11.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „V živote máme dve alebo tri možnosti stať sa hrdinom, no každý deň máme možnosť nebyť zbabelcom.”

~RENÉ BAZIN~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1096 reakcie0
(Share 293 0)


Téma: Desatoro / 5. prikázanie / Mk 5,21-43 / Je to jednoducho vražda!

Homília

Veľa sa o vzťahu k nenarodeným deťom rozpráva, píše, a dokonca podniká akcií. A výsledok? Stúpajúca tendencia. Viac a viac prípadov. Národ sa hlási ku kresťanským zásadám a vzťah k tomuto príkazu cez nenarodené deti? Otrasný!
Je teda potrebné znova sa k tomuto vracať. Kresťanská morálka nám hovorí, že nesmieme mlčať pri hriechu iných. Svet bráni ľudské práva vo všetkých oblastiach, ale v tejto je chladný. Aj veriaci majú často odmietavý postoj k Cirkvi, keď v tejto veci dvíha Cirkev svoj hlas.
Cirkev nemôže, nesmie mlčať v tejto veci. Pre Cirkev je potrat, prerušenie tehotenstva, interrupcia - jednoducho vražda! Cirkev bojuje o život tak narodeného, ako aj nenarodeného dieťaťa.
Ježiš dnes hovorí mŕtvemu dievčatku: „Talitha kum!", čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!" (Mk 5,41) Jairus, predstavený synagógy v Kafarnaume, veľmi ctený a istotne aj bohatý muž, prosí na kolenách Ježiša za uzdravenie dcéry. Vieme si predstaviť, čo to bol za prejav pokory tohto otca? Každý ho pozná a on je na kolenách! Stane sa, čoho sa Jairus obával. I napriek tomu, že Ježiš mu vyhovie a ide s ním do jeho domu, na ceste dostáva správu o smrti dcérky. Jairus je presvedčený, že je po všetkom. Ježiš vie, čo cíti tento muž, a preto ho takto povzbudzuje: „Neboj sa, len ver!" (Mk 5,36) Marek jasne ukazuje, ako veľmi pri týchto udalostiach išlo Ježišovi o vieru. Veď aj žene, ktorú uzdravil po dvanásťročnom utrpení na krvotok, ktorá naplnená vierou, že keď sa dotkne aspoň jeho rúcha, bude isto uzdravená, povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila" (Mk 5,34). Dotkla sa a bola uzdravená. Ježiš nás učí stavať svoj vzťah k nemu na viere. Bola to ťažká požiadavka na Jairusa. A vidíme, že Ježiš vzkriesi mŕtve dievča. „Talitha kum! - Dievča, hovorím ti, vstaň!" (Mk 5,41)
Uvedomujeme si, že viera nikdy nie jeľahká a podľa Božej vôle ani nemá byť ľahká, a to znamená, že ľudia nemajú vieru brať naľahko. Viera je tajomstvom sily, ktorá premáha život i smrť. Boh ju ustanovil za hlavnú vec a za najdôležitejšiu skúšku v ľudskom živote. Je potrebné si pripomenúť, že len veriacemu budú zjavené Božie víťazstvá. V prípade dievčaťa nešlo o zdanlivú smrť. Ľudia na Ježišove slová predsa reagovali posmešne.
Ježiš je iste víťaz nad smrťou. Jairova dcéra iste musela neskôr zomrieť ako každý iný človek. Ježiš nám v tomto prípade dáva lekciu viery. Iste všetci raz musíme zomrieť. Je však potrebné žiť učenie Krista, čiže veriť v Krista tu na zemi, aby nad nami nemala moc smrť hriechu. Viera v Krista je pre nás nádejou na večný život v jeho kráľovstve. Slová: „Dajte jej jesť" (Mk 5,43), prijímame v tom zmysle, že aj my, keď sa stretneme s vierou v Krista, že žijeme podľa učenia Pána Ježiša, nemáme sa čo znepokojovať, a to ani v takom prípade, ako je nenarodené dieťa, ktoré chce nám narušiť životný plán.
Keď vieme bdieť nad životom svojho dieťaťa, tým viac máme bdieť nad životom dieťaťa vtedy, keď sa ono ešte nevie a nedokáže brániť. Je smutné, že sme pokročili vo vede, umení, ale zostávame často v tejto oblasti na takom istom stupni, ako píše sv. Klement Alexandrijský v knihe „Vychovávateľ. Píše o pohanských dámach v Ríme, ktoré sa s materinskou láskou starajú o zvieratká a pritom k deťom svojich otrokov sa správajú ako vlčice. Nejedna vyhodila dieťa svojej slúžky na ulicu, do kanála, kde sa stali potravou pre potkany.
Je však potrebné sa pravde pozrieť do očí aj dnes. Piaty príkaz nebojuje len o život narodeného človeka, ale aj nenarodeného. Cirkev učí, že keď muž a žena vytvoria predpoklad pre vznik ľudského života, že vtedy Boh dáva tomu prvému spojeniu buniek muža a ženy nesmrteľnú dušu. Tak veríme, že človek v lone matky má od samého začiatku právo na život, ktorý nemá právo dať zničiť ani jeho matka, ani otec. A že matky - ak ich tak môžeme nazvať - majú aj iný pohľad, dokonca aj na narodené dieťa, mohli sme si prečítať v novinách „Zo zápisníka vyšetrovateľa", pod nadpisom Tak čo, Gabika?
- Sedíš tu so sklonenou hlavou a do vreckovky si utieraš slzy z tvojich veľkých, mandľových očí. Ešte včera by hocijaký muž naletel na ich vyzývavý pohľad! Teraz však sedíš tu a sama vieš, že to sedenie tak skoro neskončí... Celé mesto vedelo, že pes náhodou našiel mŕtvolku dieťaťa, ktoré žilo snáď par hodín. Vstúpila si sem, do kance lárie, v ktorej na nepríjemné otázky odpovedalo už pred tebou veľa žien a dievčat a všetkých si nás obdarúvala pohľadom svojich veľkých, mandľových očí. Bola si suverénna a istá, že odídeš z tejto kancelárie tak, ako pred tebou veľa žien a dievčat. Že odídeš a na zápis tvojej výpovede napíšem poznámku: Preverená, neprichádza v úvahu! Dúfala si, že odídeš, nie preto, že si nevinná, ale že si sa spoliehala na svoje vopred vymyslené lži. Ale musím uznať, klamala si krásne! Presne si pamätám tvoje slová: „Ako môže niekto zabiť dieťa?! Veď to má také krásne, jemné rúčky!" Áno, tak si vravela. Vtedy som ťa pustil domov. Ešte medzi dverami si sa usmiala a zaiskrila tými mandľovými očami. Netušila si však, že na zápis tvojej výpovede som napísal poznám ku: Nemožno vylúčiť! Tak čo, Gabika?
Na druhý deň sme ťa priviezli znovu. Bola si nevyspatá, unavená a z mandľových očí sa kamsi stratil lesk. Ani klamať si už nevedela. Ba sama si priznala, že si nás čakala, že to muselo prísť. Vravela si, že ti odľahlo na duši. Videl som na tebe, že sa musíš vyrozprávať, že musíš, že sama chceš dať pravdu von. Na chvíľu si sa upokojila a vtedy som sa ťa spýtal: - Tak čo, Gabika? Začala si rozprávať. A nám začal chodiť mráz po chrbtoch. Hovorila si čosi o dievčatku. Dopichané nožom a skryté kdesi pod kameňom. Ale my sme vedeli o chlapčekovi, ktorého našiel pes niekde úplne inde. Nebol pod kameňom a nebol dopichaný nožom! Ty si však presne popísala polohu kameňa, pod ktorým sme našli aj mŕtvolku dievčatka, ktorému si dala i vzala život. To miesto nemohol poznať nikto iný. Tajila si. Aj predseda senátu tak povedal. A ešte čosi povedal: V mene republiky...
PS: Gabika si dvojročný trest odňatia slobody odpykala, ale jej mandľové oči určite stratili na svojom pôvabe. Možno ju raz stretnem. Len tak, na ulici. Neviem, čo si povieme. Ale určite sa jej opýtam: - Tak, ako Gabika? (Sobota 8. 8. 87 Emil Tomíček).
Aj dnes sa mi tlačí na jazyk podobná otázka, ale verím, že nie pre vás, tu prítomných, že nikto z vás nie je proti narodeniu svojho dieťaťa, ale predsa na výstrahu:
Tak čo, matka, otec, lekár, priateľ, ako? To, čo sa počalo v lone ženy, nie je človek? Nemá dušu?-
Uvedomujeme si, že naša viera je v tejto oblasti veľkým prínosom pre svet. V čom? V tom, že sa vieme tešiť i napriek mnohým ťažkostiam, ktoré čakajú nového človeka prichádzajúceho na svet, že ho čaká aj večný život v spojení s Bohom. A my nechceme mať na svedomí večnú neistotu spásy nenarodeného dieťaťa. A taktiež je to veľké memento pre národ. Tam, kde je viac detských truhličiek ako kolísok, v takom národe je čosi zlé. Taký národ sa rúti do záhuby.
My veriaci vidíme v počatom dieťati dar od Boha, a nie prekážku šťastia rodičov alebo spoločnosti. Preto nielen bojujeme za život nenarodených detí, ale tiež ďakujeme Bohu za každý nový život.
V modlitbe Verím v Boha sa modlíme: „... verím v život večný...". A život večný je v našich rukách. Modlime sa za tých, ktorí sa dopúšťajú hrozného hriechu, keď vynesú ortieľ nad životom nenarodeného dieťaťa, aby im Boh dal ešte jednu milosť a dali si čo najskôr do poriadku svoje svedomie.


26.01.2010 | Čítanosť(1035)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2952)
Mk 5, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(1981)
Mk 5, 21-43


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet