20.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Jeden otec je lepší než sto učiteľov.

~nórske príslovie ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť934 reakcie0
(Share 267 0)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Jn 6,51-58 / Rozdielny pohľad na slovo žiť.

Homília

Čo všetko sa dá vyjadriť slovom - žiť. Deti si význam tohto slova neuvedomujú. Až keď dospievajú, a to nesmieme podceniť, uvedomujú si mnohé, dovtedy pre nich neexistujúce skutočnosti. Chcú niečo dokázať, znamenať, už vidia svoje prednosti i nedostatky. Boja sa o svoj telesný život.
Ich kvalitatívny prístup k životu rozhoduje, aký postoj zaujmú. Sú to následky prostredia a výchovy, kde žili a formovali sa. Správny pohľad na poslanie muža a ženy v súvise so šiestym a deviatym príkazom z Desatora je potrebné vysvetliť a naučiť.
Pomôcť nám môžu slová Pána Ježiša: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky" (Jn 6,68).
Keď Ježiš rozpráva o budúcej Eucharistii, ktorú pri Poslednej večeri chce zanechať ako dar pre všetkých, ktorí uveria v jeho učenie, zástup, ktorý ho obklopuje, nechápe tieto slová. Nepýtali sa, aby im vysvetlil, ako to myslí s tým jedením jeho Tela a aký to bude mať súvis so životom na veky. Prednosť dali hádke medzi sebou. Ježiš i napriek tomu, že vtedy neprijímajú jeho slová, uskutoční svoj program a dar lásky, ako voláme Eucharistiu, ktorú nám zanechal. Eucharistia je na svete. Svoj prísľub splnil.
Pre nás veriacich tento dar je významnou posilou pre večný život. Uvedomujeme si, že keď Boh dáva príkaz „Nezabiješ" a hneď za ním príkaz „Nezosmilníš", nebolo to náhodné. Piaty príkaz chráni šťastie života tu na zemi. Šiesty príkaz chráni život večný. Medzi piatym a šiestym príkazom je úzky vzťah po stránke metodickej. Piaty príkaz zakazuje hnev a nenávisť, pretože vedú človeka k vražde. Šiesty príkaz učí, aby sme nedegradovali krásu ľudského tela. Inými slovami; aby sme nešpinili, neničili a nepredávali svoje telá, a najmä prostriedky na šírenie ľudskej rodiny.
Boh stvoril vesmír za päť biblických dní, čo je päť historických etáp. Človeka stvoril Boh - ako vrchol svojho diela - nakoniec. Kresťanská morálka učí, že Boh sa nikdy nedíval a nedíva sa ani dnes abstraktne na človeka. V ľudstve vždy vidí muža a ženu, ktorým dáva základnú kreačnú úlohu. Je to vôľa Boha Otca, že jestvuje príroda muža a ženy tak, že tieto dve bytosti sú závislé na sebe, aby sa doplňovali. Muž i žena majú mnohé spoločné vlohy, talenty a dary ducha, ale pre podanie ďalšieho života potrebujú jeden druhého. „Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele" (Mt 19,4-5). Muž a žena sa teda líšia nielen duchovnými hodnotami, ale aj telesnými. Jeden potrebuje druhého. Muž ženu a žena muža. Od prírody k sebe patria. Keď muž a žena spoja svoje životy, stávajú sa akoby kompletným človekom. S takýmto človekom urobil Boh veľkú a kreačnú i cennú zmluvu, podľa ktorej keď tieto bytosti pripravia všetko k tomu, aby mohol vzniknúť nový človek, vtedy je Boh pripravený stvoriť novú nesmrteľnú dušu.
Tu vidíme veľkú dôveru, ktorú má Boh k človeku. Je to vznešený plán, ktorý si nevytvoril človek, ale ktorý má s človekom Boh. Boh mohol vytvoriť dušu i človeka tak ako u prvých ľudí. Boh však vo svojej múdrosti a láske sa rozhodol ináč. Boh vytvoril inú metódu. Muž a žena dostali moc dať nový život. Boh odpovedá na ich rozhodnutie tým, že dáva hneď na začiatku novému človeku dušu. Tento vznik života Boh spája s krásou a radosťou, ktorá sa stáva odmenou za výchovu a starosť o budúceho človeka. Ak by to krásne, čo spoznávajú muž a žena pri vzniku nového človeka, nebol dal Boh, boli by muž a žena v mnohom ochudobnení. Práve pre túto radosť, ktorú pri vzniku človeka cítia muž a žena, Boh ich zaväzuje zdržanlivosťou a studom. Aj tieto, snáď pre niekoho a na prvý pohľad ťažkosti, dáva Boh mužovi a žene len preto, aby viac radosti a šťastia poznali pri plnení vôle. Táto radosť sa nekončí počatím nového človeka, ale rozrastá sa na nové a nové hodnoty, ktoré naväzujú na prvý akt. Aký je to krásny pocit byť matkou, otcom, manželom, manželkou! Je to tajomný vzťah, ktorý obohacuje a vytvára ďalšie spoločenstvá ako sú rodiny a národy. Toto všetko by nebolo, keby muž a žena zavrhli plán Boha s nimi. Tu vidíme, v akom úžasnom pláne je zainteresovaný človek. Pre tento plán má človek vedieť vedome a dobrovoľne prinášať na zemi obete a zriekania. To preto, lebo Boh nedal človeku zem natrvalo. Boh, keď stvoril muža a ženu na svoj obraz (por. 1 Moj 1,27), stvoril ich pre večný život. Krása ľudského tela, aj keď je často hýbateľom k novému životu, má sa stať aj oslovením pre nový život v oslávenom tele, vo večnom živote po smrti. Človek má voči Bohu pocit zodpovednosti. Boh si praje, aby sila, ktorú dal inú mužovi a inú žene, aby nebola zneužitá na iný cieľ. Boh je svätý. Boh si právom praje, aby dielo, ktoré stvoril, splnilo tento svätý plán. Preto si Boh praje, aby táto úloha sa plnila len v jednom zväzku, teda len medzi jedným mužom a jednou ženou, o ktorom hovorí ako o ničím a nikým neroztrhateľnom zväzku. Všetko, čo sa deje mimo zväzku, teda mimo spolužitia medzi mužom a ženou, ktorí si dali svoj súhlas pred Stvoriteľom, aby sa zúčastňovali na rozšírení ľudského pokolenia, je urážka Boha. Apoštol národov sv. Pavol v liste Efezanom píše: „Smilstvo a akákoľvek nečistota... nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť, ani hlúpe reči a neprístojne žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky" (Ef 5,3-4).
Uvedomujeme si, že už myšlienka vytvára zvláštny stav a disponuje človeka k urážke Boha. Je správne, že naša životná cesta je iná ako cesta hriechu. Hriech proti šiestemu a deviatemu príkazu je tým viac nebezpečný, že je to prejav vzbury vo veľmi citlivej oblasti. Je správne, keď pri myšlienke na túžbu po živote tu na zemi, ale i živote večnom, sa dívame na poslanie muža a ženy s radosťou, ale aj s pocitom zodpovednosti. Je správne, keď sa v tomto duchu kresťania prezentujú životom. Je krásne a chvályhodné, keď sa raz aj na nás budú vzťahovať tieto slová: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Mt 5,8). - „Čistým je všetko čisté; ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené" (Tit 1,15).
Keď prišiel Ján z vojenčiny na nové pôsobisko do dielne, na stenách bolo množstvo obrázkov z časopisov urážajúcich dôstojnosť ženy. V dielni boli starší i mladší, muži i ženy a všetci chodili v nedeľu do kostola. A primerane k obrázkom boli aj ich reči. Veľa ho to stálo duševných síl, aby vedel ovládať svoje oči a fantáziu. Dokázal to. Rýchlo si všetci všimli, že je iný. Bol peknej postavy a rovnako pekného vystupovania. Aj vydaté ženy i starší muži si všimli jeho správania. Krátko na to maľovali dielňu. Jano sa ponúkol, že sám ju dá do poriadku. Celý piatok, ba i celú sobotu bol sám na dielni. V pondelok boli všetci spokojní. Tak vyzdobil dielňu, že každý vo svojom vnútri cítil odpor k tomu, čo bolo na stenách dovtedy. Občas sa muži i ženy zahanbili, keď prišiel niekto do ich dielne a pýtal sa na bývalú výzdobu.
Je správne, keď sa dôstojne správame ku svojmu životu. Iste nám v tom výrazne pomáha aj pravidelné ristupovanie ku stolu Pána. My veriaci chceme predsa žiť príjemne na zemi i v nebi.
Žiť a „žiť" - je rozdiel. Nechceme predsa žiť ako „prasce", ktoré sa váľajú vo svojej špine. Krásny je príklad rodičov pre deti v ich živote, kde sa vernosť, čistota, cudnosť žije, a tak kladú korene šťastia budúcich rodín. Ďakujeme ti, Bože, za dar života. Ďakujem ti, že som muž, že som žena. Ďakujeme ti, že si nám stvoril krásne telá a duše.


26.01.2010 | Čítanosť(1024)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(9157)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2676)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2561)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet