17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Môžeš sa radovať z toho, že ti Boh sľúbil odpustenie, ak sa zajtra obrátiš; no zajtrajší deň ti prisľúbený nie je.”

~SV. AUGUSTÍN ~

30.12.2006 - Miron
čítanosť998 reakcie0
(Share 174 0)


Téma: Pondelok Svätého Ducha – Najsvätejšej Trojice / Mt 18, 10-20; Mt 28, 18-20

Homília

AI      V dnešný deň sa každý kazateľ nachádza v ťažkej situácií. Zakusuje, že je priam nemožné nájsť primerané slová na priblíženie obsahu sviatku Najsvätejšej Trojice. Nie bez dôvodu ju nazývame tajomstvom. Tajomstvo nie je to, čo je skryté pred človekom. Tajomstvom sú skutočnosti, ktoré vníma, ale nedokáže ich svojimi ľudskými schopnosťami naplno pochopiť.
KE      Môžeme sa však aspoň trochu priblížiť k hlbšiemu osvojeniu zjavenej pravdy, že Boh je len jeden a v ňom sú tri Božské Osoby: Boh Otec, Boh Syn a Boh Svätý Duch – jeden a nerozdielny Boh.
DI      V Starom zákone sa stretávame len s niekoľkými predobrazmi Najsvätejšej Trojice. Musíme si uvedomiť, že vyvolený národ žil v pohanskom svete. Vierou v jedného Boha sa veľmi odlišoval od ostatných národov, ktoré uctievali celý rad najrôznejších bohov a bôžikov. Izraeliti si museli veľmi chrániť v tomto prostredí vieru v jediného Boha. K tomu ešte nenastal čas na prijatie pravdy o Trojjedinom Bohu.
      Až Nový zákon nám odhaľuje toto veľké tajomstvo skrze samého Boha Ježiša Krista. Uviedol nás do vnútorného života Boha. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice tu na zemi nikdy nepochopíme, ale ak úkonom viery ho prijmeme, môžeme byť účastní na tomto Božom vnútornom živote, na tomto spoločenstve Osôb Najsvätejšej Trojice.
      Je teda správne, že Boha nazývame Otcom, lebo od večnosti splodil svojho Syna Ježiša Krista. Medzi Otcom a Synom je vzťah lásky v tom najdokonalejšom zmysle a to natoľko, že táto vzájomná láska je zosobnená v tretej Božej Osobe vo Svätom Duchu. Svätý Duch je teda podstatou života medzi Otcom a Synom.
      Táto Božia skutočnosť sa s láskou obracia k človeku v jednom mene trojnásobne. Boh Otec nás stvoril na svoj obraz. Stvoril nás a udržuje ako korunu tvorstva. Boh Syn vzal na seba ľudské telo, trpel a zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, aby nám otvoril cestu do strateného raja. Boh Svätý Duch prebýva v našich srdciach. Podnecuje vieru a lásku, aby sme milovali Boha a blížneho. Posväcuje a posilňuje nás milosťou. Toto trojité rozvinutie Božej lásky nám ukazuje ako vzácni sme pre Boha v troch Osobách.
PAR      Ako však odpovedať na túto zjavenú pravdu viery? Láska očakáva lásku. Boh čaká naše úprimné odovzdanie sa do jeho svätej vôle, aby nás mohol bezpečne previesť týmto životom do večného a blaženého spoločenstva s ním samým v nebi.
      Ježiš Kristus nám povedal ako najlepšie odpovedať na Božiu lásku: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania... Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého“ (Jn 14, 15; 21).
MY      Nie je ťažké osvojiť si tento jednoduchý návod, ktorý nás uvádza do jednoty s Trojjediným Bohom. Na jeho uskutočnenie je potrebná len dobrá vôľa a azda tak trochu odvážna viera. Odvážna preto, lebo aj keď poznáme prikázania, predsa len niekedy váhame, bojíme sa vykročiť smerom, ktorý vytyčuje Božie slovo. Možno preto, že pochybujeme o užitočnosti takého počinu pre náš život.
      Azda práve takí váhavci sa stali námetom pre vznik nasledujúceho poučného rozprávania:
      Stalo sa takzvanému „súčasnému“ človekovi, že raz zablúdil na púšti. Z neba sa liala páľava ako roztopené olovo, horúci piesok sa vrýval do chodidiel, oči pálili od únavy a síl ubúdalo s každým najmenším krokom.
      Zrazu v diaľke zbadal oázu. „Aha, fatamorgána, klamlivé videnie,“ pomyslel si pútnik, „na to nenaletím.“ Keď však pokračoval v tomto smere, zjavenie nezaniklo. Skôr naopak: palmy sa črtali čoraz výraznejšie a predovšetkým voda sa stávala čoraz reálnejšou.
      „To hlad a únava tak otupili moju pozornosť,“ myslel si pútnik, „takéto stavy sú v mojom položení bežné. A naozaj počujem už teraz šum pramienka, ale to je nemožné – to je halucinácia.“
      Aká ukrutná a klamná býva občas naša nátura! O malú chvíľku prechádzali tade dvaja beduíni.
      „Nemôžem pochopiť“, ozval sa jeden z nich, „ako mohol tento človek umrieť, majúc ďatle skoro v ústach a vedľa na dosah ruky žriedlo vody?“
      „To musel byť naozaj „súčasný“ človek“, odpovedal druhý. (WOJTOWICZ, K.: O kázni a dáždnikoch. Bratislava : Lúč, 1991, s. 11.)
ADE      Nebojme sa! Keď z lásky vykročíme k Bohu odvážnym napĺňaním jeho vôle, nemôže sa nikdy stať, aby sme padli. Ak padneme, tak len do otvorenej Božej náruče.

12.06.2003 | Čítanosť(3128)
Mt 18, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2737)
Mt 18, 23-35
28.08.2004 | Čítanosť(1489)
Najsvätejšej Trojice


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet