25.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dnešné dušpastierstvo nepotrebuje nové cesty, ani nové metódy. Nepotrebuje nový typ dušpastierstva, ale potrebuje kňazského človeka, zviazaného s Bohom a naplneného kňazskou zodpovednosťou lásky k Bohu a človeku.

~kardinál König ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť960 reakcie0
(Share 285 1)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Mk 9,30-37 / Veľkosť služby.

Homília

Kto v rodine najviac slúži? Chlapci a dievčatá si neuvedomujú veľkosť obetí svojich rodičov, ktorí sa o ich hmotné a duchovné dobro starajú. Keď otec či matka sa obráti na syna a dcéru s prosbou niečo pomôcť, alebo zariadiť, ako často počuť z detských úst výhovorku: - Mám veľa učenia. Zase ja? A prečo nie brat či sestra a podobne.
Dospievajúci, ktorí si uvedomujú veľkosť lásky svojich rodičov a tiež svoje budúce poslanie otca a matky, začínajú pozerať na službu blížnym zodpovednejšie.
Stáva sa aj v manželstve, že sa zabúda na službu. Manžel zabúda, že aj žena bola v práci a žiada niečo hneď. Aj medzi ženami sa nájdu také, ktoré nevedia oceniť snahu svojho manžela. Veľa záleží od príkladu rodičov. Pri príprave na život rodičia nemajú zabúdať viesť a vychovávať svoje deti k ochotnej a radostnej službe. Príprava na manželstvo je preto dôležitá tak zo strany rodičov, ako aj tých, čo sa na manželstvo pripravujú.
Oslovuje nás aj Ježiš: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých" (Mk 9,35).
Pán Ježiš svojim učeníkom zvestuje nový spôsob myslenia. Cestou sa učeníci medzi sebou hádali; „Kto z nich je väčší" (Mk 9,34). Myslenie učeníkov bolo ešte veľmi jednoduché. Ich predstava o budúcom kráľovstve sa pridržala myšlienky na ministerské kreslá. Učeníci si museli byť vedomí svojej ctižiadosti. Uvedomujú si nevhodnosť svojho správania, keď im Pán Ježiš poukazuje na veľkosť v Božom kráľovstve, ktorá sa dá získať jedine službou. Človek na zemi je zvádzaný k celkom iným hodnotám, ako platia v Božom kráľovstve. Názorne poučí učeníkov, kto v Božom kráľovstve získa viac. Dáva za vzor malé, bezvýznamné a slabé dieťa. Dieťa v tom čase sa tak chápalo. Ježiš poukazuje na význam a veľkosť služby, ktorá sa urobí v takej malej a bezvýznamnej udalosti či osobe. Také tiché, nenápadné konanie si však môže osvojiť len ten, kto sa naučí konať v Ježišovom mene. Taký človek totiž nebude hľadať seba samého, ale po celý svoj život bude oslavovať Boha. Ježiš nedáva za vzor dieťa ako také, ale pod obrazom dieťaťa sa rozumejú tí najmenej významní, povšimnutí, čiže tí, ktorí najviac potrebujú pomoc. Ježiš tak dáva poučenie o význame lásky k tým a tomu, čo v očiach tohto sveta nemá cenu, čo svet neuznáva, podceňuje alebo nedoceňuje.
Pri príprave na sviatosť manželstva sa výchove k službe má venovať veľká pozornosť. Kto nedokáže myslieť viac na iných ako na seba, nemal by vstupovať do manželstva. Manželstvo je krásne práve vtedy, keď v láske zabúdame na seba a viac sa obetujeme pre druhých. Preto je potrebné vedieť sa uskromniť, zriecť dovolených a príjemných vecí už pred manželstvom, a tak sa pripraviť budovať šťastie pre iných. Veď rodičia, ktorí vidia šťastné svoje deti, práve vtedy sú aj oni šťastní. Zabúdajú vtedy na osobné ťažkosti, námahy a sebazaprenia. Nie je preto správne, aby sa dospievajúcim všetko tolerovalo, nič im nechýbalo a podobne. To by viedlo k egoizmu a ten je prekážkou harmonického manželstva. Predmanželská výchova detí sa má zamerať na náročnosť na seba, a nie na iných. Nepovieme chcem, ale prosím si. Je potrebné vedieť nielen prijímať, ale aj podeliť sa, rozdeliť, podarovať a tiež poďakovať. Nikdy si nesmieme pozornosť a lásku detí kupovať!
Do prípravy na manželstvo patrí skromnosť, ale aj úprimnosť. Je to ťažké, najmä keď dievčatá vidia, že opak sa deje v spoločnosti. Ktoré dievča si dnes chlapci skôr všimnú? To, ktoré je vyzývavé, koketné, zvodné... A čo vidíme po pár rokoch manželstva? Odpovedzme si sami. Je to často životná prehra. Radšej sa v dvadsiatke nevydať, neoženiť, ako sa v dvadsaťpäťke rozvádzať s jedným alebo dvoma deťmi.
Rodičia nesmú dovoliť, aby v ich výchove mal prednosť niekto iný okrem nich. Vo výchove detí nesmie zohrávať prvú úlohu televízia, spolužiaci, škola, ulica, ale rodičia. Nikdy nesmú povedať, že na deti nemajú čas. Všetko je druhoradé, ale výchova k čnostnému kresťanskému životu je najpotrebnejšia. Kto zanedbá jeden rok v dospievaní syna alebo dcéry, tri roky potom to nedostihne.
V čase, keď rodič spozoruje prvé záblesky dospievania svojho dieťaťa, má zintenzívniť modlitbu a svoju rodičovskú lásku. Výchova nie je - to nesmieš, to je hriech, to sa mi nepáči, tam nechoď a podobne, ale rozhovorom sa majú veci vysvetliť, poukázať na klady i zápory, prednosti i nedostatky. Nevnucovať svoj názor deťom, ale citlivo ho viesť, aby sa rozhodli pre to potrebnejšie a užitočnejšie pre ich život. Keď sa mladý muž a žena naučia seba poznať, dokážu sa zhostiť úlohy služby iným a pre iných. Chráňme deti pred pýchou! Keď ich tomu nenaučíme, stane sa, že ich život bude podobný autu so silným motorom, ale bez bŕzd.
Aby sme vedeli poslúžiť iným, musí človek vedieť zabudnúť na seba, a preto tu platia slová francúzskeho príslovia: „Keď ideš na cesty, modli sa! Keď ideš na more, dva razy sa modli! Keď sa ženíš a vydávaš, modli sa stále!" Nikdy sa neženiť a nevydávať za každú cenu! Tomu nech sa vyvarujú u svojich detí rodičia a toho nech sa chránia aj mladí ľudia. Je však rodičom potrebné pripomenúť, aby svoje deti tak vychovávali, že Boh Stvoriteľ ich pozýva k manželstvu. Je potrebné zabrániť trendu zostať sám, sama pre zlý vplyv a výchovu rodičov. Často až v starobe totiž cítiť nedostatok tejto výchovy buď u rodičov, ktorí sa nedožijú vnúčat, ale aj u muža a ženy, ktorí cítia, že ich život sa celkom nenaplnil a nerealizuje sa.
Uvedomujeme si, že je to niekedy vážny problém. Nesmieme sa ho však báť. Strach nie je správny, ale dôležitá je tak výchova rodičov, ako aj osobná spolupráca s Bohom Stvoriteľom u každého dospelého človeka.
Nebolo by na škodu sa zamyslieť tak pre rodičov, ako aj pre vás, mladých, či sa nerobí chyba, že vo veku dozrievania sa viac času venuje všetkému, len nie duchovnému. Rodičia hovoria, že dieťa je už dospelé, že už nepočúva, a tak mu nemôžem rozkázať. A mladí zabúdajú, že dá sa žiť aj ináč ako v zhone po príjemných radostiach, tak materiálnych, ako aj citových. Škoda, že v tom čase mladí zabúdajú na prvé piatky. Práve vtedy, keď sa objavujú prvé citové ťažkosti, riešia ich sami a prípadne s tými, čo trpia, alebo trpeli podobne. Nemyslite si, že Boh, ktorý vám stvoril krásne telo, dal mladosť a zdravie, že vám to chce zobrať, prípadne v niečom krásnom a dovolenom ochudobniť. Práve naopak. Iste teraz cítime, že nikoho z vás Boh nenúti verne si plniť svoje povinnosti kresťana aj v tomto období. Je to vaša sloboda, ale bude nasledovať aj odmena a trest. Je známe, že dnes sú mnohí mladí muži i ženy, ktorí sa stretávajú nielen na diskotéke, v parku, v kine alebo v klube, ale i v zariadeniach, kde sa propaguje kresťanská myšlienka služby v manželstve. Sú menej šťastní? Nie! Keď ich človek počuje a sleduje, chce sa človeku plakať, že iní mladí kresťania sa zriekajú takého šťastného života prípravy na manželstvo.
Nič viac a nič krajšie si do manželstva mladí nemôžu priniesť ako službu lásky, keď sú ochotní všetkého sa zriecť pre pozemské a zároveň i večné šťastie - svoje i svojich najdrahších.


12.06.2003 | Čítanosť(2788)
Mk 9, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2415)
Mk 9, 38-50
12.06.2003 | Čítanosť(2308)
Mk 9, 2-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet