22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Vďačnosť je prvý pocit, ktorý sa musí v nás objaviť ako odpoveď na milosť krstu; druhý pocit je radosť. Nikdy sa nesmieme vracať myšlienkou na náš krst bez pocitu hlbokej radosti.

~Colomba Marmion~

04.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1114 reakcie0
(Share 226 0)


Téma: Obetovanie Pána - Hromnice cez rok A / Lk 2,22-40 / Panna Mária je naším vzorom služby a obety

Homília

Možno ste si položili otázku súvisiacu s dnešným sviatkom Obetovania Pána. Je to sviatok Pána Ježiša, alebo Panny Márie? Na túto otázku môžeme dať odpoveď otázkou. Vieme si predstaviť život Panny Márie bez Pána Ježiša? Pre nás prítomných je podstatné, aby sme sa posilnili vo svojom presvedčení plniť vôľu Božiu. Na začiatku svätej omše sme žehnali sviece. Svieca je symbolom svetla. Mária i Pán Ježiš sú naším vzorom, aby sme aj my svojmu okoliu boli svetlom. Mária i Ježiš nežili pre seba, stravovali sa ako sviece, a tak dostávame príklad, aby sme robili podobne.
Evanjelista svätý Lukáš nám dnes dáva čítať slová, ktoré o Panne Márii a Ježišovi hovoria všetko:
„...vykonali všetko podľa Pánovho zákona..." (Lk 2,39).
Čo to znamená? Keď nadišiel čas obetovania, Mária a Jozef berú dieťa Ježiša a idú do chrámu, aby ho obetovali. Vieme, že od zvestovania anjela, život Panny Márie je jedna obeta. Mohli by sme povedať, že Mária sa stala akousi kňažkou. Život Panny Márie po narodení Ježiša je úzko spojení s ním. Ježiš sa stal centrom jej života.
Tajomstvo života Panny Márie je nerozlučiteľne spojené s tajomstvom jej Syna a z jeho tajomstva čerpá svoju hĺbku. Tak ako kedysi Joachim a Anna obetovali Máriu v chráme - už vtedy Boh si ju vyvolil a vo chvíli zvestovania potvrdil - tak teraz ona odovzdáva Syna Božieho i svojho Bohu Otcovi. Predpis, ako určoval Mojžišov zákon, nariaďoval, aby žena po uplynutí 40 dní po narodení chlapca, alebo 80 dní po narodení dievčaťa navštívila chrám a podrobila sa očisťovaciemu obradu. Tento obrad konal kňaz v bráne, zvanej Nikanora. Obrad sa odohral nasledovne. Kňaz udelil požehnanie matke dieťaťa, pokropiac ju krvou obetovaného zvieraťa. Pri tomto obrade bolo predpísané priniesť ako celopalnú obetu baránka alebo holúbka, alebo hrdličky. Chudobní obetovali namiesto barančeka len pár holúbkov alebo dve hrdličky. Keď bolo prvé dieťa chlapec, vtedy na znak vďačnosti zasvätili dieťa chrámu. To bolo pred východom v Egypte. Keď túto úlohu prebral rod Léviho, mohol sa prvorodený vykúpiť. Panna Mária chcela urobiť zadosť Zákonu; ako veriaca Židovka berie dieťa, hoci nebol výslovný predpis, ktorý by nariaďoval priniesť dieťa do chrámu, robí to preto, aby ho „predstavila" Pánovi.
Obrad očisťovania Panny Márie v evanjeliu je druhoradou záležitosťou. Veď či Matka Božia potrebuje nejaké očistenie? Toto ponecháva evanjelista stranou, ale venuje sa obetovaniu Ježiša Bohu. Výraz „obetovať v chráme" nemáme chápať len ako vyplnenie zákona Mojžišovho, ale sme povinní ho chápať v inom biblickom súvise tak, ako to bolo v prípade Samuela, ktorého matka Anna obetovala v chráme Šilo (por. 1 Sam 1,1-28). Pán Ježiš, ako dedič kňazskej funkcie, má byť predstavený Bohu a obetovaný tak, ako kedysi Samuel. Udalosť tohto dňa je vlastne vyplnenie slov proroka Malachiáša: „/ zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate" (Mal 3,1). Už samotný obrad obetovania je preniknutý bolestným tajomstvom. Panna Mária bude svoju úlohu plniť v utrpení po boku trpiaceho Spasiteľa. Jej materstvo zostalo v tieni a bude bolestné.
P. Benoit povedal:
- Panna Mária vo svojom srdci nosila tragédiu svojho ľudu, a to tak skutočne, že cítila to ako prvá a to boli i následky, nie iba radosť, ale tiež aj bôľ. -
Proroctvo starého Simeona, ktorý jej to oznámi hneď od začiatku, skončí sa na Golgote v tajomstve Kristovho kríža, kde Mária najhlbšie trpela so svojím jednorodeným Synom. Postava Panny Márie je ovocie spolupráce s Božou láskou, je to výraz jej vyzretej osobnosti. Každý jej deň je prejavom veľkej viery, keď svoje obete skladá Bohu s hlbokou vierou, a to v tichosti a hlbokej múdrosti. Z tohto sa vlastne rodí prameň nádeje.
Keď pozeráme na tajomstvo života Panny Márie a jej Syna, máme si uvedomiť nielen veľkosť ich utrpenia, ale aj to, čo to znamená pre nás. Toto má a musí vplývať na naše kresťanstvo, ktoré si nemôžeme predstaviť bez odhodlania k obetám. Musíme sa vedieť vyjadriť k pravde, spravodlivosti, ale zaujať aj správny postoj k posväteniu iných či k službe iným, a tak sa dokáže pravosť kresťanstva. Kresťan, ktorý sa bráni obete, nie je pravý kresťan. Dokáže zomrieť nielen za seba, svojmu hriechu, ale objaviť aj pravý život. Naučiť sa prinášať obete Bohu je pre nás každodennou záležitosťou, nie iba sviatočnou, alebo kedy nám to vyhovuje.
Ako to dokázať?
Na toto nám dáva odpoveď Svätý Otec:
- To je veľmi jednoduchá metóda, ktorú už mnohí poznáte. Na začiatku každého dňa obetujte Božskému Srdcu svoje myšlienky, svoje slová, svoje skutky, všetky radosti, ťažkosti a zjednotiťte ich s úmyslami, za ktoré sám sa každý deň obetuje na našich oltároch. Takto prežitý deň prináša mnoho požehnania. Koľko je tam odprosenia za hriechy, toľko vyprosujeme svetu požehnania. -
Tu vidíme príklad Panny Márie. Ona tiež denne všetko robila pre svojho Syna. A dnes pokračuje. Ak budeme plniť to, čo od nás žiada jej Syn, nadobudneme v duši vzácny pokoj.
Keď pozeráme na súčasný svet, máme pocit, že peniaze a bohatstvo je všetko. Vidíme, že nieto času ani chuti na obete a posvätenie. Človek vidí hodnotu života v tom, ak si uvedomí, že chce stále plniť vôľu Božiu a kráčať po ceste pravej obety. V Jeruzaleme sa pri obetovaní zúčastnili traja: Jozef, snúbenec Matky Božej, ktorý bol pred svetom otcom dieťaťa, ďalej Panna Mária a tiež Ježiš, ktoré ho priniesli do chrámu, ako predpisoval Zákon.
Svätý Bernard z Clairvaux hovorí:
- Nech je vo vašom správaní vytrvalosť a duch muža, v zdržanlivosti čistota panenstva a v povahe prostota a pokora dieťaťa. -
Na tomto môžeme stavať v našich rodinách, ktoré sa majú stať duchom obiet, ktoré nás povedú po najlepšej ceste k úplnému zjednoteniu s Bohom. My, ktorí žijeme v spoločenstve, máme sa snažiť o šľachetnosť, vzájomnú lásku a pracovať každý deň službou a obetovaním sa pre druhých. Svoje srdcia si máme zapáliť ako sviece. Svieca sa nezažína preto, aby sa postavila pod posteľ, ale stavia sa svietnik, aby svietila všetkým. Aj náš život musí byť taký, aby sa na ňom povzbudil, poučil, potešil brat, sestra, matka, otec, syn či dcéra.
Modlime sa:
Pane Ježišu, ty, ktorý chceš byť predstavený svojmu Otcovi v chráme, nauč nás oddať sa ti celkom a byť v Cirkvi obetou pre všetkých. Amen.


20.06.2003 | Čítanosť(2635)
Téma: Nový rok / Lk 2, 21
12.06.2003 | Čítanosť(2623)
Lk 2, 23-40
12.06.2003 | Čítanosť(2137)
Lk 2, 15-21
12.06.2003 | Čítanosť(1865)
Lk 2, 1-14


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet