslovuje nás vernosť Márie Magdalény, ktorá za lásku, ktorú jej prejavil Pán Ježiš pri odpustení hriechov, už zostáva verná Kristovi až po hrob i s niektorými ženami. Vidíme aj uniformitu, skrývajúcu sa za bezduché plnenie svojich povinností, aj keď hovoríme u vojakov o rozkaze.
Dnes si vykonajme spytovanie svedomia aj podľa správania sa ľudí pri najväčšej dráme ľudstva. Uvedomujeme si, že nikto nás k takémuto správaniu nenúti. Boh vidí do našich sŕdc. Kristus, náš Boh a Sudca bude odmieňať, ale bude aj trestať. On vykonal všetko a nič neponechal náhode. On je Začiatok i Koniec, hlavný aktér nášho vykúpenia. A naša odpoveď?
Niekto ide do divadla z povinnosti, iný z dlhej chvíle. Niekto si myslí, že je kritik, iný chce relaxovať. V divadle vidíme aj duchom neprítomných, ale tiež aj napätých. I keď sa táto dráma nedá porovnať s drámou, ktorá sa zrodila v mysli človeka, predsa musíme zaujať svoj postoj k udalostiam z dnešného Evanjelia. V modlitbe prosme, aby sme mohli zvolať s vojakom: Naozaj tento bol Syn Boží! Dokážme to aj svojím životom. Amen.



© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet