22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Láska dáva a nič nežiada, prijíma bez vzdoru, odpúšťa bez váhania a trpí len vlastnou nedostatočnosťou.”

~PETER LIPPERT~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť871 reakcie0
(Share 247 0)


Téma: Desatoro / 5. prikázanie / Mk 6,30-34 / Učiť sa nezabil

Homília

V múzeu v Mikulčiciach vystavujú zaujímavý pohár. Pohár sa nedá pevne postaviť. Nemá totiž na státie upravenú spodnú časť. Dalo sa z neho piť, keď ho človek držal v ruke, ale položiť na stôl sa dal len po dĺžke. Prečo? Kedysi sa ľudia zbavovali svojich nepriateľov tak, že im potajomky do nápoja dali niekoľko kvapiek otravy. Tých niekoľko kvapiek usmrtilo jedného človeka a na svete bol o jeden zločin viac.
Dnes sa o takomto správaní málo hovorí, a dokonca také poháre, aké sú v Mikulčiciach, nemáme.
Alkohol. Kto z dospelých nepozná jeho zradnú silu, následky, aké škody vie spôsobiť na veciach materiálnych, ale i duchovných?
Dnešné evanjelium nespomína alkohol, a predsa môžeme si pri uvažovaní O piatom príkaze „Nezabiješ" o alkohole a o tom, čo s ním súvisí, pomôcť slovami evanjelistu sv. Marka: „Boli ako ovce bez pastiera" (Mk 6,34).
S alkoholom sa stretávame už v Prvej knihe Mojžišovej - Genezis. Keď Noe vyšiel. z korába, „...začal obrábať zem a vysadil vinicu. Keď sa napil vína, opil sa... Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu spravil najmladší syn, povedal: „Prekliaty buď Kanaán" (Gn 9,20-21.24-25). Víno spôsobilo množstvo zla, a predsa sa na víno nemožno pozerať len ako na zlo. Boh dal človeku rozum a slobodnú vôľu a práve tieto dary od Boha má človek využiť na svoje obohatenie.
Príklad s vínom na osoh človeku. Apoštol Pavol píše iste chorému Timotejovi: „Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína" (1 Tim 5, 23). Tak rozumieme, že alkohol škodí len vtedy, keď človek zle stráži svoje zmysly. Alkohol môže priniesť mnoho škody, ale aj mnoho požehnania. Pán Ježiš prvý zázrak spravil v Káne Galilejskej, keď na svadbe premení vodu na víno. Ján o tomto zázraku napíše: „Toto urobil Ježiš ako prvé znamenie, aby zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho" (Jn 2,11). A na obraze vína, ktoré bolo za čias Krista rozšírené ako posila a osvieženie, Ježiš použil prirovnanie k vínu, aby zdôraznil veľkosť svojho učenia: „Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová" (Mt 9,17).
Pri Poslednej večeri, keď Pán Ježiš sa rozhodol vykonať to, prečo prišiel na svet a zároveň zostať s nami až do konca čias, zasa si poslúžil vínom z hroznového kra. Dnes sa nikto z nás nepohoršuje na tom, že pri svätej omši sa medzi nami pod spôsobom – i vína - sprítomňuje celý a skutočný Pán Ježiš.
Víno je aj príležitosť k pokániu. Ján Krstiteľ, ktorý hlásal pokánie, vieme, že sa nikdy nedotkol vína. Tak si to prial Boh, skôr ako sa narodil. Pavol apoštol aj nás poúča v liste Efezanom: „A neopíjajte sa vínom, v ňom je samopaš, ale buďte naplnený Duchom" (Ef 5,18).
Dobrý kresťan si z textu môže uvedomiť, že aj v čase oddychu, prípadne keď po ňom túži a ho vyhľadá, musí si byť vedomý, že kresťanom neprestáva byť nikdy a nikde. Cirkev nás učí, že Boh je všade; na nebi, na zemi, na každom mieste. Teda aj v prostredí cudzom, kde nás nikto nepozná. Aj tam náš život má byť svedectvom viery. Tam, kde sa takto viera nežije, prichádzajú tí, ktorí často v rúchu ovečky skrývajú tvár vlka. Za totality sme sa báli rozprávať o krivdách, nečestnosti, ktorej sa dopúšťala strana, a preto zo strachu pred represáliami sme pred cudzími mlčali. Nesmieme však mlčať, keď zbadáme, že sa niekto dopúšťa na našej viere nečestnosti, že uráža, tupí, prípadne hovorí skresľujúc fakta a skutočnosti. V tomto prípade musí ísť oddych stranou a po príklade Krista vedieť zaujať aj opačný postoj. Toto si uvedomujú aj sektári. Využívajú uvoľnenie, iné prostredie ľudí a oslovujú ich. Nejeden kresťan sa dá zaskočiť premyslene mierenými otázkami, ktoré často na začiatku nemajú nič spoločné s útokom proti viere, presvedčeniu či svojmu svetonázoru.
Pán Ježiš sám seba nielen nazval Dobrým pastierom, ale celé jeho účinkovanie o tom aj hovorilo: „Ja som Dobrý pastier. Dobrý pastier aj život dá za svoje ovce. Ale najatý a taký, čo nie je pastierom a ktorému ovce nepatria, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka a vlk ich trhá a rozháňa" (Jn 10,11-12). Keď Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí zástupom, o ktorých Marek napísal, že boli ako ovce bez pastiera, tak to patrí aj nám. Aj ku nám Ježiš hovorí cez Cirkev. Chce nás uchrániť pred dravcami, medzi ktorých patrí aj alkohol.
Môžeme počuť aj takéto názory: - Mňa ešte nikto nevidel pod stolom, ja sám vždy prídem domov, vypijem si, ale len do určitej miery, len keď je k tomu príležitosť... Toto všetko sú krásne, ale nepresvedčivé reči. Či opilstvo je len vtedy ublížením na zdraví, pohoršením, keď dochádza až k totálnej nemohúcnosti? Len vtedy, keď človek nevie ísť rovno? Len to, keď sa už nevie kontrolovať v reči?
Aby sme si mohli vypiť a hlavne ak sme už na alkohole závislí, vymysleli sme si na to množstvo príležitostí. Keď sa človek narodí, pijú na jeho príchod a potom vždy, keď sa na ten deň spomína, keď v kalendári je jeho meno, a tak až do smrti. Dokonca aj po smrti niektorí zalievajú žiaľ alkoholom. Nie je to nadsadené, ani zveličené, veď stačí si pozrieť tabuľky o spotrebe alkoholu. A môžeme sa prejsť do ústavov a zariadení, kde chcú takýmto nešťastným ľuďom pomôcť. A môžeme sa zastaviť v ústavoch, kde sú deti, ktoré trpia pre alkoholizmus svojich rodičov. Koľko nešťastia si spôsobujú mladí ľudia skôr ako vedia, čo je to život. Môže byť manželstvo vynútené v alkohole šťastné? Môže byť v rodine šťastie, kde pije hoci len jeden člen rodiny? Koľko síl, zdravia, umu, času a iných hodnôt sa premárni, keď človek podľahne alkoholu! Máme rodiny, kde niet peňazí na chlieb, ale na alkohol peniaze sa musia nájsť. Šetríme na jedle, ale nie na alkohole. Čo všetko a ako by sme mohli mať zariadené, keby nebolo zla z alkoholu. Mnohí, čo si nevedia za deň odoprieť dve pivá, dve poldeci a jeden balík cigariet, majú problémy s matematikou.
A nielen matematika nás môže priviesť k zamysleniu, ale aj text piesne. Keď maliar Michelangelo maľoval obraz Poslednej večere a konkrétne poslednú postavu Judáša, chcel do tváre Judáša vložiť zlobu človeka, ktorá by dokázala zradiť aj najlepšieho priateľa. Keď končil s maľovaním, spýtal sa maliara človek s takouto podlou tvárou: „Pane a ty ma nepoznáš? Veď podľa mojej tváre si maľoval tvár Krista!"
Nie je potrebné skúmať pravdivosť týchto slov v prípade obrazu známeho autora, ale iste pravdu hovoríme, keď povieme, že alkohol dokáže zmeniť človeka k zlému.
V jednej českej piesni sa spieva: „Kto pil zemŕel, kto ne - taký". To je pravda, ale ako a kde je duša človeka po smrti? Uvedomujeme si, že podceňovať svoju spásu pre alkohol je hlúposť. My veríme v život večný. K alkoholu zaujímame také stanovisko, že ho prijímame len ako prostriedok k vyvolaniu určitej pohody, zdravia, ale nikdy nie ako vec na urážku Boha.
Pohár z Mikulčíc môžeme mať pred očami aj vtedy, keď vidíme poprevracané poháre, prípadne vidíme, že pohárov je už viac. Prečo? Aby sme sami seba nie jedom, ale alkoholom nepriviedli o život šťastia tu na zemi a raz vo večnosti.


12.06.2003 | Čítanosť(2759)
Mk 6, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2750)
Mk 6, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(2345)
Mk 6, 30-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet