13.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Sejme okolo seba dobro a nestarajme sa o to, či vyrastie. Pre nás je práca, pre Ježiša úspech.”

~SV. TERÉZIA Z LISIEUX~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1350 reakcie0
(Share 386 0)


Téma: Desatoro / 8. prikázanie / Mk 13,24-32 / Neklam seba a iných.

Homília

Bolo to už dávnejšie. Pastieri pásli svoje stáda v horách. Ktorýsi pastier si chcel urobiť žart zo svojich priateľov, a tak začal volať: „Vlci, vlci!" Priatelia-pastieri pribehli a namiesto vlkov videli kamaráta, ktorý sa smial: „Ale som vás dobehol!" A spravil to ešte aj druhý raz, tretí raz a smial sa z tých, ktorí mu chceli pomôcť. Po nejakom čase ho skutočne prepadli vlci a on zúfalo volal o pomoc, ale nikto neprišiel. Prečo? Nikto mu už neveril...
Prenesme svoje myšlienky k duchovným veciam. O dva týždne už bude koniec cirkevného roka. Tento čas sa volá aj „dušičkový". Preto je na mieste, aby sme prestali s klamaním seba samých a tiež iných. O tom hovorí nielen ôsmy príkaz z Desatora, ale aj text dnešného evanjelia.
Hovorí o poslednej hodine nášho života: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec" (Mk 13,32).
Ježiš je večná Pravda. Nemôže sa mýliť a nemôže hovoriť lož či nepravdu. Vie, že čoskoro uskutoční svoje poslanie a vráti sa späť k Otcovi. Príde však ešte raz, a to na konci čias. Nie preto, aby za nás zomrel, ale aby vyriekol spravodlivý súd nad ľudstvom. V „Kréde" vyznávame: „Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych". Ježišovi záleží na tom, aby sme sa na tú hodinu aj patrične pripravili. Podobenstvom „o figovníku" nám pripomína, ako vieme pozorovať prírodu a správne usúdiť, že už čoskoro príde jar. Tak si máme správne počínať aj v prípade svojej smrti a pripraviť sa na stretnutie s Bohom.
Nesmieme si luhať. To znamená, že keď sme uverili v Krista a jeho učenie, nesmieme vystupovať proti. Veľkosť hriechu sa radí podľa toho, akú škodu sme týmto hriechom spravili. Poznáme žarty, vtipy, pri ktorých sa môžeme pobaviť, rozosmiať a kde všetci vedia, že sa nejedná o priamu lož. Je potrebné sa chrániť diabolskému klamaniu ohľadom spásy človeka.
To nebolo len učenie komunizmu, že Boh nejestvuje. Rozumný človek takému učeniu neveril. Ale je niečo horšie, keď pod rúškom slobody, módy, sejeme klamstvo a zvádzame ľudí do hriechu. Nie je to len politika, ale aj iné udalosti života. Iste by to bolo veľké more sĺz, ktoré spôsobili klamstvá. Je iste mnoho duší pre tento hriech zatratených a tie, čo trpia v očistci, iste volajú ku nám, aby sme sa vyhli tomu stavu utrpenia. Zabráňme už malým klamstvami Jedna iskra zničí cenné i krásne. Jedno klamstvo na začiatku dokáže zničiť manželstvá, rodiny, priateľstvá a súrodenecké vzťahy. Koľko ľudí spáchalo samovraždu pre klamstvo! Koľko nepokoja je pre lož, klamstvo, nepravdu! Preto je na mieste zriecť sa pretvárky, keď predstierame, čo nie je pravda. Je správne zriecť sa pokrytectva. Nevystavujme sa na obdiv, keď vo svojom vnútri cítime, že nežijeme tak, ako hovoríme. Čím skôr skončme s náklonnosťou k márnivým rečiam s úmyslom vzbudiť u blížnych náš obdiv a uznanie. Rimania nazývali takého človeka „tlčhubou". Preč s dvojzmyselnosťou, ktorá pod rovnakým pojmom dáva rôzny význam a zmysel! Keď sa koná zlo, nesmieme si nahovárať, že je všetko v poriadku. Nesmieme dovoliť klamať sami seba.
Ku kňazovi prišiel muž o radu. Rozprával, že. bol v spoločnosti, v ktorej chválili jedného vysokopostaveného človeka. „Len ja som hovoril tak, akoby som vedel o jeho veľkých pádoch. Od toho večera nemám v duši pokoj," - vzdychol si muž. Životom skúsený starší kňaz mu položil niekoľko otázok a nakoniec mu povedal: „Vám niet pomoci! Vy nemôžete dostať rozhrešenie!"
Muž odišiel nahnevaný a obrátil sa na seminár a profesorov, ktorým predložil svoju ťažkosť. Povedali mu: „Každý hriech, a tak aj váš, sa dá odpustiť vo sviatosti zmierenia. Nemusíte nič spraviť, len to, že buď osobne, alebo listom budete informovať tých, ktorým ste to povedali, že to nie je pravda, čo ste povedali o tom človekovi. Potom si vykonajte svätú spoveď." Na to muž zvolal: „To nie je možné! Moja česť mi zakazuje, aby som sa ja vyhlásil za klamára!" A vtedy mu kňazi povedali: „Vidíte, ten starý kňaz povedal vám pravdu."
Tu na zemi a zvlášť v tomto čase, keď sa končí cirkevný rok je potrebné zriecť sa šírenia pochybností o svojich blížnych. Bez dôvodu a dôkazov nešírme negatívny úsudok o svojom blížnom!
Rovnako vyhnime sa podozrievaniu svojich blížnych z hriešnych vecí a udalostí!
Vyvarujme sa zlých mienok o svojich blížnych!
Zrieknime sa opovážlivého posudzovania svojich blížnych!
Neklamajme sa, keď si myslíme, že len my máme pravdu a chceme použiť osobné urážky.
Nie je dovolené páchať hriech, a teda ani klamať, keď ten, koho sa to týka, bude poškodený.
V životopise sv. Epifana je na to dôkaz. Raz ho zbadali dvaja žobráci a dohodli sa, že ho oberú o peniaze. Jeden sa urobil mŕtvym a ten druhý nad ním veľmi plakal. Keď biskup prišiel k nim a pýtal sa na dôvod plaču, dozvedel sa, že mu práve umrel priateľ a nemá ho za čo pochovať. Svätec mu dal peniaze a povedal: „Len si pekne pochovaj svojho priateľa a odišiel." Biskup bol neďaleko, keď natešený priateľ volá na svojho „mŕtveho", aby vstal, že majú peniaze. Ten však neodpovedal. Keď sa lepšie prizrel priateľovi, zistil, že je skutočne mŕtvy!
Je potrebné sa správať tak, aby naším pričinením nik netrpel v očistci, a nedaj Bože, aby naším zlým príkladom, slovom, skutkom niekto prišiel do zatratenia.
Boh už tu na zemi trestá zlodejov dobrého mena a cti. Je pre nás na konci roka výzvou, aby sme dali do poriadku každé zlo, hriech, ktorým sme urazili Boha a spôsobili ujmu na duši svojim blížnym. A nielen iným, ale aj samy sebe neberme dobré meno, česť.
Biskup Tihamér Tóth spomína v jednej knihe svoj zážitok. Keď študoval vo Viedni na univerzite, raz ho oslovila stará žobráčka a prosila o almužnu. Bol to všedný jav. Nevšedné však na tom bolo, že ho prosila po francúzsky. Zastal pri nej a dali sa do reči. Vysvitlo, že vie aj po anglicky. Vtedy mu povedala: „Bola som mladá, krásna, bohatá i vzdelaná. Vtedy som klesla...".
Uvedomujeme si a prijímame Ježišove slová o pripravenosti na stretnutie s ním ako naším Sudcom. Cítime, že nič materiálne nás nedokáže urobiť šťastnými a dobrými, jedine úprimná a živá viera v Boha. Preto je správne, keď sa chceme vyhnúť prúdu života, ktorý by nás mohol odniesť preč.
Veríme, že Božie slovo je žriedlom pravdy a moc zla aj dnes seje kúkoľ - lož na roli sveta. My chceme splniť vôľu Krista. Je správne, keď syn verí otcovi a matka dcére. Keď si veria manželia. Keď hlboká úcta je medzi žiakom a učiteľom.
Na cintoríne pri hrobe stál päťročný chlapček. Spýtal som sa ho, kto je tam pochovaný. Odpovedal mi jedným dychom: „Tu nie je moja babka. Ona žije. Je u Pána Boha." Zapáčili sa mi jeho slová, a preto som ho spýtal: „Kto ti to povedal?" - „Babka. Skôr ako umrela. Povedala, že ide k Ježiškovi. Ä ešte mi povedala, že bude za mňa prosiť Ježiška, aby som sa aj ja dostal do neba."
A toto je iste snaha nás všetkých a nielen nás; toto chce od nás aj Pán Ježiš. Zomrel za nás a chce nás mať raz pri sebe u Otca. Uverili sme, a to je naša istota.
Pastier klamal priateľov. Keď skutočne potreboval pomoc, nik mu nepomohol, pretože klamal a ešte sa na konto tých, čo mu pomáhali, smial. My sa nechceme a nebudeme nikdy smiať z tak vážneho a krásneho učenia, ktoré nám priniesol Ježiš.

25.06.2003 | Čítanosť(1070)
Téma: Klamstvo
26.01.2010 | Čítanosť(1035)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2149)
Mk 13, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(2121)
Mk 13, 24-37


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet