17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Je potrebná odvaha tvrdiť, že trapista, viazaný prísnymi pravidlami, sa viac teší zo sveta ako hýrivec alebo Rotschild. Koniec koncov čo je prirodzenejšie? Miera radosti nespočíva vo vonkajšom hromadení predmetov, ktoré nám ju môžu poskytnúť, ale v schopnosti našej duše ju prijímať.

~A. Joly ~

03.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1031 reakcie0
(Share 213 0)


Téma: Tretia adventná nedeľa cez rok A / Mt 11,2-11 / V advente učme sa tomu, čo chce od nás Pán

Homília

Prežívame polovicu adventného obdobia. Právom sa musíme dnes pýtať: Čo znamená tento čas pre veriaceho? Pre niektorých, najmä tých starších, sú to spomienky na ranné sväté omše - roráty, keď sa za tmy schádzali v kostoloch a skôr citovo ako rozumové pripravili sa na sviatky Narodenia Pána Ježiša. Pre iných advent je čas, ktorý už neoslovuje, nič neznamená, považujú ho za prežitok, vec minulosti. A predsa, všetci takto nezmýšľame. Pre nás tento čas adventu - je čas vážneho zamyslenia sa nad svojím životom, názormi, postojmi, aby sme sa na slávnosť Narodenia Pána Ježiša nepripravili len citovo, ale aj rozumným premýšľaním, aby sme pocítili osobné i spoločenské obohatenie a najmä, aby sme sa posilnili vo viere, ktorá nás má priviesť raz nielen k jasliam, ale aj k osobnému stretnutiu s Ježišom Kristom ako naším Sudcom, naším Bohom.
Na toto nás upozorňuje a chce pripraviť aj dnešné Evanjelium, keď nám dáva Pán Ježiš za vzor Jána Krstiteľa. Akoby chcel nám všetkým povedať, akí nemáme a nesmieme byť, keď o Jánovi hovorí: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?" (Mt 11,7).
Ján bol osobnosť a také osobnosti chce mať aj z nás Pán Ježiš. Ján Krstiteľ ako muž púšte nielen ohlasoval, ale i predstavil národu Pána Ježiša, a preto sa dostal do väzenia. Môže niekto povedať, že to bola divná odmena od Boha za jeho službu? Ján sa stal nepohodlným pre kráľa a národ. To preto, že sa nebál vyčítať chyby a nedostatky iným. Nežiadúcim sa stáva ešte preto, že to, čo hovoril, to vo svojom živote aj dokázal. Na mnohých to zapôsobilo tak, že buď sa musia zmeniť k dobrému a zanechať svoj hriešny život, alebo odstrániť nepohodlného. Tak došlo k uväzneniu Jána. Ján je vo väzení a evanjelista rozpráva, že posiela odtiaľ niekoľko svojich učeníkov, aby sa ho spýtali: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" (Mt 11,3). Toto počínanie niektorí pokladajú za prejav nepokoja Jána Krstiteľa. Iní zas hovoria, že Ján Krstiteľ je udivený konaním Krista, o ktorom vyhlásil, že sníma hriechy sveta, prežíva akúsi krízu, a preto vysiela niekoľkých svojich učeníkov za Ježišom, aby sa presvedčili, či on je skutočne Mesiáš. Toto je však nesprávny názor. Nemožno pripustiť, žeby Ján napríklad stratil nádej, že to, čo sa doteraz odohralo, bolo zbytočné. Veď vieme, že pokrstil Krista v rieke Jordán. Tieto názory sa nezhodujú s tým, ako si počína Ján. A prečo? Predsa vieme, že úplne uveril Bohu a zriekol sa všetkého, čo nebolo spojené s ním. Prečo by sa mal domáhať priameho svedectva, ktoré koniec-koncov nie je nutné, ale ani presvedčivé? Keď však sledujeme text evanjelia podrobnejšie a berieme do úvahy celý život Jána Krstiteľa, musíme priznať, že keď vysiela svojich učeníkov za Ježišom, má to hlboký význam.
Vo všetkých okolnostiach si Ján počína ako ohlasovateľ, a to znamená, že raz po ňom musí prísť Ten, koho ohlasuje. Keď sa ocitne vo väzení, aj tam cíti zodpovednosť ako ohlasovateľ. Hoci sa ocitol v ťažkom položení, viac myslí na Toho, ktorého predpovedal, ako na seba. To vidíme z toho, že posiela za Kristom svojich učeníkov. On totiž neposiela vyzvedačov, ale praje si, aby jeho učeníci uverili v Krista, aby zostali u neho, pretože jeho poslanie sa skončilo. Preto posiela učeníkov za Kristom. Je to úžasné. Jánovi záleží, aby všetci jeho učeníci uznali Pána Ježiša za ohlasovaného Mesiáša a toto je vlastný a pravý význam i vysvetlenie postupovania Jána Krstiteľa. Pred svojimi učeníkmi sa Ján vyjadril o Kristovi, že on nie je Mesiáš, a preto otázka, položená Kristovi pri ich stretnutí, je úprimne mienená: „ Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" (Mt 11,3). Veď Ján im nedávno povedal: „On musí rásť a mňa musí ubúdať" (Jn 3,30). Či toto vyslanie apoštolov Jánom ku Kristovi nie je potvrdením tohto vyhlásenia? Ján Krstiteľ sa v duchu umenšuje. Vidíme to i z toho, že sa zrieka svojich apoštolov. Je to logický postup a zároveň je to veľmi pekné. Takýmto správaním Ján Krstiteľ ukázal skutkom to, čo ohlasoval ústami, hoci vidíme, že koniec je veľmi bolestný a ťažký. Pán Ježiš toto počínanie Jána vysoko ohodnotil, keď o Jánovi povedal zástupom: „ Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" (Mt 11,11). To znamená, že človek nie je schopný dokázať viac, ako keď uvoľní svoje miesto, prejavujúc tým svoju vernosť, a tak dokončí svoju úlohu. Vyslanie apoštolov a ten pocit samoty vo väzení je hodné obdivu. Na toto poukazuje aj svätý Jakub vo svojom liste: ,, Za príklad, ako trpieť a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v mene Pánovom " (Jak 5,10).
Nezdá sa vám po týchto slovách, že často máme dojem, že naše vykúpenie sa uskutočňuje trocha pomaly? Nemáte pocit, že Pán Ježiš zabúda na dokončenie svojho diela? A v takomto stave u mnohých ľudí sa rodí snaha urýchliť rozriešenie našich ťažkostí a bojov, a nečakať, až sa Pán ukáže. Prežívame advent, kedy si pripomíname prísľub príchodu nášho Boha, a to prináša so sebou určitú trpezlivosť, na ktorú sa nesmieme dívať záporne, bezcitne a bez úžitku.
My si musíme uvedomiť, že takáto trpezlivosť - verne vytrvať v tom, čo nám už bolo dané, aby sme vytrvali verne pri svojom presvedčení, nech by prišli do cesty akékoľvek ťažkosti. Áno, Jána Krstiteľa berieme viac ako proroka: on je Hlas, ktorý sa do najvyššieho stupňa stotožňuje so svojím poslaním, až celkom splynie s ním. Toto je vážna vec, ktorú si dnes uvedomujeme. Zjednotiť sa celkom a celí s Kristom. Pavol to neskôr vyjadril: „ Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20). To je pre nás úloha na advent -zjednotiť sa s Kristom celí a celkom.
Keď Pán Ježiš odpovedá na otázku vyslancom od Jána, akoby čítal z Jánovho srdca, a tak im dáva odpoveď: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása Evanjelium " (Mt 11,5). Podobný dojem máme pri čítaní textu proroka Izaiáša, ktorý sme čítali ako prvý v dnešnej bohoslužbe slova. Ježiš neodpovedá na položenú otázku od Jánových učeníkov ani áno, ani nie, ale ich povzbudzuje, aby sa snažili vidieť a sami aby poznali pravdu. Nechce im natískať seba, ani nútiť, aby zostali pri ňom. Chce im však pomôcť, aby sa sami rozhodli, vycítili znaky predpovedané prorokmi a dáva im akýsi návod, aby našli, čo hľadajú.
Veď aj vy, keď ste dokázali vidieť viac ako telesnými očami, nenadobudli ste zhodu poznania znakov svojej doby a nepresvedčili ste sa o pravde? Na druhej strane zas vidíte ľudí, ktorí sa nedokážu dopracovať k takémuto poznaniu, pretože nechcú, nemôžu, už nedokážu. Preto precíťme a pochopme slová Krista na konci rozhovoru: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší" (Mt 11,6).
To vyzerá tak, akoby Pán Ježiš mohol byť do určitého stupňa nepochopený a neprijateľný pre človeka, že pod vplyvom tohto údivu voči nemu aj veľa ľudí od Krista odíde. Neveria, pretože popreli či postavili sa v sebe i proti akejkoľvek zmienke o viere v Boha. Pravda, my si uvedomujeme, že táto posledná veta je aj určitým tajomstvom. Keď ju však porovnávame s proroctvom Izaiáša, môžeme sa v ňom dopátrať istého druhu výstrahy, ktoré sa tam nachádzajú. Veď či sme pred chvíľou nepočuli: „...Hľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás" (Iz 35,4). Pomsta, o ktorej tu hovorí Izaiáš, patrí Pánovi, dokonca, keď to príde, ona zavedie spravodlivosť, očistí od zla a bude triumfovať dobro. On sám uskutoční to, čo uzná za správne, a to takým spôsobom, ktorý mu bude odpovedať a nie takým spôsobom, ako by sme to my chceli, pretože sme často netrpezliví, nerozhodní a ohraničujeme sa svojím poznaním, ktoré je nedokonalé. Často si predstavujeme pomstu, alebo by smejú chceli uskutočniť. Toto môže byť jedna z najjemnejších a pritom najťažších prekážok, ktoré musíme my veriaci prekonať, s čím nesmieme súhlasiť. Nesmieme súhlasiť s násilím... Skutočne, jeho viera ho stále sprevádza do istého druhu utrpenia, pretože vernosť Bohu sa prejavuje často útekom od vlastného úspechu v živote a tiež istoty a ľudského plánovania. Keď veriacemu človeku sa zdá, že svet prenasleduje jeho vieru, vtedy sa i sám za prenasledovaného pokladá. Preto sa stáva, že sa ľudia snažia urýchliť príchod spravodlivosti i svojím počínaním, svojou netrpezlivosťou.
Stotožňujeme sa so slovami dnešného evanjelia, že Pán Ježiš si počína tak, ako sa patrí, že on sám chce mať iniciatívu; on chce trestať a my aby sme až do konca ostali verní. Svätý Jakub povzbudzuje, že tak postupovali i proroci, hoci boli prenasledovaní, hoci dokázali, že nespravodlivo, ale predsa nechali Bohu celú starosť o navrátenie spravodlivosti. Teda sa nepomstili... Preto v tomto čase adventu máme vidieť i takýto úmysel adventu, v ktorom sa toto dozvedáme. Narodenie Pána Ježiša je dňom radosti, pretože vtedy prestanú všetky utrpenia i nárek a chorý bude uzdravený. Toto všetko je kráľovstvo, ktoré Pán uskutočňuje a ku ktorému nás pozýva. Hoci je naša viera a čnosti akokoľvek silné, ako čnosti Jána Krstiteľa, nedokážeme uskutočniť toto kráľovstvo. Nevieme totiž, aké bude kráľovstvo, ani ako ono vznikne, preto je len jedno v našich rukách a moci; aby sme sa cvičili v trpezlivosti a pestovali nádej. Všetko ostatné by malo spôsobiť, že Pán sa pre nás stane príčinou úpadku. Preto jednako prijmime tieto slová a povzbudení príkladom Jána Krstiteľa, ktorý sme si vysvetlili, že sa tiež nebudeme obávať obetí a keď si zoberieme príklad i z prorokov, ktorí trpezlivo vytrvali v nádeji v prisľúbeného Mesiáša a nikdy sa nedali zviesť, tak aj tento náš advent sa stane radostným, užitočným či osožným, lebo čoskoro uvidíme vznešenosť nášho Boha. Pretože určitým spôsobom sme všetci nevidiaci, chromí, hluchí a tiež i mŕtvi, keď sa jedná o náš život, a to preto, že sme bohatí a neschopní počúvať zvesť, ktorá sa nám i dnes podáva.
Obnovme si teraz vo svojom vnútri radostnú nádej na návrat Pána.
Povzbuďme sa pohľadom na neho a rovnako zbavme sa prenáhleností.
Prosme ho, aby sme vedeli vytrvalo a trpezlivo priviesť do konca to, čo on od nás očakáva. Vďaka takémuto postoju ho poznáme a on nás vovedie do svojho kráľovstva. Príď, Pane Ježišu! Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3584)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3063)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3031)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet