12.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „I keby si bol pustovníkom, keby si spával na zemi, keby si jedol popol a neustále plakal, avšak ak by si nepomáhal svojmu blížnemu, nerobil by si nič veľkého.”

~SV. JÁN ZLATOÚSTY ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť993 reakcie0
(Share 254 0)


Téma: Desatoro / 7. a 10. prikázanie / Mk 10,35-45 / Mať správny vzťah k majetku.

Homília

Niekde som počul: „Kto nekradne hodinu, okráda svoju rodinu!" Aký rôzny je prístup nielen k duchovným, ale aj k hmotným hodnotám. Koľko sa pácha hriechu voči majetku! Veď často sa presviedčame, že čo nie je privarené, na viac zámkov uzamknuté, strážené, už to tam nezostane. Koľko ľudí dnes chce rýchlo zbohatnúť! Na druhej strane vidíme stále viacej takých, čo trpia veľkú núdzu. Uvažujme dnes o mravnej náplni príkazu „Nepokradneš" a „Nepožiadaš majetku blížneho svojho". Vieme, že po pude sebazáchovy a sexuálnom, najsilnejší je - niečo mať a vlastniť.
Evanjelium nerozpráva priamo o krádeži. Vidíme však nesprávne správanie Jána a Jakuba, synov Zebedejových, ktorí prosia Ježiša: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici" (Mk 10,37).
Túžia po niečom veľkom a krásnom. Túžia to mať len pre seba. Nie je to priamo krádež, ale Ježiš im dá poučenie, že toto si musia zaslúžiť.
Ježiš učí, vysvetľuje, poukazuje. Pred týždňom učil bohatého mládenca, aby si nadobudol správny vzťah k hmotným veciam. Vieme, že mal mnoho majetku, a preto odišiel smutný. Ježiš chce mladíkovi i nám otvoriť oči pre skutočnosť, že vnútorný slobodný postoj k svetským majetkom je nezvyčajne ťažký. Bohatstvo skrýva veľké nebezpečenstvo, ktoré môže sa stať prekážkou pre vstup do Božieho kráľovstva. Človek lipne na majetku. Ako je potrebné si pripomenúť slová: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo" (Mt 5,3), tiež je potrebné si pripomenúť prirovnanie, keď Pán Ježiš poukazuje, že skôr ťava prejde uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva (por. Mt 19,24). Ježiš chce týmto spôsobom zdôrazniť nemožnosť a nebezpečenstvo bohatstva pre dušu, pre vstup do Božieho kráľovstva.
Chceme si preto pripomenúť, čo je dôležité a podstatné v tejto oblasti pre našu spásu. Oba príkazy po stránke negatívnej zakazujú každý úkon, ktorým sa narúša právo blížneho na hmotné dobrá. Po stránke pozitívnej predpisuje rešpektovanie práva blížneho na hmotný majetok. Zakazuje sa teda skrivodlivosť a predpisuje sa zachovávanie spravodlivosti. Čnosť spravodlivosti znamená dať každému, čo mu patrí. Vlastník má právo vec užívať, zachádzať s ňou podľa svojej vôle a nakladať s ňou slobodne.
Je rozdiel medzi mať a vlastniť. Mať neznamená, že veci, ktoré človek má, patria jemu. Mám knihu, ale tá kniha môže byť požičaná alebo ukradnutá.
a) Vec požičaná, nájdená volá po vlastníkovi. Keď človek je schopný vlastniť, vec sa mu má vrátiť. Vec volá po vlastníkovi.
b) Vec prináša úžitok vlastníkovi. Čo nie je tvoje, nepatrí ti z toho úrok, percentá. To patrí len vlastníkovi.
c) Kto zapríčiní škodu vlastníkovi, musí škodu nahradiť.
d) Z cudzej veci nie je dovolené sa obohacovať.
e) V pochybnostiach kto je spravodlivým vlastníkom, je na tom lepšie ten, kto vec má u seba.
f) V krajnej biede sa stávajú všetky veci, potrebné pre záchranu života, spoločným vlastníctvom.
Bohu patrí všetko. On je počiatok všetkého. Každý človek sa má starať o svoje veci tak, aby mu slúžili na spásu duše. Kto zneužíva materiálne hodnoty proti spravodlivosti a láske, prehrešuje sa proti princípom zákona prirodzeného i proti zákonu Božiemu. Nesmieme zamieňať prostriedok za cieľ. Vlastníctvo nie je cieľom, ale prostriedkom. „Človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má" (Gaudium et spes. dost. 35).
Predmetom vlastníctva sú veci, ktoré môže človek právom vlastniť a ľubovoľne užívať. Predmety vlastnenia sú trojaké: vlastný život, duševné mohutnosti, telesné orgány a ich činy. Človek ich dostal od Boha a je ich správcom. Výsledky svojej činnosti, či už prirodzené alebo nadprirodzené, patria však úplne človeku. Majetkom človeka sú česť a dobrá povesť. Vonkajšie hodnoty sú rozličné, hnuteľné a nehnuteľné, užívaním zničené (chlieb) a užívaním nezničené (pôda). Spôsob nadobúdania majetku je možný viacerými spôsobmi. Nájdenie veci, keď o pôvodnom vlastníkovi nič nevieme. Upravuje to občiansky zákon. Nájdeš v záhrade poklad mincí, ten ti nepatrí. Majetok sa zveľadí telesnou alebo duševnou prácou. Zviera si chráni svoj život pudmi, človek svojou rozumovou prácou. Robí všetko preto, aby získal veci potrebné k životu. Každá činnosť nie je prácou v sociologickom zmysle. Tak nie je prácou činnosť zlodeja, vraha a podvodníka, pretože sa protiví mravným pravidlám. Ani to nie je práca, čo človek robí v spánku, v hypnóze, alebo v opilosti, pretože nie je uvedomelá a slobodná. Účelom práce je zabezpečiť živobytie, chrániť sa pred lenivosťou a inými necnosťami a prejaviť lásku k blížnemu. Prácou sa človek pripodobňuje Stvoriteľovi: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem" (Jn 5,17). Boh svoju činnosť prejavuje aktom stvorenia, vykúpenia, posvätenia a Božou starostlivosťou o svet. Tvorivá ľudská práca nie je trestom, lež prirodzenou nevyhnutnosťou pre dobýjanie materiálnych a duchovných hodnôt.
Odmena za prácu nie je almužna, ale spravodlivý akt. Deti, chorí a starí majú právo, aby sme sa o nich postarali. To znamená zdraví a práceschopní. Nie je hriechom lotéria, športka, niké a podobné akcie, keď človek tým seba a svojich, o ktorých sa má starať, neoberá o základné potreby a hodnoty života. Dnes mnohí prepadli droge automatov. Klamú, podvádzajú, predávajú rodinný majetok, len aby mohli hrať. To je hriech. Nie je kresťanské vymáhať úroky, ktoré ľudí zmrzačujú a robí ich ešte viac nešťastnými. Odmena sa určuje od kvantity a kvality vykonanej práce. Taktiež sa berie na zreteľ únava, námaha a riziko spojené s prácou. Vlastníctvo možno získať aj premlčaním, ak to dovoľuje zákon. Tiež zmluvou, keď dôjde medzi dvoma k dohode, prípadne darovaním. Zmluva môže byť urobená len s človekom slobodným a pri užívaní rozumu a prípadne, keď mu to zákon nezakazuje. Ľudia pozbavení svojprávnosti, deti, alkoholici a podobne nemôžu. Otec nie je povinný za syna platiť dlhy.
Cirkev má jasné a zrozumiteľné vyjadrenie aj ku tak vážnej veci, ako je „Nepokradneš". Je logické, prečo niekto v tejto oblasti odsudzuje učenie Desatora. Je
správne, že si uvedomujeme, prijímame a žijeme podľa týchto hodnôt.
A preto kresťan si chráni svoj majetok; uzamkne, ukryje, upevní veci. Kresťan ale okrem prípadu krajnej núdze, keď mu ide o prežitie, nesiahne po cudzom, po tom, čo mu nepatrí.


26.01.2010 | Čítanosť(1035)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2555)
Mk 10, 1-16
12.06.2003 | Čítanosť(2273)
Mk 10, 17-27
12.06.2003 | Čítanosť(2130)
Mk 10, 35-45


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet