15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Odtlačky Božích prstov sú vždy identické.”

~STANISLAW JERZY LEC~

30.12.2006 - Miron
čítanosť949 reakcie0
(Share 197 0)


Téma: Nedeľa o Tomášovi / Jn 20, 19-31

Homília

AI      Je veľa spôsobov, ktorými pristupujeme k pravde. Niekto ju celkom prirodzene prijme, iný zasa sa o ňu nezaujíma a ignoruje ju, ďalší zas začne voči nej bojovať.
KE      Prvé kresťanské spoločenstvo v Jeruzaleme neohrozene ohlasovalo nádhernú zvesť: Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Bolo to veľmi mocné ohlasovanie, pretože ako hovorí sv. Lukáš: „Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom“ (Sk 5, 12).
DI      Aj keď neustále pribúdalo mnoho tých, ktorí uverili a dali sa pokrstiť, predsa tu bola opozícia voči ohlasovanej pravde: tí, ktorých to nezaujímalo a tí, ktorí začali podnikať kroky proti apoštolom. Medzi tých druhých nesporne patrila veľrada, ktorá dala apoštolov uväzniť. Skúsme si priblížiť motívy, ktoré ich k tomu viedli.
      Veľrada bola vlastne koalícia vytvorená zo Saducejov, z ktorých bol aj veľkňaz a Farizejov. Saduceji boli teologickí liberáli. Neverili v nadprirodzeno, neverili vo vzkriesenie z mŕtvych, neverili v existenciu anjelov... Farizeji zas opačne verili vo vzkriesenie, anjelov a v nadprirodzeno vo všeobecnosti.
      Ohlasovanie apoštolov sa u Saducejov stretlo s veľkým odporom. Sv. Lukáš hovorí, že „plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia“ (Sk 5, 17-18). Prvým dôvodom pre tento krok bolo, že apoštoli ohlasovaním zmŕtvychvstania Ježiša Krista popierali ich náuku, v ktorej nebolo miesto pre zmŕtvychvstanie. Druhým dôvodom bol pocit urazenosti, pretože keď uväznili apoštolov Petra a Jána, zakázali im ohlasovať Krista (porov. Sk 4, 1-20). To, že apoštoli neuposlúchli tento príkaz, vnímali ako podkopávanie svojej autority. Tretím dôvodom bolo, že apoštoli ich označili za zodpovedných za smrť Ježiša Krista. A posledným dôvodom bola rastúca popularita a úspech apoštolov medzi ľudom. Keď videli stále väčší zástup okolo apoštolov, ktorí kázali a robili zázraky, napĺňalo ich to hnevom a zároveň sa obávali, že by ich vplyv na ľudí sa mohol zmenšiť. Niečo bolo treba urobiť!
PAR      Ich dôvody môžeme smelo nazvať egoistickými i pochabými zároveň. Nehľadali pravdu, nesnažili sa pochopiť udalosti, ktoré sa pred nimi odohrávali. Snažili sa len udržať svoje postavenie a svoj vplyv.
      Podobne pochabo sa správajú tí, ktorí po stretnutí s Pravdou – s Bohom, sa cítia ohrození. Podvedome cítia, že súhlas s touto pravdou by otočil ich život úplne naruby. Nechcú však stratiť svoje postavenie a vplyv, ktorý im zabezpečuje relatívne spokojný život.
      Ak budeme k sebe úprimní, musíme priznať, že do tejto kategórie sa neraz sami zaradzujeme, pretože aj nám je niekedy zaťažko dôsledne prijať pravdu, ktorú prináša evanjelium. Na druhej strane vieme, že len život v pravde nám prinesie šťastie a radosť.
MY      Pozrite, čo zažila veľká osobnosť, o ktorej sa dnes veľa hovorí, Edita Steinová. Bola rodom židovka. Až do 21. roku bola ateistkou. Nevedela uveriť, že jestvuje Boh. Ale bola mimoriadne nadaná a študovala filozofiu a dejiny. Stala sa vedeckou pracovníčkou a vynikajúcou univerzitnou profesorkou a hľadala poctivo pravdu.
      Do hľadania pravdy jej vstúpila táto udalosť. Dostala správu, že na fronte padol jej univerzitný asistent. Navštívila jeho manželku. Našla ju síce v čiernom, ale úplne spokojnú. To ju prekvapilo. Dozvedela sa, že viera v Boha ju robí takou spokojnou. Profesorka nič také ešte v živote nepočula a nezažila. Zatúžila teda spoznať vieru v Boha. Čítala knihu sv. Terézie z Avily. Jeden celý deň a celú noc na jeden dúšok. Keď na druhé ráno trochu privrela oči, aby si odpočinula, vzdychla si nahlas: „Toto je pravda, ktorú som hľadala: Boh človeku stačí.“ A dala sa pokrstiť. Viera, že Boh nás miluje, ju tak uchvátila, že zatúžila celá sa zasvätiť Bohu, a preto vstúpila do kláštora karmelitánok. Vravievala: „Som superšťastná , prešťastná, našla som všetko, dosiahla som cieľ života.“
      Jej radosť vyplývajúca z viery v láskyplného Boha bola taká úžasná, že sa nezlomila ani vtedy, keď ju odvliekli do lágru medzi uväznených židov, ani vtedy, keď ju viedli ako židovku na popravu plynom. Umrela šťastná, pretože Boh jej ukázal cestu do večnej blaženosti. A táto rehoľná sestra Benedikta bolo vyhlásená za blahoslavenú 1.5.1987 v Kolíne počas návštevy Jána Pavla II. v Nemecku. (Jozef Vrablec, V službe Slova B, SÚSCM, Rím 1991, s. 54)
ADE      Nech nás teda pochopenie motívov uväznenia apoštolov privedie k zoškliveniu si všetkého, čo by nás mohlo odviesť od pochopenia a prijatia pravdy. Je to cesta, ktorá môže síce obrátiť náš život naruby, ale je to aj cesta, ako žiť v hlbokom šťastí.

Nedeľa o Tomášovi:
Sk 5, 12-20 – Archív / Kartotéka / Inšpirácie
Jn 20, 19-31 – Archív / Kartotéka / Inšpirácie

12.06.2003 | Čítanosť(2148)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2087)
Jn 20, 11-18
12.06.2003 | Čítanosť(2026)
Jn 20, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet