18.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V našom svete je veľké množstvo choromyseľných ľudí. Jednoducho omieľajú staré omyly a dávajú im nové nálepky. Niektoré staré omyly vyhlasujú teda za nové poznatky, a to iba preto, lebo nepoznajú ich dávny charakter.”

~FULTON SHEEN~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1025 reakcie0
(Share 354 0)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Mk 7,31-37 / Problém mravnosti

Homília

Dnes nielen medzi mladými, ale aj staršími a často aj medzi veriacimi, dochádza k diskusii o probléme mravnosti. Nejeden skutok, správanie sa nepovažujú za hriech. Povedia, že je to vec prirodzená. A druhému sa zasa aj oveľa menšie zlo zdá urážkou Boha. Problém svedomia? Iste. Niekto, povedzme, má svedomie ako lekárenská váha, ktorá jemne reaguje na každú i tú najmenšiu záťaž. Svedomie niekoho je skutočne citlivé aj na najmenšie zlo a urážku Boha. A niekto má svedomie ako decimálka. Je to váha, na ktorej sa vážia nákladné autá a uňho teda nejaké to kilo veľa neznamená. Sú aj takí kresťania, ktorým svedomie otupelo a nejaký malý hriech pre nich nič neznamená.
Je dobre sa zamyslieť nad našou mravnosťou. Nedá sa povedať, že v tomto prípade je správna „zlatá stredná cesta", no tiež nedá povedať, že príliš jemné svedomie obohacuje človeka. Myslíme tu na škrupulózne, čiže choré svedomie, ktoré vidí hriech aj tam, kde hriech nie je. A rovnako nie je dobre mať svedomie tvrdé, ťažké, ktoré si nerobí nič ani z ťažkých vecí a previnení. Človek si má kontrolovať svoje svedomie.
Dnes Ježiš chorého človeka oslovuje: „Effeta", čo znamená „Otvor sa" (Mk 7,34).
Možno si to neuvedomujeme, ale je to veľký dar mať zdravý sluch a najmä počuť seba samého. A to nie iba svoje ústa, ale aj hlas svojho svedomia a tiež pravdivo vidieť svoje skutky a názory. Tento dar si uvedomili tí, o ktorých sa zmieňuje evanjelista Marek: „Priviedli hluchonemého a prosili ho, aby položil naň ruku" (Mk 7,32).
Udalosť sa stala ešte na území pohanov. Ježiš sa v tom čase zdržiaval v kraji Dekapolu. Nehovorí sa o tom, či bol hluchonemý pohanom. V tom kraji boli Židia pomiešaní s pohanmi. Iste však počuli o uzdravujúcej sile Ježiša. Kto to boli tí, čo priviedli chorého k Ježišovi, nevieme. Podstatné je to, čo sa odohralo. Ježiš mohol uzdraviť hluchonemého ihneď. V tomto prípade si ho berie stranou a mocným dotykom sa dotkne uší. Chcel tým Ježiš naznačiť, že rešpektuje prírodné zákony? Ježiš však prišiel na svet aj ako Spasiteľ tela. Ježišove pohyby iste vzbudili údiv chorého. Iste chcel týmito pohybmi Ježiš pripraviť chorého na vec, po ktorej chorý toľko túžil. Ježiš takto pripravoval chorému dušu, aby ako uzdravený mohol iným pomôcť prijať učenie Krista. Ježiš pozerá do výšky. Uvedomuje si chorý, že uzdravenie má prísť zhora? Ježiš pripravuje chorého. To vyjadruje aj slovo „effeta", ktoré v pôvodine znamená „buď otvorený" alebo „otvor sa". Teda Ježiš neuzdravuje len choré telo, uši a jazyk, ale aj vnútro človeka. Praje si, aby sa otvoril tomu, ktorý mu prejavuje najväčšiu túžbu byť zdravým. Aj keby sa to zdalo, že je to zdĺhavé, vidíme v tom snahu, ako chce Ježiš pripraviť človeka na niečo viac, ako je len zdravie tela. Ježiš chce do jeho duše vniesť zrnko viery. Chorý oslavuje Ježiša nielen ako lekára tela, ale aj darcu viery, slovami: „Dobre robí všetko; hluchým dáva sluch a nemým reč" (Mk 7,37).
Dar počuť, čiže vo svojom vnútri rozoznať hlas Boží, je veľká vec. Na túto milosť Ježiš človeka často dlhšie pripravuje. Niežeby to Ježiš nedokázal hneď, v okamihu, ale človek by si tento dar nedokázal tak vážiť, byť zaň vďačný. A práve preto je dobre sa zamyslieť aj nad svojou situáciou. Občas môžeme mať dojem, že naše modlitby, prosby sú neúčinné. Opak však je pravdou, keď po čase milosť obdržíme. Často s tým, o čo sme prosili, sme si vyprosili aj ďalšie milosti. Koľkí po uzdravení tela nájdu cestu aj k viere. Koľkí po krízach viery stávajú sa stĺpmi viery pre iných.
A nie sú zriedkavé mravné krízy. Mravné poblúdenia, roky prežité v ťažkých hriechoch, spoločenstve, názoroch sú varovaním pre iných. Stáva sa, že sa ich života dotkne milosť a dostávajú sa na dobrú cestu, opúšťajú hriech, menia život, a práve títo volajú a prosia, aby sme sa zastavili, keď sa začíname rútiť do hriechov a nahovárame si, že to nič nie je.
Viera je skutočne dar. Je preto správne, keď popri iných povinnostiach si vieme nájsť čas a najmä v tichu sa započúvame do hlasu svojho vnútra. Nie je vtedy na škodu otvoriť aj svoje ústa a povedať Bohu svojimi slovami o tom, čo cítim, čo ma napĺňa, tlačí, proste všetko; čím žijem a čo sa deje tak vo mne, ako aj v mojom okolí. Nie je to prehnané, keď aj táto úvaha sa môže chápať ako snaha tých, čo chceli hluchonemému sprostredkovať zdravie. Ježiš si chce nás, ktorí túžime po čistote a kráse svojho života, uchrániť od sklamaní, bolestí a často aj sĺz, nehovoriac o večnosti.
Toto chápal aj staroveký Cicero. Vieme o udalosti, ktorá stojí aj dnes za to, aby sme si ju pripomenuli. Raz k nemu pribehol zadychčaný žiak a hovorí: „Učiteľ, chcem ti niečo povedať." A Cicero reaguje na to slovami: „To, čo mi chceš povedať, preosial si už cez tri sitá?" - „Aké sitá?" prekvapene sa pýta žiak. A učiteľ poúča: „Prvé sito je, či to, čo chceš mi povedať, je pravda." Žiak sa zamyslí a povie: „To neviem, či je to pravda." -„Tak iste si to preosial cez druhé sito. To, čo mi chceš povedať, je iste dobrá vec." -„Práve naopak," poznamenal žiak. „Tak aspoň cez tretie sito si túto správu preosial. Čo chceš povedať, je pre mňa osožné počuť?" - „To tiež neviem, či je to osožné počuť," povedal žiak. Cicero sa pobral preč a nevypočul žiaka, ktorý sa medzitým vydýchal.
A také vydýchame, nadýchnutie, utíšenie je pre nás dôležité aj v oblasti tvrdenia, že niečo je mravné a niečo nie je mravné. Nemôžeme povedať, že podľa mňa je niečo dobré a niečo zlé. Je potrebné mať správne vedomosti. Môže sa stať, že sa mýlime, a tak nesprávnemu a chybnému mysleniu budeme učiť iných. V našom prípade je to Učiteľský úrad Cirkvi. Nie, čo mne vyhovuje, čo sa mne páči, ale čo hovorí Cirkev v Desatore a v iných príkazoch a poučeniach.
Je správne preosiať svoje pohľady, názory, slová a podobne. A to skôr, ako by bolo neskoro. Nie každý, kto nás počúva, môže si o nás utvoriť dobrú mienku. Radšej, keď nemáš síl niečo u seba zmeniť, mlč! Jeden múdry muž povedal: „Keď si mlčal, myslel som si, že si filozof. Keď si prehovoril, zistil som, že si hlupák."
Je však správne, keď sa otvárame Božiemu učeniu, keď si osvojujeme učenie Cirkvi, ktoré nikomu nechce zle. Tým viac, keď si uvedomujeme svoje chyby, omyly a pády. Je správne, keď viac uvažujeme a ešte ráznejšie konáme vo svojom živote, aby sme splnili vôľu Božiu.
Nech naše svedomie je citlivé, ale v zhode s učením Cirkvi. A pred tými, čo majú svedomie tvrdé, čo sa prejavuje ich skutkami, slovami, majme sa na pozore. Uvedomujeme si, že nie každá porážka je porážkou, keď utečieme.


26.01.2010 | Čítanosť(1022)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2384)
Mk 7, 24-30
12.06.2003 | Čítanosť(2230)
Mk 7, 14-23
12.06.2003 | Čítanosť(1980)
Mk 7, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet