18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Zabi jedného človeka - si vrah. Zabi tisíce - si hrdina.

~indické príslovie ~

20.12.2006 -
čítanosť615 reakcie0
(Share 166 1)


Téma: Cirkev

Výstrižky...

Generálna audiencia pápeža Benedikta XVI. (22. novembra 2006 TK KBS RV; pz )

V stredu, 22. novembra predpoludním, sa konala pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej približne 20-tisíc veriacich z Talianska, Francúzska, Grécka, Anglicka, Malty, Japonska, zo Spojených štátov amerických, z Nemecka, krajín Latinskej Ameriky a ďalších častí sveta.
V prednesenej úvahe sa Svätý Otec rozhodol ukončiť svoje stredajšie príhovory, zamerané na učenie apoštola Pavla. Nemohol sa s ním však rozlúčiť bez toho, aby upriamil našu pozornosť na jednu z rozhodujúcich súčastí Pavlovej činnosti a zároveň jednu z najdôležitejších tém Pavlovho učenia – na Cirkev.
Ako Svätý Otec uviedol, prvý kontakt apoštola Pavla s Ježišovou osobou sa uskutočnil cez svedectvo kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Keď sa dozvedel o novej skupine veriacich, hneď sa stal ich horlivým prenasledovateľom. On sám to neskôr priznáva dokonca trikrát vo svojich listoch. „Prenasledoval som Božiu cirkev“ (1 Kor 15, 9 ; Gal 1, 13; Fil 3, 6), píše Pavol, predstavujúc toto svoje konanie takmer ako ten najhorší zločin. „Pravdaže, rozhodujúcim sa stalo to, čo sa udialo na ceste do Damasku,“ povedal Benedikt XVI. „V skutočnosti to však nebolo jeho prvé stretnutie s Ježišom. Skutky apoštolov spomínajú jeho prítomnosť počas kameňovania Štefana (Sk 7, 58) a tiež jeho schvaľujúci postoj k potrestaniu diakona (Sk 8, 1). Vďaka tomu si môžeme uvedomiť prvú dôležitú poznámku: s Ježišom sa stretávame - nezávisle od toho, či ho prijmeme, alebo odmietneme - prostredníctvom komunity veriacich.“ V tomto kontexte Svätý Otec poukázal na to, že aj prvé správy o Ježišovi - ktoré zanechali starí pohanskí autori ako Suetonius, Tacitus, Plínius Mladší - sú ovocím nie priameho záujmu o Ježišovu osobu, ale pochádzajú z kontaktu so skupinou veriacich v neho. Je to teda život Cirkvi, ktorý vzbudzuje záujem o Ježiša, alebo aspoň otázky o ňom. K Ježišovi teda zvyčajne prichádzame skrze Cirkev. „V istom zmysle sa to prihodilo - ako sme už povedali - aj Pavlovi, ktorý stretol Cirkev skôr ako Ježiša,“ pokračoval Svätý Otec. „V jeho prípade však toto stretnutie malo opačný účinok – nespôsobilo náklonnosť, ale silné odmietnutie. Pavol sa priklonil k Cirkvi až na priamy zásah Krista, ktorý sa mu zjavil na jeho ceste do Damasku a stotožnil sa s Cirkvou, čím Pavlovi umožnil pochopiť, že prenasledovať Cirkev znamená prenasledovať jeho, Pána. Vskutku, Vzkriesený povedal Pavlovi, prenasledovateľovi Cirkvi: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?´ (Sk 9, 4). Pavol, prenasledujúc Cirkev, prenasledoval Krista. Po tomto zážitku sa obrátil ku Kristovi a zároveň aj k Cirkvi.“
Benedikt XVI. zdôraznil, že Cirkev bola skutočne silno prítomná v Pavlových myšlienkach, srdci a skutkoch. Na prvom mieste preto, lebo on sám doslova založil mnohé cirkvi v rozličných mestách, do ktorých prišiel ako evanjelizátor. Niektoré z týchto cirkví mu spôsobili aj starosti a nepríjemnosti, ako napríklad cirkev v Galácii, ktorú on sám videl prebiehať k inému evanjeliu (porov. Gal 1, 6), proti čomu sa rozhodne postavil. Napriek tomu sa Pavol cítil spojený s komunitami, ktoré sám založil, nie iba studenými a byrokratickými vzťahmi, ale, naopak, intenzívnymi a srdečnými. Takto napríklad oslovuje Filipanov: „Bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a moja koruna“ (Flp 4, 1). Inokedy dokonca vyjadruje skutočný cit nielen otcovstva, ale priam materstva, keď sa obracia k svojim adresátom slovami: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus“ (Gal 4, 19; porov. aj 1 Kor 4, 14 - 15; 1 Sol 2, 7 - 8).
Benedikt XVI. pripomenul aj Pavlovu originálnu a dnes veľmi známu definíciu Cirkvi ako Kristovho tela, ktorú nenájdeme u ostatných kresťanských autorov 1. storočia (porov. 1 Kor 12, 27; Ef 4, 12; 5, 30; Kol 1, 24). Svätý Otec upozornil veriacich, že hlbší pôvod tohto prekvapujúceho označenia Cirkvi vychádza zo sviatosti Kristovho tela. V Eucharistii nám Kristus dáva svoje telo a robí nás svojím telom. „Týmto nám Pavol umožňuje pochopiť, že existuje nielen príslušnosť Cirkvi ku Kristovi, ale aj istá forma rovnosti a stotožnenia Cirkvi so samotným Kristom: z toho je odvodená veľkosť a ušľachtilosť Cirkvi, čiže všetkých nás, ktorí ju tvoríme, z toho vieme, že sme údmi Krista, akoby predĺžením jeho osobnej prítomnosti vo svete. Odtiaľ, pravdaže, vychádza aj naša povinnosť žiť skutočne v zhode s Kristom. A odtiaľ sú odvodené i mnohé Pavlove povzbudenia týkajúce sa rôznych chariziem, ktoré oživujú a tvoria kresťanskú komunitu. Tieto všetky vychádzajú z jedného prameňa, ktorým je Duch Otca i Syna, a dobre vieme, že v Cirkvi nie je nikto, kto by ich bol zbavený, pretože - ako píše apoštol - každý ,dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok´ (1 Kor 12 ,7). Dôležité však je, že všetky charizmy majú spolupracovať na budovaní spoločenstva, a nie naopak – čiže nemajú sa stať dôvodom roztržiek.

08.09.2006 | Čítanosť(1745)
Téma: Cirkev / Humor
25.06.2003 | Čítanosť(1065)
Téma: Cirkev / Eucharistia
18.01.2010 | Čítanosť(934)
Cirkev


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet