21.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Láska prichádza až na ostatok, ako naposledy prichádza končiar. V zjavení, ktoré nám Boh zanechal, je reč o láske až na posledných stránkach. Musíme vystúpiť po mnohých stupňoch, aby sme zazreli lásku, musíme preputovať veľa krajov, kým uzrieme vypínať sa vrch lásky.”

~PETER LIPPERT~

03.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1204 reakcie0
(Share 253 0)


Téma: Štvrtá adventná nedeľa cez rok A / Osobnosť svätého Jozefa stále poučná a aktuálna / Mt 1,18-24

Homília

Nielen tí, čo nosia meno Jozef, ale i my všetci, a to nielen dnes, mali by sme sa vo svojom živote veľa učiť od svätého Jozefa. Niektorí veriaci i teológovia zastávajú názor, že aj svätý Jozef, podobne ako Panna Mária, bol s telom i dušou vzatý do neba. Cirkev však toto neučí a nie je to ani potrebné k viere.
Pripomeňme si však jednu skutočnosť, ktorá je pravdivá.
Bolo 13. októbra 1917. Vo Fatime sa zhromaždil okolo stotisícový zástup ľudí, nielen veriacich, ale i neveriacich a inoveriacich. Videli zvláštny tanec slnka, ktoré sa točilo v úžasnej rýchlosti. Na okraji slnka sa zjavila Panna Mária so svätým Jozefom, ktorý mal v náručí malého Ježiša. Tak ako v Nazarete žili títo traja spolu, tak ich videli aj vo Fatime. Čo toto zjavenie malo povedať? Možno i to, že Pán Ježiš pamätal vo večnosti na Jozefa a nezabudol na to, ako sa k nemu správal.
Čo to znamená pre nás dnes?
Dnešné evanjelium nám rozpráva o postoji svätého Jozefa k zvestovaniu Gabriela; jeho snúbenica počne z Ducha Svätého.
Náš život je tu len malé zastavenie. Vieme, že sme tu len dočasu. Preto na stretnutie s naším Bohom, Ježišom Kristom máme sa pripraviť. Je to vážna vec, hlbokého významu, preto máme zmysel evanjelia čo najlepšie pochopiť. Tak to má byť aj dnes. Boh nás do ničoho nenúti, a predsa môžeme vycítiť z textov dnešného čítania pri svätej omši veľkú pomoc. Bárs by nám táto pomoc osožila, keď nám Cirkev stavia pred oči osobnosť svätého Jozefa ako vzor. Evanjelista Matúš svojským spôsobom rozpráva o dieťati, ktoré sa počalo zvláštnym spôsobom, zároveň o okolnostiach, ako došlo k začleneniu sa do židovského národa a zároveň toto dieťa zostalo vždy a stále Bohom, Synom Božím, ako to predpovedal i prorok Izaiáš. Hneď na začiatku Matúš pripomína tajomstvo zvestovania.
Evanjelista Lukáš podáva ďalšie podrobnosti. Matúš sa však uspokojuje pripomenutím najvážnejších faktov: Mária je snúbenicou Jozefa; počala zvláštnym spôsobom - Duchom Svätým. Potom obšírnejšie opisuje správanie sa Jozefa v úlohe, ktorú mu určil Boh. O týchto udalostiach hovorí tak presne a presvedčivo, že toto evanjelium môžeme nazvať aj zvestovaním Jozefovi. Podobne ako Panne Márii, aj jemu anjel oznámil poslanie, ktoré sa ukáže ako rozhodujúce a potrebné v dejinách spásy. Jozef má prijať za svoju ženu Máriu a dieťaťu, ktoré ona porodí, má dať meno Ježiš. Dostáva úlohu správať sa k nemu ako k vlastnému dieťaťu.
Pokúsme sa vžiť do situácie Jozefa. Potom si povedzme, v čom to môže byť užitočné pre nás, aby sme prežili svoj život, a teda i prípravu na stretnutie s ním čo najlepšie. Najprv si všimnime situáciu Jozefa ako „podvedeného" muža. Preto, že Jozef bol muž spravodlivý a nechcel svoju snúbenicu Máriu vystaviť potupe, pojala ho myšlienka prepustiť ju potajomky. Chcel jej vrátiť slovo, ktoré ona potrebuje, keď si želá očakávané dieťa, ktoré nepochádza od neho. Vtedy - akoby v poslednej chvíli - zasahuje anjel, aby predišiel manželskej katastrofe. Poúča Jozefa o nadprirodzených pohnútkoch tohoto počatia, a preto zveruje mladému mužovi presnú a vážnu úlohu, ktorá sa vzťahuje na dieťa, ktoré je poslané k izraelskému národu. Tak sa Jozef stáva oficiálne otcom dieťaťa, keď ho prijíma za svoje. Dáva mu meno a výchovu. Takto vykladajú mnohí túto časť Písma. Poukazujú na manželskú skúšku, ktorá bola objasnená slovami anjela a ktorá zároveň poukazuje na duchovné charakterové vlastnosti Jozefa: jeho nezištnosť a poslušnosť. Okrem toho sa tu poukazuje na privilegovanú úlohu, akú mal Jozef splniť s Máriou a Ježišom. Jozef sa nazýva „človekom spravodlivým" a vzápätí hovorí, že uvažoval potajomky Máriu prepustiť. Z toho sa natískajú otázky, ako napríklad: Kde je jeho spravodlivosť a vernosť, keď premýšľal o vine Márie, a tak chtiac-nechtiac sa stal nespravodlivým, keď ju musel verejne obviniť. Keď toto neurobil, to je príčina nesprávneho postoja k spravodlivosti; keď neurobil to, čo mal. A naopak, keď uvažuje prepustiť Máriu a nie je presvedčený o jej nevine, vtedy rovnako nemožno o ňom hovoriť ako o spravodlivom, keď ju chce potajomky prepustiť. V tom prípade postupuje predpojato, robí teda viac, ako ukladá spravodlivosť.
V skutočnosti problém nespočíva v tom, ako sa to Jozefovi javilo, keď uvažoval o Máriinej vine alebo nevine, problém spočíva v tom, aby sme sa dozvedeli, či Jozef poznal tajomstvo panenského počatia Márie. Či vedel o tom, čo anjel Gabriel oznámil Márii; čo sa počalo v jej lone, je dielom Ducha Svätého a ona bude Matkou Syna Božieho. Znova je potrebné rozobrať si slová anjela, ktoré povedal Jozefovi a umiestniť ich v celkovej perspektíve, ktorú poznal evanjelista Matúš. Vtedy by sme mohli parafrázovať anjela takto: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, však ty dobre vieš, že to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Ona porodí Syna a dáš mu meno Ježiš. Všetko poukazuje na to, že Jozef vedel o tomto nadprirodzenom pôvode dieťaťa, ktoré nosí jeho snúbenica. Môžeme predpokladať, že mu to Mária povedala. Keď toto je jasné, tak nepotrebujeme výskum; je potrebné len to, čo vieme zviazať do jednej časti evanjelia. Z toho vyplýva, že Jozefova spravodlivosť sa nezakladá na tajomstve. Bol pokladaný za otca dieťaťa, o ktorom dobre vedel, že je Synom Božím. Jozef uvažuje tak, že sa necíti na takúto úlohu, v ktorej sa ocitol a ktorou ho Pán nepoveril. Uvedomme si, že do diela vykúpenia bola vedome a dobrovoľne prijatá len Mária. Jozef je v tom spravodlivý. Keď chce Máriu od seba vzdialiť, tak to len preto, že sa jedná o niečo chúlostivé a on cíti úžasnú poslušnosť voči Bohu, ktorý ho nepoveril žiadnou úlohou voči dieťaťu a Márii. Jozef vie, že súhlas Márie je z Božej vôle. Len pre toto sa chce svojej snúbenice vzdať, aby neprekážal pri realizácii plánu, na ktorý cíti, že nestačí. Vtedy zasahuje Pán cez anjela, ktorý sa mu zjaví vo sne. Toto je to u Jozefa najdôležitejšie. Tu vidíme Jozefovu spravodlivosť: keď si to praje Boh... Jozef rozumom a slobodnou vôľou mení vzťah k Márii a k dieťaťu. Pozorujeme osobitnú úctu Jozefa a jeho veľkosť v histórii ľudského spasenia. Jeho účasť na vykúpení sveta je tak rozhodujúca, že ho môžeme prirovnať k adventnému či pôstnemu kazateľovi - k svätému Jánovi Krstiteľovi. Tento oznamovateľ hovorí a ukazuje na Mesiáša, ktorého predpovedali proroci, ako napríklad Izaiáš i Eliáš. Jozef prijíma Boha -Mesiáša. Jozef, syn Dávidov, si adoptuje Syna Božieho. Takto ho spravodlivo prijíma do svojho rodu. Môžeme tiež prirovnať Jozefa k Márii, ktorá keď počala a porodila Emanuela - Syna Božieho, tak Jozef z neho robí Syna Dávidovho a včleňuje ho do rodu ľudského v zhode s tým, čo bolo sľúbené Dávidovi a čo spomína i Pavol apoštol v Liste Rimanom. Jozef práve tak, keď sa jedná o vlastnosti jeho duše, ako aj o jeho vyvolenie samotným Bohom, má všetky predpoklady, aby aj nám pomohol v našej bezprostrednej príprave na stretnutie s naším Bohom. Preto Jozefa nazývame aj patrónom dobrej smrti.
Z tohoto si môžeme uvedomiť, že predurčenie Jozefa sa len zdanlivo líši od toho nášho. V skutočnosti prvky jeho spravodlivosti sú tiež našimi. Môžeme ich náležite vyjadriť v troch slovách: Jozef rozumie, prijíma a slúži.
Jozef vie o panenskom počatí u Márie a o narodení Syna Božieho, vďaka jej fiat. Rovnako aj nás osvietilo Božie slovo a zjavilo sa nám cez vnútorné nadšenie, ktoré pochádza od Ducha Svätého. Naše stretnutie s Bohom sa blíži. Pýtajme sa však sami seba: Skutočne očakávame Pána Ježiša s takým istým oduševnením, úctou a vierou, ako to bolo u Jozefa?
Jozef prijíma živého Pána Ježiša. Rovnako aj my ho môžeme prijať. Pán Ježiš skutočne žije medzi nami vo svojej Cirkvi. Vďaka nemu dáva sa nám v Božom slove a vo sviatostiach. Rovnako ťažko je aj nám uveriť v živú prítomnosť Pána Ježiša v Božom slove a vo sviatostiach ako Jozefovi vtedy, keď jeho snúbenica očakávala dieťa, že je to skutočne Boží Syn. Ako sa snažíme v našom živote o chúlostivú nežnosť Jozefa, ktorú on prejavil ohľadom Pána?
Jozef slúži živému Kristovi. Rovnako aj my mu máme slúžiť šírením pokoja a všeobecným zmierením, ktoré v mene evanjelia chceme rozhlasovať medzi všetkými veriacimi.
Toto nás vlastne spája so svätým Jozefom, ktorého život nebol ľahký, hoci žil s Pánom Ježišom v jednej rodine. Máme si teraz uvedomiť a snažiť sa; žiť obetavý život v jednote s Pánom Ježišom.
Toto dnešné naše uvažovanie nech nám lepšie pomôže porozumieť úlohe svätého Jozefa - človeka spravodlivého. Je to pre nás výzva, aby sme nasledovali jeho spravodlivosť, ktorá bola tak vlastná svätému Jozefovi. Preto sa modlime k nemu, aby nám v tom pomáhal, aby sme vedeli prijať Pána Ježiša pri našom stretnutí s ním už čoskoro a vedeli mu slúžiť tak, ako mu slúžil svätý Jozef. Amen.


20.06.2003 | Čítanosť(4728)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
20.06.2003 | Čítanosť(3741)
Téma: Vianoce / Mt 1, 22
12.06.2003 | Čítanosť(9913)
Mt 1, 1-17
12.06.2003 | Čítanosť(3229)
Mt 1, 18-25


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet