18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ktokoľvek prichádza k Eucharistii často a s úctou, tak chráni a upevňuje zdravie svojej duše, že je takmer nemožné, aby mu jed zla akokoľvek ublížil.

~Svätý František Saleský~

30.12.2006 - o. František Fedor
čítanosť5468 reakcie0
(Share 635 0)


Téma: Sobášny príhovor.

Príhovor

(Oslovenie podľa zvyklosti.)

Stará perzská legenda hovorí o stvorení ľudského srdca. Keď Boh stvoril ľudské srdce, vždy ho rozdelil na dve polovice a každú polovičku dal do iného ľudského tela. Tieto polovičky sa túžia spojiť a prirodzene túžia po jednote. Preto tí dvaja ľudia, nositelia tohto rozdeleného srdca sa hľadajú. Chcú sa stretnúť, chcú sa zjednotiť a žiť dobre na svete.
Je to milá, pekná legenda a v podstate vyjadruje to, čo my vieme zo Sv. Písma, že Boh stvoril človeka z lásky a povolal ho k láske, lebo On, Boh, je láska.
Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Stvoril ich hlavne pre manželstvo a chce, aby ich vzájomná láska sa stala obrazom absolútnej lásky, ktorou Boh miluje človeka.
V očiach Stvoriteľa je ona dobrá a veľmi dobrá. Túto lásku požehnáva a je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia. V Gn 1,28 čítame: „Boh ich požehnal a povedal: Ploďte a množte sa a naplňte túto zem. Podmaňte si ju!“
Muž a žena sú stvorení jeden pre druhého. Tvrdí to Sv. Písmo:.. a budú jedným telom a jednou dušou...(Gn 2,24), ...a už nie sú dvaja, ale jedno telo (Mt 19.6)
V jednom svadobnom oznámení snúbenci oznamujú svojim známym veľkými písmenami „Budeme sa brať – prečo? Naše srdcia , ktoré veľkou láskou horia, rozhodli sa jedným stať!“ Je to rozhodnutie snúbencov, ale je to aj vôľa Božia.
Žiaľ, manželskej láske, ale hlavne jednote srdca, stoja mnohé prekážky v tomto svete. Netreba ich vymenovať, všetci o tom vieme. Preto mi treba vám pripomenúť jedno ruské príslovie: Keď ideš na more, prežehnaj sa raz, keď ideš do vojny prežehnaj sa dvakrát, ale keď vstupuješ do manželstva, prežehnaj sa trikrát. Toto príslovie nemá vyznieť ako posmešné, má v sebe hlbokú pravdu.. Manželstvo je taký vážny a zodpovedný zväzok, má takú zodpovednosť a dôležitosť, že potrebuje trojnásobnú pomoc a ochranu Božiu.
Pri jednom predmanželskou pohovore pýta sa pán farár snúbencov - prečo sa chcete brať ? On - mám ju rád a chcem byť šťastný, ona odpovedala podobne. Vtedy im pán farár hovorí – rýchlo sa rozíďte, kým je čas. Manželské šťastie je urobiť toho druhého šťastným, nie sám byť šťastný.
On bol silný, chlapisko s hromovým hlasom a prudkým spôsobom. Ona útle nežné žieňa. Zobrali sa. On sa snažil, aby jej nič nechýbalo, ona sa starala o domácnosť, vychovávala deti. Príbeh ako mnoho iných... Deti odrástli, žene zmizol úsmev z tváre, stávala sa priesvitnejšou, nechutilo jej jesť...V nemocnici nevedeli je zistiť chorobu. Posledný odborník povedal mužovi: Povedal by som – jednoducho, že vašej manželke sa nechce žiť. Bez slova si sadol k manželkinej posteli a chytil ju za ruku. Útla rúčka sa stratila v jeho veľkej dlani. Hlbokým hlasom jej povedal : Nezomrieš ! Ona: Prečo ? – Lebo ťa potrebujem. – A prečo si mi to nepovedal skôr ?
Jej stav sa začal zlepšovať až úplne vyzdravela. Lekári a špecialisti sa stále pýtali aká to bola choroba a aký liek ju vyliečil tak rýchlo.
Bola to prejavená láska, vedomie, že ten druhý má potrebuje, že bezo mňa jeho život je ťažký.
A ešte jeden príbeh v krátkosti. Žena sa vracala z práce autom. Išla opatrne. Auto bolo novučičké. Na rušnej križovatke trochu zaváhala a blatníkom narazila do nárazníka druhého auta. Rozplakala sa. Čo povie mužovi ! Pri vymieňaní dokladov vypadol jej lístok písaný krasopisne. Písanie bolo manželovo: Stalo: „V prípade, žeby sa ti niečo prihodilo....nezabudni drahá, že mám rád teba a nie auto !“
V polovici roka 2006 konalo sa vo Valencii, v Španielsku 5. svetové stretnutie rodín. Na programe boli úlohy kresťanskej rodiny v tomto svete. Vy dnes nastupujete spoločnú životnú cestu. Zakladáte rodinu, základnú bunku kresťanského života. Inšpirujte sa závermi tohto stretnutia.
Pred každou životnou cestou , alebo pred vážnym rozhodnutím potrebuje človek požehnanie. Božie i (vo vašom prípade) rodičovské. Rodičovské ste si vyžiadali pred odchodom do chrámu. Božie dostali ste pred chvíľou cez ruky kňaza. Už je len na vás, aby ste zúžitkovali toto požehnanie v prospech spoločného života, ktorý nebudete mať vždy na ružiach ustlatý.
Rúže majú i tŕnie. Úlohou manželskej lásky je tieto tŕnie otupovať a hľadať lupienky Božích milostí, aby prevládala krása i vôňa ruží spoločného života.
Poďakujte sa svojim rodičom za výchovu a všetku starostlivosť a za to, že môžete s ich požehnaním vykročiť do nového života.
Nezabudnite ani na svojich krstných rodičov, ktorí vyznali za vás pri krste vieru a sprevádzali vás modlitbami celým vašim životom.
Nech vás Pán sprevádza na spoločnej ceste a prijmite ho do svojej rodiny, aby vo vašej rodine nebolo ja a ty, ale my a On. Ak vám Boh požehná dietky prijmite ich ako dar a vychovávajte ich , aby boli Bohu na slávu, svetu na osoh a vám na radosť.
Pán Ježiš podal ruku Jairovej dcére a bola vytrhnutá z pazúrov smrti. Prijať Ježišovu ruku, ale aj podať mu, je záštitou proti všetkým nástrahám života a zárukou duchovného šťastia.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet