26.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Žiť znamená zmeniť sa.”

~John Henry Newman~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť851 reakcie0
(Share 207 0)


Téma: Desatoro / 6. a 9. prikázanie / Jn 6,24-35 / Je časové hovoriť o šiestom a deviatom príkaze?

Homília

Prežívame vrchol leta. Prázdniny a dovolenky sú dni, keď dokážeme sa zastaviť, vypnúť z kolotoča povinností. Túto skutočnosť mnohí využívajú nielen na oddych, spoznávanie nových miest, ale aj na úvahy, rozprávania o veciach, hodnotách, na ktoré počas roka neostáva čas, prípadne ich odkladáme stranou.
Pri potulkách prírodou sa môžeme zastaviť a obdivovať krásu prírody. Najmä zelená farba nás vie viac uspokojiť, ale pestrosť farieb vie vyvolať aj krásne a hodnotné myšlienky. Niekto sa zastaví pri horskej bystrinke a iný pri vodopáde a človeku pri pohľade na nich prichádzajú na um krásne a hodnotné myšlienky. A ďalší pri prechádzke okolo dozrievajúceho obilného lánu sa zastavia a tiež ich môže napadnúť myšlienka, ktorej sa doteraz vyhýbali.
V našich úvahách prichádzame ku šiestemu a deviatemu príkazu: „Nezosmilníš" a „Nepožiadaš manželku blížneho svojho". Možno sa preto spýtať: - Je časové hovoriť o týchto príkazoch? - Veď práve počas týchto voľných dní mnohí zabúdajú na tieto príkazy, ktoré dal Boh cez Mojžiša aj nám, moderným ľuďom, v Desatore. Áno, mnohí zabúdajú, podceňujú a vysmievajú sa týmto príkazom. Dnes áno, ale budú sa i zajtra, o mesiac, o rok? Je však mnoho aj takých, čo práve počas týchto dní nezabúdajú. Čerpajú nové sily pre telo i dušu a pri obdive prírody ďakujú Bohu, že stvoril krásneho človeka. Čistého človeka. Veď ho stvoril na svoj obraz. Upokojujúca sila zelenej farby dáva nádej, že biela farba, symbol čistoty, má aj dnes význam. Červená farba, symbol lásky, vie hovoriť aj o pravej láske. Aj iné farby so zelenou spojené môžu osloviť, že je krásne žiť v každom veku, postavení a čase v priateľstve s Bohom.
Krásna je bystrinka, tichá a nevinná. Aký je krásny pohľad na mladých, ktorí začínajú žiť a ich čistý pohľad, rumenec na tvári hovorí o kráse Boha. Rýchle sa mení bystrinka v horách a stáva sa aj vodopádom. Obdivujeme jeho silu.V žilách koluje krv. Je to sila, ktorá hovorí o živote. Mladý človek dospieva a už nikdy, pokiaľ bude žiť, neprestane myslieť, že je muž a žena.
A pri obilnom poli cítime svoje poslanie, ktoré dal Boh prarodičom v raji, keď spáchali hriech. Žene povedal: „Veľmi rozmnožím strasti tvoje a tehotenstvá, v bolesti deti rodiť budeš, on nad tebou vládnuť bude." A Adamovi riekol: „V potu tváre svojej jedávať budeš svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, keďže z nej si bol vzatý, lebo prach
si a na pach sa obrátiš" (Gn 1,16-17.19).
Na tieto myšlienky nás môže upozorniť aj text evanjelia, keď Pán Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť" (Jn 6,35).
Zázrak rozmnoženia chleba vyvolal medzi ľuďmi vzrušenie. Pán Ježiš to využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie, najväčšieho zázraku, v ktorom on sám ako ozajstný „chlieb z neba" dá ľuďom ako pokrm svoje Telo.
V kostole si tento dar uvedomujeme viac, ako kdekoľvek inde. A práve s týmto darom si uvedomujeme aj iné dary, ako napríklad to, že Boh si praje zväzok medzi mužom a ženou, keď hovorí: „Preto opustí muž otca svojho a matku svoju a priľne k manželke svojej a budú jedným telom" (Gn 2,24). Toto prianie Boha, ktoré v Novom zákone potvrdzuje aj Pán Ježiš, prináša nielen mnohé radosti, ale aj ťažkosti. A práve v spojitosti s Eucharistiou, ktorou sa nám dáva Ježiš ako posila v našom živote viery, my môžeme dať odpoveď na otázku z úvodu, či je časové hovoriť o šiestom a deviatom príkaze z Desatora. Áno, je potrebné hovoriť, a dokonca dnes až nutne hovoriť! Hovoriť však správne a užitočne. Sme ľudia rôzni. Sme tu takmer všetky generácie. Práve preto tieto slová sa majú stať len podkladom k rozhovorom, poučeniam a debatám pre nás veriacich kresťanov. Nedá sa tu povedať všetko, ale to, čo sa tu povie, má sa stať zamyslením pre každého, koho sa to bude týkať, kto bude mať o to správny záujem, koho zaväzujú k tomu aj povinnosti.
Ide o to, aby sme správne pochopili zmysel týchto príkazov. Tak tí, čo sa pripravujú na manželstvo, ako aj tí, čo už v manželstve žijú. Ide nám všetkým o to, aby sme sa v mene čistej lásky vyhýbali všetkému, čo poškvrňuje predmanželskú, manželskú lásku, vdovskú a celibátnu lásku. Dnes sa mnoho rozpráva o týchto príkazoch nesprávne. Popierajú sa slová samého Krista v mene „moderného" chápania života. Stačí si pripomenúť, ako zmýšľa o manželskej čistote ten, kto ju zachováva a ten, kto ju šliape. Iný pohľad má na čistotu a panenstvo úprimne zmýšľajúci kresťan a iný ten, kto nemá hanby, komu táto vec nie je svätá.
Je správne, keď si každý sám skontrolujeme svoje zrkadlo. To znamená, keď sami pred vlastným svedomím si dáme námahu povedať pravdu; aký je náš nielen vonkajší, ale aj vnútorný vzťah k týmto príkazom.
Pravé zrkadlo, ku ktorému si môžeme prirovnať to svoje, je v slovách Pána Ježiša: „Blahoslavení čistého srdca, lebo tí uzrú Boha" (Mt 5,8). Uvedomujeme si, že je dobré, keď je človek úprimný sám ku sebe a neklame sám seba.
Príslovie ktoréhosi národa znie: „Reč milenca a zvodcu znie rovnako". To by si mal uvedomiť ten, čo zvádza, ako aj ten, čo sa dáva zviesť.
Je to nízke, keď sa človek v tejto veci vyhovára a zvaľuje vinu na iného a prípadne, keď chce zobrať vinu za iného.
Chlapec hovorí dievčaťu: - Ty sa z nášho hriechu nespovedaj. - Veď aj ona bola slobodná a užívala svoj rozum, a preto aj ona je zodpovedná za svoj hriech.
Sv. Ignác z Loyoly, ktorý je autorom známeho hesla „Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu", poukazuje po svojom obrátení na krásu čistého svedomia. - „Len Jeden je, pred ktorým sa skláňa každé koleno na zemi, na nebi a v podsvetí." Sľubu čistoty venujme veľkú pozornosť. Čistota je pre každého z nás mementom. Kňaz či rehoľník, ktorí zložili dobrovoľne sľub čistoty, musia pracovať na jej uchovaní. Tak isto manželia na realizovaní svojho manželského sľubu, ako aj tí, čo cítia svoje telo a pripravujú sa na svoju budúcnosť buď ako manželia, alebo ako Bohu zasvätené osoby.
Všetci, keď využívame čas prázdnin a dovolenky a dokážeme sa zastaviť pri krásach prírody a sme ochotní dať sa osloviť ich krásou, cítime svoje obohatenie a posilu.
Stojaca voda, ktorá môže páchnuť, nás učí, že o čistotu musíme bojovať. Prúd vody nás učí uvedomiť si silu svojej čistoty. More svojím pohybom sa nám prihovára, že pokušenia nie sú hriechom, ale novým obohatením a zásluhami, keď ich znášame v zhode s Desatorom.
Rovnako pohľad na hviezdnatú oblohu, východ či západ slnka. Boh hovorí o kráse...


26.01.2010 | Čítanosť(1019)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(9134)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2665)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2552)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet