16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Matkou všetkého zla je prázdna sláva a pýcha.

~sv. Ján Zlatoústy~

03.02.2007 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť916 reakcie0
(Share 189 0)


Téma: Prvá adventná nedeľa cez rok A / Oznamuje sa nám príchod Krista / Mt 24,44

Homília

Čítal som o chlapcovi, ktorý písal Ježiškovi list. Chcel sa s ním stretnúť. Chlapec si prial, aby prišiel k nim domov.
Napísal mu, že ho má veľmi rád a že sa teší, keď mu odpíše, prípadne odkáže, že ich navštívi osobne. Chlapec tento list vložil do obálky, nalepil známku a napísal adresu: Pán Ježiš, nebo.
My takýto list písať nebudeme. Všetci vieme prečo. Žiadna pošta nemôže takýto list doručiť.
A predsa sa v dnešnom evanjeliu dozvedáme: „ ...Syn človeka príde... " (Mt 24,44).
Začíname sláviť nový liturgický rok. Nemohli sme dostať radostnejšiu správu, než akú sme čítali v dnešných čítaniach. Prorok Izaiáš rozpráva o úžasnej nádeji; všetky národy nielenže uvidia Pána, ale budú k nemu prúdiť a vtedy nastane úžasný stav pokoja. Budú zo svojich mečov kuť radlice a zo svojich kopijí kosáky. Vtedy národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa priúčať boju (por. Iz 2,1-5). Rovnako apoštol Pavol píše Rimanom, že teraz je čas, nastala hodina, keď je treba zobudiť sa zo sna, pretože sa priblížila naša spása. Rovnako evanjelium svätého Matúša napĺňa nás živou nádejou a istotou, že Pán čoskoro príde, a preto sa máme na stretnutie s ním čo najlepšie pripraviť. Takto by sme si mohli predstaviť advent. Rok čo rok sa tešíme z tohto obdobia, akoby sme cítili, že na jeho konci nás čaká čosi krásne a veľké, že týmto obdobím sa končí čosi temné a bolestné, keď neistotu vystrieda istota. Preto slovo advent vykladáme ako príchod. Pri počúvaní dnešných textov zo Svätého písma cítime, že texty nás upozorňujú nielen na to, aby sme sa pripravili na vianočné sviatky, kedy si pripomenieme narodenie Pána Ježiša, ale v textoch Písma sa nám dostávajú upozornenia aj na druhý príchod Pána Ježiša, ktorý sa uskutoční na konci čias. To nám však nebráni, aby sme jedno i druhé neprijali, keď hovoríme to nádherné adventné zvolanie: Príď, Pane Ježišu! Dnešné evanjelium nehovorí o akomsi zázraku, ani o nejakom podobenstve, ktoré v sebe ukrýva nejaký cirkevný zmysel, ale v ňom Pán Ježiš hovorí apoštolom o svojom príchode. Hovorí tak, akoby mal znova prísť, ale iným spôsobom. Hovorí k nim, je medzi nimi prítomný celkom a živý.
No jednako z jeho slov sa dá vycítiť ešte jeden príchod. Týmto im naznačuje čosi dôležité. Zdá sa, že vedome im chcel poukázať na akési tajomstvo, ktoré sa raz uskutoční. On nevysvetľuje príčinu svojho druhého príchodu, pretože je to pre jeho poslucháčov známe; cítia, že to bude iný príchod ako ten, keď prišiel prvý raz na zem ako človek. Tento druhý príchod však súvisí s prvým, bude to ako jeho doplnenie. O tomto druhom príchode sa v krátkosti zmieňuje: bude to veľmi rýchlo. V tomto zmysle pripomína apoštolom dávnu historku o potope sveta. Nikto sa vtedy za Noema nezapodieval potopou. „Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába... (Mt 24,38). Žili si vtedy bežný život, veď nič nenasvedčovalo, že bude taká katastrofa. Dokonca nespozorovali, ako prišla potopa a zničila všetkých. Po týchto slovách sa Pán Ježiš prirovnáva k zlodejovi. Zlodej príde v hodinu, o ktorej nemáte ani potuchy. V týchto dvoch podobenstvách môžeme nájsť dva znaky príchodu Pána Ježiša. Prvý znak je neočakávaný a náhly príchod Pána Ježiša, keď príde ako Pán všetkého a ktorému sa všetko bude zodpovedať. Preto sa nemusí nikomu zahlásiť, že príde vo svojej moci, ktorej sa podrobia všetci. Druhý znak - nie menej pravdivý, ale rovnako skutočný -je znak príchodu, že bude všeobecný. Nikto sa mu nebude môcť vyhnúť. Ako potopa pohltila všetkých, tak isto vtedy, keď príde Boh sám, všetci sa pred ním ocitnú.
Toto sa udeje v jednom okamihu. Zem i nebo vtedy povstanú k súdu. Kontrast medzi týmto významným príchodom Pána a ľudskou ignoráciou je prenikavý, aby sa človek nad tým zamyslel. Možno tiež pripomenúť, že neprinesie chválu človekovi, ktorý sa chváli, že vie plánovať, a predsa nevie, čo bude o rok, za desať rokov a vo svojej pýche nepripustí, že môže prísť k druhému príchodu - neočakávanému a rýchlemu. Z toho vidíme, prečo Pán Ježiš na nás akoby naliehal a praje si, aby sme sa započúvali do jeho slov. Ako kresťania žijeme vo svete, podľa ktorého presvedčenie o opakovanom príchode Pána Ježiša so všetkými závermi nemá žiadny zmysel. Svet, ktorý nás obklopuje, nezmieňuje sa ani za, ale ani proti jeho príchodu. Jednoducho ho ignoruje, vlastne v to neverí. V takejto atmosfére nevery naše presvedčenie je pre nás divné.
Našu vieru v druhý príchod Krista prirovnávajú neveriaci k dávnym mýtickým básňam. Zaiste, svet môže vidieť Cirkev ako dobre zorganizovanú spoločnosť a v nejednom prípade práve táto spoločnosť je osožná pri riešení problémov, ktorým sa nedá vyhnúť. Svet často uznáva Cirkev, keď sa mu pripodobní v určitých zásadách. Úlohou Cirkvi je pripraviť ľudstvo na druhý príchod Krista na svet ako Sudcu. A svet to neprijíma, ba netají sa ani svojím výsmechom, pohŕdaním voči učeniu Cirkvi o druhom príchode Boha na svet. Preto Pán Ježiš nalieha: Buďte pripravení! On vie veľmi dobre, že náš život -popretkávaný každodennými povinnosťami - nepraje opatrnosti a pripravenosti.
Keď si ešte uvedomíme svoju slabosť, že nedokážeme seba samých často premôcť, ovládať sa, keď dolieha na nás akási duchovná slabosť, tým viac pre nás platia tieto slová Krista. Toto všetko ťažko na nás dolieha, udivuje nás to, ale nesmie byť pre nás príčinou zanedbania bedlivosti, či oslabenia našej pripravenosti na príchod Pána Ježiša. Tak môžeme porozumieť aj slovám apoštola Pavla Rimanom. Pravdepodobne on sám sa presvedčil o slabosti duchovného života vo svete, ktorý sa stále usiluje urobiť nás hluchými a uspať naše svedomie. Z jeho slov cítime, aby sme sa nedali ovládať ospalosťou, neuvedomelosťou, a preto nás napomína: „Nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna " (Rim 13,11).
Z týchto slov Pavla cítime, čo je veľmi potrebné; aby sme si dnes uvedomili, že žijeme akoby v noci nevery, že často nevidíme viac ako tí, s ktorými žijeme. Často je nám ťažko vytrvať vo viere, keď sa na vieru pozerá ako na niečo nemoderné, zastaralé, ba až škodlivé. A predsa cítime, ako na nás nalieha: „ Veď teraz je nám spása bližšie, ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil" (Rim 13,11-12). Prajme si, aby tieto slová sa dostali hlboko do našich sŕdc. Nech by boli naše omyly alebo chlad v cirkevnom zápale, naše odpady alebo duchovná lenivosť, nech by sa vedľa nás nahovorilo koľkokoľvek fráz, hoci by nás to ubíjalo, musíme si znova a znova uvedomiť skutočnosť. Svet okolo nás i my sa raz presvedčíme o náhlom a neočakávanom príchode Ježiša na svet.
Kňaz František Ziebura spomína príhodu, v ktorej opisuje starostlivosť rehoľnej sestry o generála, ktorý ležal v ťažkej chorobe. Starostlivosť sestry na generála tak zapôsobila, že sa jej raz opýtal:
- Rehoľná sestrička, rád by som sa vám nejako odmenil za vašu starostlivosť. Povedzte, čo by som mohol pre vás urobiť? - Rehoľná sestra sa usmiala a odpovedala: — Pán generál, ak to myslíte úprimne, tak najväčšiu radosť budem mať, keď vám zavolám kňaza, aby vám vyslúžil sviatosti. - Generálova tvár zostala po týchto slovách vážna. Po dobrej chvíli žiada sestru, aby zavolala kňaza. Radosť na zemi a radosť v nebi to sú úžasné dary. Pán Ježiš povedal: „ Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú" (Lk 15,7).
Táto sestra svojím skutkom nám poukazuje totiž ešte na tretie stretnutie s Bohom, Ježišom Kristom. Je to vlastne druhé stretnutie, ktoré sa vsúva pred posledný príchod Krista na svet, a to je v hodine našej smrti. Aj ona dnes prichádza rýchlo, často neohlásené, neočakávane, bez rozlúčenia. Čítame čiernu kroniku, sledujeme správy, nešťastia na železnici, lodiach, lietadlách i na cestách... Boh nepotrebuje svedkov ani obhajcov. On vie všetko. Rozhodne naše dobro a naše zlo, čo sme vykonali vedome a dobrovoľne za svojho života. Nič nezostane neodmenené či nepotrestané. Druhý príchod všetko zmení. Nielenže to máme veriť, ale máme byť o tom presvedčení, že to tak bude. Toto stretnutie je vlastne cieľ, po ktorom človek od vypovedania z raja túži cez stá či tisícročia. K tomu nás predsa vyzýva prorok Izaiáš: „Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!" (Iz 2,5). Pretože len vtedy spoznáme, čo je to pokoj, ten pravý, nielen od zbraní, ale od každého zla. A hoci je to akoby ďaleká budúcnosť, buďme pripravení. Keď máme vieru, žime tak, aby sme my boli pripravení.
Chlapček túžil stretnúť sa s Ježišom. Pozýval ho. Keď však vyrastie, pochopí, že raz sa stretne so svojím Bohom. Na to nás upozorňuje aj tohoročný advent. Využime ho na dobrú prípravu stretnutia sa s Ježišom, nielen cez tohoročné sviatky pokoja a radosti, pri spomienke na narodenie Pána Ježiša cez vianočné sviatky, ale aby sme sa pripravili na skutočné stretnutie s ním v hodine našej smrti, ako i pri poslednom súde. Amen.


03.12.2004 | Čítanosť(1121)
Téma: Advent / Mt 24, 37–44
01.12.2004 | Čítanosť(1036)
Téma: Bdelosť / Mt 24, 37-44
12.06.2003 | Čítanosť(2966)
Mt 24, 15-31
12.06.2003 | Čítanosť(2541)
Mt 24, 32-51
12.06.2003 | Čítanosť(2504)
Mt 24, 1-14


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet