23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Základné slová neoznačujú veci, ale vzťahy. Základné slovo ja - ty možno povedať len celou bytosťou. Každý prostriedok je prekážkou. Až tam, kde sa rúcajú všetky prostriedky, dochádza k stretnutiu.

~MARTIN BUBER~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť666 reakcie0
(Share 163 0)


Téma: Piata nedeľa cez rok A / Mt 5,13-16 / Svieťme skutkami

Homília

Keby ste náboženstvo nebrali vážne, pravdepodobne by ste sedeli teraz niekde pri televíznom prijímači, alebo by ste sa rozprávali s priateľmi.
Takýmto veriacim je možné položiť i vážnu požiadavku, ktorú nám stanovuje Ježiš takto: „ Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach " (Mt 5,14-16).
Pán Ježiš sa nám prihovára Podobenstvom o svetle. Všimnime si, svetlo nejestvuje pre seba. Svetlo nutne osvetľuje svoje okolie. Svetlo, ktoré by nesvietilo okolo seba, je protirečenie, kontradikcia. Už nie je svetlo, je nezmysel. Bolo by napríklad nezmyslom zapáliť sviecu a postaviť ju pod mericu alebo do hrnca. Povedzte, má svieca pod mericou dajaký zmysel? Svieca má zmysel iba vtedy, keď ju postavia na svietnik, aby svietila všetkým.
A teraz uvážte, že Pán Ježiš nám ukladá úlohu, aby sme boli svetlom. A ešte akým! Nevraví: Vy ste svetlom v dome - to znamená, aby sme svietili v dome, v izbe, v rodine.
Vraví: „ Vy ste svetlo sveta" (Mt 5,14). To znamená, že musíme svietiť všade, kde pracujeme, cestujeme, kde sa ocitneme; tu, v kúpeľoch, na zábave i pri spoločenskom posedení.
Ak nebudeme svietiť, naše kresťanstvo bude protirečenie, kontradikcia, nezmysel. Kresťan, ktorý nesvieti, nie je kresťanom.
Ako teda máme svietiť?
Duchovný spisovateľ Ernst Kirchogassner píše, že bol na rekreácii v horskom hoteli Allgán, ktorý bol plne obsadený. A tak si všimol tri panie, ktoré boli katolíčky a nijako sa tým netajili. Celý hotel vedel, že každý deň chodia na svätú omšu do blízkej dedinky. Vedeli i to, kedy chodia. Každý deň sa ozývalo chodbou: - Ideme na svätú omšu! - Každý deň si jedna druhej klopali na dvere: - Poď už na omšu! - Každý deň volali jedna na druhú: - Ponáhľaj sa, aby sme nezmeškali na omšu! - Tak chceli upozorniť na seba. Na kabáte i na šatách nosili nápadné náboženské symboly: svätého Antonka, svätého anjela strážcu. Pri obede sa prihovárali spolustolujúcim: - Viete šesť hlavných právd? Viete sedem hlavných hriechov? Viete o štyroch evanjelistoch? Viete sedem sviatostí? Viete štyri posledné veci človeka? My to vieme. My vám to povieme. - Hovorili to tak dotieravo, že sa hostia od ich stola po jednom diskrétne vytrácali. Spisovateľ kňaz vraví: - Žiaden hosť sa nechcel od nich niečomu naučiť. Každému sa priečilo ich vyzývavé, pyšné a namyslené kresťanstvo. Nikto nechcel s nimi obedovať. -
Ten istý spisovateľ vraví, že iným spôsobom a celkom ináč musíme byť svetlom sveta. Vo veľkých mestách ako je Rím, Paríž, Hamburg sa usadzujú nové rehole. Volajú sa Malí bratia Ježišovi a Malé sestry Ježišove. Prichádzajú potichu a nenápadne, bez uvítacích rečí, bez odznaku, bez zástavy, bez ruženca okolo pásu. Nasťahujú sa do obyčajného bytu na niektorom sídlisku. Pracujú na rozličných pracoviskách. Jeden je prístavným robotníkom, iná je čašníčkou, iný je závozník, ďalšia je zdravotná sestra, ba i predavač. Len ráno a večer sú spolu pri modlitbe, rozjímaní, na svätej omši, prijímaní. Čo chcú títo moderní rehoľníci?
Chcú byť tam, kde sa nemôže posolstvo Ježiša dostať prostredníctvom kostola, kázní, sviatostí a obradov.
Chcú byť medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú kostol, oltár a večné svetlo. Chcú byť medzi ľuďmi takí, ktorí nekážu, nepoučujú, neprednášajú, nevysvetľujú šesť hlavných právd, sedem sviatostí, štyri evanjeliá, sedem hlavných hriechov. Ich debaty a diskusie neprovokujú o jestvovaní Boha v kresťanskej filozofii, lebo vedia, že nechcú robiť reklamu kresťanskej filozofii, pretože vedia, že dnešný človek má reklamy dosť; od tyčiniek na pery až po margarín.
Čo teda robia títo moderní rehoľníci? Jednoducho sú na pracoviskách ako kresťania: ľudskí, prirodzení, zhovorčiví, srdeční, priateľskí, ohľaduplní, pomáhajúci, príťažliví. Kto má iný svetonázor, toho nepokladajú za protivníka alebo nepriateľa.
Čo je najhlavnejšie; nikomu nechcú zapáliť nijaké svetlo, ale každému sú sami svetlom svojou čírou a jednoduchou kresťanskou prítomnosťou. Francúzi to nazývajú „kresťanská prítomnosť".
Po istom čase sú ich spolupracovníci zvedaví a pýtajú sa medzi sebou: Čo sú to za ľudia? Prečo sú takí? Prečo je ich práca taká poctivá? Prečo majú radi pravdu? Kde sa berie ich tichosť, láskavosť v medziľudských vzťahoch? Kde berú úctu k manželstvu, k rodine, k láske? Prečo nerobia všetko tak, ako robia ostatní? Prečo niet v ich živote nepokoja, nervozity, strachu a zúfalstva?
Kde berú silu k tomu všetkému? Všetci veriaci vidia, že pod ich životom je podložená ruka. Keď je niektorý spolupracovník veľmi zvedavý, čo je to za ruka, ktorá ich nadnáša nad ostatných, povedia nevtieravo: Je to náboženstvo. Hľa, títo rehoľníci v civile svietia svojím životom, svojimi skutkami. Presne tak, ako to žiada od nás Pán Ježiš. Skutky sú svetlo, ktoré najúčinnejšie osvietia druhého človeka. Potvrdzuje to aj jeden prípad. Prišiel ku mne jeden muž, ktorý chodieva každú nedeľu na svätú omšu. Bol veľmi nespokojný, utrápený, nervózny a povedal:
- Zachráňte ma, lebo opustím našu vieru.
- Čo sa stalo?
- Viete, pracujem v Trenčíne ako robotník. Robí tam so mnou aj jeden muž, ktorý je celkom inakší, než sme my ostatní. On nepije, nehreší, nerozpráva neslušne, neklame, pomáha nám, je priateľský. Je absolútne verný svojej manželke a žije pre svoje deti. Keď som sa ho pýtal, prečo je taký dobrý a keď som mu povedal, že aj ja chcem byť taký dobrý ako on, poradil mi toto: Buď Svedkom Jehovovým!
Hľa, aj tento jehovista zapôsobil svojimi skutkami. Nečudujte sa, že Pán Ježiš vyžaduje od nás, aby sme svietili ľuďom svojimi skutkami. On vie, že rečami a jazykom by sme mu toľko neposlúžili. Okrem toho sú aj také miesta, kde neslobodno hovoriť o náboženstve, o kresťanstve, o Ježišovi. Nájdite mi na svete také miesto, takú fabriku, taký úrad, také pracovisko, kde by mali zakázaný vstup dobré skutky. Dobrým skutkom sú všade dvere otvorené. Preto nás Pán Ježiš poveril svietiť dobrými skutkami. Keby len poveril! On nás aj patrične vystrojil. Ako nás vystrojil? Pozrite, takto: On o sebe vyhlásil: „Ja som svetlo sveta" (Jn 8,12) a nás vo sviatosti krstu zapojil do seba. Vo sviatosti birmovania nás hlbšie včlenil do seba. Pri svätej spovedi stále obnovujeme spojenie s ním. Pri každom svätom prijímaní sa s ním znova spájame.
Nuž, potom aj my sa musíme stať svetlom. Predstavme si kúsok železa, akéhokoľvek čierneho, zhrdzaveného. Ak ho vložia do ohňa, musí sa rozžiariť a rozsvietiť. Svätý Pavol hovorí Efezanom, ale aj nám: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!" (Ef 5,8). To znamená svieťte.
Aj my sme chceli svietiť, milí bratia a sestry, ale sme si mysleli, že ústami! Aj sme sa o to pokúšali. Nechajte to tak. Už nie ústami, ale Svieťme skutkami a s láskou. Amen.


12.06.2003 | Čítanosť(3749)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3551)
Mt 5, 33-42
12.06.2003 | Čítanosť(3441)
Mt 5, 13-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet