18.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kto súdi svojho blížneho, môže sa hocikedy pomýliť. Kto mu odpúšťa, ten sa nikdy nemýli.

~Karl Heinrich Waggerl ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť804 reakcie0
(Share 224 0)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Mk 7,1-8.14-15.21-23 / Božie je viac ako ľudské,

Homília

Je nedeľné ráno. Čo všetko v toto ráno sa zrodí v mysli takzvaných kresťanov! Povinnosť prikazuje účasť na sv. omši. Vedia to. Jedna si povie: - Ešte minútku si pospím a pôjdem. Zaspala. Na omšu nepôjde. Iný si povzdychne: - Pán Boh to vidí, že som ustatý. Koniec koncov, keď pôjdem na spoveď, vyspovedám sa, že som nebol v nedeľu na omši. Muž vyprevádza ženu a deti: - Vy choďte. Ja zatiaľ pripravím obed. A pomodlite sa aj za mňa. - Nič nové pod slnkom? Pravdaže. Výhovorka a ospravedlnenie sa vždy nájde.
Preto aj dnes sú aktuálne slová: „Božie prikázania opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov" (Mk 7,8).
Ježiš všetku zbožnosť farizejov nazýva pokrytectvom. „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa" (Mk 7,6). Oni totiž namiesto toho, aby dali sa Bohu celí, uspokoja sa len s vonkajšími prejavmi viery. Plnením len vonkajších predpisov sa nikdy neslúži Bohu, ako sa umývaním nedá pred Bohom dosiahnuť čistota. Ježiš nie je radikálny odporca predpisov. Z evanjelia vieme, že sám predpisy Zákona často zachovával. Ježiš otvorene bojuje proti predpisom, keď ľudia kladú dôraz výlučne na vonkajšie úkony, a tak vlastne klamú seba vo vzťahu k Bohu. Boh vidí do nášho vnútra a je nesprávne, keď si človek myslí, že obstojí pred Bohom pomocou vonkajších úkonov. Pán Ježiš povie zástupu: „Počúvajte ma všetci a pochopte" (Mk 7,14). Týmito slovami evanjelista Marek chce v každom z nás vyvolať sústredenosť, aby sme sa zamysleli nad ďalšími slovami. Predpis o hygiene umývania, kúpania a prania Ježiš neruší. „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon a Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť" (Mt 5,17). Chce však poukázať na hygienu duše. Keď sa snažia zachovať zákon o hygiene tela, tým viac si majú uvedomiť hygienu duše. Potraviny pred prípravou pokrmu je potrebné umyť. Áno, tak sa chránime chorobám.
Ježiš však učí, že choroba duše je viac ako choroba tela. Telo je smrteľné, duša je nesmrteľná. Preto je potrebné chrániť si dušu zdravú. A pretože od nás Boh vernosť žiadal hneď pri stvorení prvých ľudí, je potrebné si pripomenúť potrebu starať sa o dušu. A tak Ježiš dokazuje, že nie to, čo vchádza do človeka viac poškvrňuje a škodí človeku, ale to, čoho sa človek dopúšťa, keď uráža Boha hriechom.
Nijaké čisté jedlo, nijaké umývanie, nemôže vytvoriť správny vzťah k Bohu. Je to len stav čistého života bez hriechu, čo má hodnotu a význam pred Bohom.
Každý z nás si má uvedomiť zmysel týchto slov. Nestačí dbať len o hygienu tela, ale predovšetkým, ak nie oveľa viac, o hygienu duše. Dostáva sa nám ako na páse, čo povedzme si, nemáme podceniť či prehliadnuť v našom živote. Zlo, hriech začína v tichu rozumu a za súhlasu slobodnej vôle. Samotná myšlienka je neviditeľná, a rovnako nemusí byť urážkou Boha. Mysľou začína človek urážať Boha vtedy, keď vedome a dobrovoľne prestupuje príkaz Boží. My veriaci katolíci aj vtedy urážame Boha, keď prestupujeme i cirkevný príkaz. Začiatok hriechu je v myšlienke. Sám Pán Ježiš o tom hovorí: „Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka" (Mk 7,18). Inými slovami Ježiš hovorí o hriechoch, ktoré škodia človeku, ktorých sa máme chrániť už v počiatkoch, teda v myšlienkach. Vymenuje ich dvanásť. Proti tejto nečistote nepomôže nijaké umývanie, nijaké čo ako dôkladné vonkajšie úkony. Príjem neoddeľuje od Boha. Od Boha oddeľuje to, čo sa neprestajne prediera na povrch po páde do dedičného hriechu.
Prvé štyri hriechy sú v množnom čísle: smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstva. Ostatné sú v jednotnom čísle: chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť (por. Mk 7,21-22). Prvých šesť symptómov zlého vnútra sa vo svojom poradí týka šiesteho, siedmeho, piateho a deviateho príkazu Dekalógu.
V ďalšej časti je zhrnutá takmer celá vnútorná skazenosť človeka, nakoľko sa môže prejavovať voči blížnym. Je správne, keď si uvedomujeme, že naše vnútro nám hovorí o tom, či sme čistí alebo nečistí. Navonok môže byť všetko v poriadku; úsmevy, poklonkovanie, podlizovanie a iné prejavy, ale vo vnútri môže byť celkom iný stav. Po dedičnom hriechu nikto z nás nemôže povedať, že nemusí bojovať. Za všetkých nás však zomrel Pán Ježiš. Nikoho z nás Boh neskúša nad naše sily. Uvedomujeme si, že hriech nie je vec zanedbateľná. Práve naopak. Je potrebné zriecť sa hriechu nielen na jeho začiatku, ale už hlboko vo svojom vnútri a nedať miesto, čas, príležitosť ku vzniku hriechu.
Moderná psychológia potvrdzuje slová Pána Ježiša o násilnom a hroznom charaktere hriechu. Hriech nie je škodlivý len po jeho prejavení sa navonok, ale už v samom človeku, v jeho vnútri sa prejavuje ako úžasný škodca. Ježiš si nás dnes chce pritiahnuť k sebe celkom, a preto si praje, aby sme nepodceňovali svoje myšlienky.
Vieme o chorobách, ktoré keď sa prejavia navonok, je už pomerne neskoro. Je preto potrebná prevencia. Tento fakt nepodceňujme. Tým viac nechceme podceniť hriech vo svojom vnútri. Nežijeme v sterilnom prostredí. Nežijeme v raji bez pokušiteľa. Keď sme denne a veľakrát vystavení vábivým a pálčivým nástrahám, tým viac si máme uvedomiť opatrnosť. Život nás zvádza k hnevu, závisti, ctižiadostivosti, nevere, lakomstvu, zúfalstvu, citlivosti, strachu a podobne, a to je pre nás oslovením, že nesmieme prestať bdieť!
Pýtame sa, čo robiť? Cítime, že Ježišove slová sú naším veľkým obohatením. Čím hlbšie spoznávame skazenosť prirodzenosti, tým hlbšie nechávame vnikať do duše, ba až do skrytosti duše, očisťujúcu a posväcujúcu milosť. Čím viac túžime po Bohu, tým viac je dôkladnejšia aj naša liečba (por. M. Roos „Pietista"). Aj keby sme nevedeli nájsť inšpiráciu, prečo bojovať proti hriechu už v myšlienkach, spomeňme si na svoje stretnutie s Bohom - Sudcom.
Arabská povesť hovorí, ako jeden kalif vystrojil hostinu a pozval na ňu veľa hostí. Chutného jedla bolo dosť. Jeden z hostí, ktorý bol lakomý a nenásytný, keď videl vždy nové a nové lahôdky, a nemohol viac už jesť, bral plnými rukami a napchával do vrecák plášťa za sebou. Aké bolo jeho sklamanie, keď vstal spoza stola a videl, že veci napchal do plášťa suseda, a nie do svojho.
Keď my pracujeme vo svojom vnútri a chránime sa hriechu už v myšlienke, iste raz nepochodíme ako spomínaný hosť. Každý vnútorný sebazápor, skryté víťazstvo bude odmenené Bohom. Tešíme sa, že Ježiš nás má tak rád, že nás na to upozornil.
Je nedeľa ráno. Možno sa nám vstávalo ťažšie. Po týždňovej práci sme unavení. Sme však tu, v kostole. Preto celým svojím srdcom chceme sa nakontaktovať na Boha. Pre svoje vnútro chceme si vyprosiť neviditeľné milosti, a predsa pre náš duchovný život nenahraditeľné.
Ďakujeme Bohu, že sme sa rozhodli žiť hlbší duchovný život vo svojom vnútri -duši, ktorý nás iste obohatí aj v živote budúceho pracovného týždňa.


12.06.2003 | Čítanosť(2341)
Mk 7, 24-30
12.06.2003 | Čítanosť(2189)
Mk 7, 14-23
12.06.2003 | Čítanosť(1925)
Mk 7, 1-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet