22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

     „Aby sme získali dokonalosť, musíme najskôr všeličo nechápať. Ak chápeme priskoro, chápeme azda aj zle.”

~F. M. Dostojevskij~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť803 reakcie0
(Share 226 0)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Jn 6,60-69 / Správne rozumieme?

Homília

Prečo sa dokážu ľudia hnevať, nerozprávať, obchádzať? Nie sú to, pravda, maličkosti: Jeden ho ohovoril; druhý mu nepomohol; ďalší si závidia; nedoprajú a podobne. Poväčšine sú to tvrdé slová. Keby sme sa dokázali len trochu viac ovládať a uvedomiť si, čo rozprávame, ako jednáme, boli by sme spokojnejší, šťastnejší a aj bohatší.
A toto platí aj o slovách Ježišových učeníkov: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?" (Jn 6,60)
Chcel niekedy Pán Ježiš niekomu niečo zlé? Povedal Ježiš jediné zlé slovo? Mohol mať Ježiš čo len jednu zlú myšlienku na niekoho? Nie, nie, nie! Pán Ježiš je predsa Boh! Dokázal to svojimi slovami, činmi a znameniami.
A predsa. Na adresu Pána Ježiša smerujú poznámky a šomranie od tých ľudí, čo jedli chleby a ryby na púšti a počúvali tam jeho slová. Ježiš im ponúka svoje Telo a svoju Krv ako pokrm. Ich chápanie je však zamerané len prirodzene. Myslia na telo a krv v prirodzenom zmysle. Ježiš však predpovedá, a tak aj pripravuje tých, ktorí mu skutočne uveria na svoje Telo a Krv pod spôsobmi chleba a vína. Vtedy mnohí opustili Ježiša a nechodili viac s ním (por. Jn 6, 66). Na otázku Pána Ježiša: „Aj vy chcete odísť?" Šimon Peter odpovedal: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý" (Jn 6,67-69).
Už dvetisíc rokov trvajúca história Eucharistie - Tela a Krvi Pána Ježiša - mala by pre každého veriaceho byť dostatočným dôkazom a presvedčením. Sme však svedkami aj opaku. Nejeden veriaci cez prijímanie spieva: „Tebe žijem Ježiš môj, tebe Ježiš umieram..." (JKS 288), a hoci by mnohí aj mohli, nemajú ťažký hriech na duši, nepohnú sa z miesta, nevstanú z lavice a neprijmú eucharistického Ježiša. Niekto poznamenal: - Eucharistia ľuďom zovšednela. Viac si vedia vážiť a viac úsilia vynaložiť na získanie pominuteľných vecí, ako duchovných.
Je potrebné vracať sa k Ježišovým slovám: „Aj vy chcete odísť?" (Jn 60,67) Tikajú sa totiž aj nás všetkých, tak pravidelne pristupujúcich, ako aj ľahostajne sa správajúcich k tomuto daru lásky, ako voláme Eucharistiu. Keď pravidelne pristupujeme, je správne, keď si viac z času na čas pripomenieme, čo vlastne prijímame, čo sa nám tým dostáva. Keď stojíme už v rade, nespievame, ale v myšlienkach sa už snažíme skontaktovať s Ježišom. Je správne, keď si vzbudíme ľútosť nad hriechmi, túžbu po priateľstve s Ježišom, keď obrazne chceme Ježiša prijať ako najlepšieho hosťa či priateľa, a to čo do najkrajšieho prostredia. Postačí na to niekoľko sekúnd, teda čas, keď stojíme v rade. Po prijímaní môžeme na chvíľu adorovať. Čo najviac si vzbudiť myšlienku vďaky za tento okamih, keď pod spôsobom chleba a niekedy aj vína, sme mohli prijať dar, sviatosť, ktorú nám Ježiš nielen prisľúbil v Kafarnaume, ale aj pri Poslednej večeri ustanovil. Vtedy nám Eucharistia nikdy nezovšednie. Vždy sme totiž v iných okolnostiach života a vždy môžeme pripojiť iný úmysel. Tak sa vtedy v priateľstve s Ježišom realizujeme v klaňaní sa, vo vďakyvzdávaní, odprosovaní a najmä v prosení. Vtedy nie je miesta na šomranie. Vtedy je správne myslieť na slová apoštola Petra: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života" (Jn 6,68). Tí, čo nepravidelne pristupujú k Eucharistii, alebo keď pristupovali doteraz len na sviatky, nech si pripomenú slová Pána Ježiša: „To vás pohoršuje?"(Jn 6,61) Viacerí sa skutočne pohoršujú. Jeden na tom, že sused ide na prijímanie a je taký a taký. Iný dokonca na tom, že kňaz často vyzýva, a prosí, aby veriaci pristupovali často k prijímaniu Tela Pána Ježiša. Ale sú aj takí, ktorí sa pohoršujú na sebe, že nedokážu, nevedia sa tak držať, ovládať, aby dlhšie mohli pristupovať s čistým srdcom k stolu Pána.
Prvým patrí napomenutie, aby sa nepohoršovali na iných. Súd nad dušou patrí Bohu. Boh bude každého spravodlivo súdiť. Skôr je správne si myslieť, že dotyčný preto pristupuje ku sviatosti, aby načerpal viac síl a mohol odolávať pokušeniam a ťažkostiam s väčším úspechom. Vtedy sa máme práve tešiť, a nie posudzovať. Keď kňaz prosí, vyzýva k častému pristupovaniu, to je veľký prejav lásky Pána Ježiša cez Cirkev.
Nie kňaz, ale sám Ježiš si to praje: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky" (Jn 6,58). A tí, čo pociťujú nedostatok síl, vytrvalosti v dobrom, nech sa znova a znova odhodlajú začať. Ježiš Petrovi prikázal odpustiť nie sedem, ale sedemdesiat sedem ráz (por. Mt 18, 21-22). To znamená, že Pán Ježiš si nás chce znova a znova vziať na ramená ako zablúdenú ovečku, obdarovať prsteňom a šatmi ako otec márnotratného syna a pripomína nám: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mt 9,13; Mk 2,17; Lk 5,32). Tieto a iné slová sa majú stať príčinou znova začať nový život s Ježišom, a to za pomoci Eucharistie.
Tieto slová sú jasné, rozumieme im a práve preto je na mieste, že im venujeme pozornosť, pretože sa nám predsa len niekedy stáva, že túto vec sme nedocenili, prípadne podcenili. Aj dnes cítime veľkú lásku Pána Ježiša voči nám. Nikde a od nikoho nemôžeme dostať viac, odísť viac obohatení, a to bez veľkého čakania, známostí a tiež bez väčších finančných nákladov.
Arskému farárovi hovorila jedna cudzia žena: „Vo vašej farnosti je to také pekné. Všetci idú na sväté prijímanie a u nás nikto." - „Ani vy?" pýtal sa farár ženy. - „Čo by si o mne pomysleli, keby som sama išla na prijímanie?" - „To nech vás netrápi," poznamenal arský farár. Po roku táto žena kňazovi z Arsu vraví: „Mali ste pravdu. Začala som sama pravidelne pristupovať k prijímaniu. Spočiatku si ma obzerali, aj sa pýtali, prečo chodím k prijímaniu. Potom však začali aj iné ženy a dnes je aj u nás pri svätej omši už krajšie." Túto skúsenosť majú aj mnohí spomedzi nás. Jednému mužovi hovorí priateľ: „Ty nežiješ so ženou, keď chodíš každú nedeľu na prijímanie?" Ten mu vec vysvetlil, že sa to všetko dá zosúladiť a dnes už chodí aj priateľ pravidelne k prijímaniu.
Krásne je, že vy, mladí ľudia, pristupujete pravidelne ku stolu Pána Ježiša. Vytrvajte i napriek niektorým ťažkostiam, ktoré na vás doliehajú. Zisťujete snáď už dnes to, čo iní pred vami, že časté prijímanie je veľkou vzpruhou a posilou v živote. Raz je to motor a raz je to brzda. Raz to vie povzbudiť v boji proti hriechu: - Nemohla by som ísť ku svätému prijímaniu. A ja chcem! To je ten motor, ktorý poháňa.
A inokedy je to brzda, keď si v pokušení poviem: - Nemohol by som ísť ku svätému prijímaniu!
Nikto z nás veriacich nepochybuje o tom, že tento dar, ktorý nám Pán Ježiš prisľúbil už po zázračnom nasýtení, keď ho ľudia hľadali, dáva ako ničím nenahraditeľný dar.
Ľudia sa hnevajú, obchádzajú, nerozprávajú, keď sa voči nim niekto previnil. Pán Ježiš sa ku nám správa naopak. Ak sme doteraz nekonali tak, ako si to On praje, znova a znova nás milo oslovuje, pozýva ku svojmu stolu a uisťuje o sile milostí, ktorých sa nám dostáva cez Eucharistiu.


12.06.2003 | Čítanosť(9020)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2605)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2513)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet