18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Tajomstvo lásky je väčšie ako tajomstvo smrti.

~OSCAR WILDE~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť925 reakcie0
(Share 379 0)


Téma: Desatoro / 5. prikázanie / Mk 6,7-13 / Aby sme žili.

Homília

Obdivujeme mnohé osobnosti snáď vo všetkých oblastiach spoločenského, kultúrneho, politického a športového života. Keď však viac spoznáme ich život, názory, záujmy, často sa stáva, že stráca sa naša sympatia, obdiv a nadšenie.
Mnohé škandály, nemorálny život, ignorancia pravdy, dobra a krásy sú príčinou zmeny názoru a pohľadu na nich. Aj oni sami, často až neskoro spoznávajú, že „prehrali svoju životnú partiu". Niet sa čo čudovať, že končia svoj život skôr, nie iba samovraždou, ale i neviazanosťou života, skôr starnú a unavení životom skôr zomierajú.
Piaty príkaz „Nezabiješ" nás vedie aj ku striedmemu životu. Boh si praje, aby sme už na zemi prežili predsieň neba. Náš pobyt na zemi je aj reprezentácia učenia, ktoré nám dáva Boh tak v Desatore, ako aj v iných zjavených pravdách, najmä cez učenie Pána Ježiša.
Marek evanjelista poznamenáva: „Ježiš zavolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch" (Mk 6,7).
Keď Ježiš vysiela po dvoch, tým rieši viac ťažkostí. Jeden nad druhým bdie v čistote ohlasovania evanjelia. Pri cestovaní sa ťažkosti vo dvojici ľahšie zvládnu a cesta je bezpečnejšia. Ježiš však nedovolí svoje učenie niekomu vnucovať. Keď už prijmú učenie, ktoré im zvestujú, nech ostanú v ich dome. Vytvárajú sa tak spoločenstvá, kde sa učenie Pána Ježiša ľahšie osvojuje a prežíva.
V tejto veci je čo robiť aj v Cirkvi. Má byť našou povinnosťou, aby sa tu každý cítil dobre. Všetci sa máme aktívne zapájať. Máme tu skutočne si uvedomovať, že máme zodpovednosť za seba navzájom. Už na začiatku svätej omše sa predsa obraciame jeden na druhého slovami: „Modlite sa za mňa k Pánu, Bohu nášmu." Rovnako je táto myšlienka v modlitbe „Otče náš" pri znaku pokoja a rozchádzame sa spoločne. Zo spoločenstva nesmieme nikoho vylúčiť. Keď niekto odchádza od nás, lepšie povedané, málo prichádza, alebo zriedka, malo by sa to stať vecou našej viery, aby sme pritiahli k spoločnému stretávaniu sa takého brata či sestru.
My veriaci máme zodpovednosť aj za dušu svojich blížnych. Nesmieme dovoliť nielen vraždy nenarodených detí, samovraždy, vraždy a násilie vôbec, ale aj to, aby nebol Boh zabíjaný v srdciach a dušiach ľudí. Hriech je vražda Boha v nás. Pohoršlivý život, zvádzanie na hriech, zlý príklad a všetko to, čo sa odvodzuje od toho, je pre nás mementom. Od tej doby, čo prarodičia spáchali prvý hriech, ľudská prirodzenosť je ranená, stáva sa nebezpečne chorou a práve preto sa nesmieme dať zviesť z pravej cesty za svojím cieľom. Šťastný je len ten človek, ktorý vie vo svetle Božích prikázaní a učenia Krista nájsť svoju istú cestu. Kto plní Božie prikázania, ten obrazne kráča v šľapajach Krista. Je isté, že koniec tejto cesty je krásny. Boží príkaz je často jediné slovo, ako napríklad „Nezabiješ". Za týmto príkazom sa skrýva široký, ale dôležitý a potrebný pohľad na život na zemi a cieľ života po smrti.
Piaty príkaz vo svojej celistvosti má ľudský život chrániť. Pripomeňme si niektoré veci, ktoré chceme zachovať my sami a tiež chceme, aby ich pre svoje šťastie zachovali aj tí v našom okolí.
Príkaz „Nezabiješ" zakazuje akékoľvek zmrzačenie, teda aj vedomé poranenie si ruky. Nikto nesmie vedome a dobrovoľne odseknúť si ukazovák na ruke preto, aby získal nejakú výhodu. Mladý muž sa zmrzačil. A príčina? Chcel sa vyhnúť vojenčine. Cirkev však dovoľuje neúmyselné zmrzačenie. To znamená, že pre záchranu celku tela, života sa volí amputácia.
Vo filme sme videli, ako pri spúšťaní dreva sa jednému mužovi dostala noha do zariadenia, po ktorom spúšťali drevo. Kamarát videl, že drevo sa rúti a hrozila istá smrť kamarátovi. Vtedy zobral svoju sekeru, odťal mu nohu a zachránil život, hoci bez nohy. Amputácia nohy je vtedy dovolená, keď sa zachráni celé telo.
Rovnako s príkazom „Nezabiješ" súvisí aj sebaobrana. Vtedy, keď v sebaobrane, keď je ohrozený život nevinného a nie je iná možnosť - ako útek, prosby a podobne, je dovolené v sebaobrane zmrzačiť. To znamená podstreliť nespravodlivého útočníka, ak ohrozuje život nevinného. Musí sa to však vykonať „s miernosťou nevinnej sebaobrany". Táto možnosť sa poskytuje nevinnému človeku nielen pri obrane svojho života, ale aj čistoty a majetku. Tu treba rešpektovať občianske zákony a zakročiť iba z veľmi vážnych dôvodov.
Príkaz „Nezabiješ" nás upozorňuje aj na to, že neslobodno zmrzačiť blížneho a neslobodno ho vyzvať na súboj pre urážku na cti. Dnes, najmä v súvislosti so sektami, hovorí sa o transfúzii krvi. Darcovstvo a prijímanie krvi sa v Cirkvi nepovažuje za zmrzačenie, práve naopak, je to prejav lásky a kresťanského milosrdenstva. S transfúziou súvisí aj transplantácia údov. Aj táto činnosť je dovolená, keď sa s ňou neobchoduje. Možné je ponúknuť svoj orgán, prípadne dovoliť, že v prípade smrti niektorý orgán môže sa transplantovať. Cirkev sa stavia negatívne ku sterilizácii. Je to umelý zákrok, ktorým sa muž alebo žena stanú neplodnými. Pre nás veriacich je priama sterilizácia morálne zlá svojou povahou. Pri piatom príkaze je potrebné povedať, kto je to zločinec. To je ten, kto spácha zločin, hodný trestu smrti (Noldin II. n. 330).
Nespravodlivý útočník je ten, kto skutočne ohrozuje ľudský život, alebo z jeho činnosti sa predpokladá ohrozenie života, majetku, a to tak jednotlivca, ako aj spoločnosti. Krajným prostriedkom na ochranu života a majetku je poranenie a prípadne aj zabitie útočníka. Zabiť nevinného človeka je do neba volajúci hriech. Príkaz „Nezabiješ" dovoľuje trestať zločinca i najvyšším trestom na základe súdneho procesu a dôkazového materiálu, a to až po vynesení rozsudku, ktorý patrí jedine štátnej autorite. To spomíname preto, že nie je dovolené takzvané lynčovanie, čiže náhly trest smrti anonymným davom na mieste zločinu, bez riadneho súdu. Štátna vrchnosť na ochranu života a majetku svojich občanov môže použiť aj trest smrti.
V Starom zákone (Gn 9,6; Nm 35,16,1931,33) bol použitý trest smrti ako krajne ochranný prostriedok proti zločincovi. V Novom zákone nenájdeme miesta, kde by sa vyslovoval zákaz trestu smrti. Doporučuje sa však čnosť miernosti, trpezlivosti a láskavosti. Zákonodarný zbor štátu má právo na svojom území dovoliť trest smrti. Proti tomuto trestu varujú justičné omyly, ktorých sa stalo v dejinách pomerne mnoho a často aj štáty takto trestali svojich odporcov a nesympatizantov. Ak štát chce použiť trest smrti je potrebné, aby bol zločin ťažký a boli dôkazy, že zločin bol istotne spáchaný a poprave musí predchádzať riadny súd. Katolícka mravoveda pri tomto príkaze o zabití nevinných ľudí vyzdvihuje najmä interrupciu a eutanáziu. Interrupcia je prerušenie tehotenstva násilným spôsobom. Eutanázia je útek od bolesti a strachu násilnou smrťou, ktorú si človek volí sám, dáva súhlas a smrť môže previesť aj iný človek. Dnes sa bolesť utlmuje morfiom. Morfium sa nepodáva ako prostriedok smrti. Kto by však prijal morfium ako prostriedok pre rýchlejšiu smrť, dopúšťa sa eutanázie. Veriaci kresťan sa v chorobe pre záchranu života má dať operovať, prijímať lieky, aj morfium, ale nesmie si človek žiadať smrť podaním nejakého prostriedku. Lekár musí chrániť život aj tých najťažších pacientov. Lekár môže len umenšiť bolesť narkotikami, nie však ukončiť život. Katolícka Cirkev je proti eutanázii. Eutanázia je previnením proti nádeji.
Pomáhajme si! Nenasledujme zlé príklady ľudí! Modlime sa za šťastnú hodinku smrti.


26.01.2010 | Čítanosť(1004)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2791)
Mk 6, 1-13
12.06.2003 | Čítanosť(2779)
Mk 6, 14-29
12.06.2003 | Čítanosť(2358)
Mk 6, 30-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet