17.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Jadrom veľkonočnej zvesti je podľa môjho názoru to, že tento jedinečný Ježišov život a Ježišovo pôsobenie nepatrí minulosti, že Ježiš sa ešte stále so mnou stretáva, keď ja sa stretávam so svojím blížnym, s druhým človekom, ako si to vyžaduje evanjelium.

~F. J. Schierse ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť830 reakcie0
(Share 192 0)


Téma: Desatoro / 5. prikázanie / Mk 4, 35-41 / Samovražda.

Homília

Iste ste aj vy počuli poznámku: „Aký život, taká smrť". A to najmä vtedy, keď niekto spáchal samovraždu. Vďaka Bohu, že takýto odchod zo sveta je vernú zriedkavý. Keď si rozoberáme piaty príkaz „Nezabiješ", je správne, aby sme venovali pozornosť nielen negatívnej časti tohto príkazu, ale aj pozitívnej, čiže zastavíme sa pri hodnote a kráse ľudského života.
Iste ste čítali v čiernej kronike prednedávnom o smrti mladého sedemnásťročného dievčaťa, ktoré skočilo pod auto. Čo zažil nevinný vodič, iste si vieme domyslieť. A prečo to dievča spravilo? Vyšetrovaním sa zistilo, že išla na zábavu so svojimi priateľmi, s ktorými sa cestou pohádala. Tí ju nevzali do tanca, a preto po polnoci odišla zo zábavy domov a po ceste spáchala samovraždu.
V živote sa môže stať, že človek zažije sklamanie. Dnes mnohí, ktorí sa dali na podnikanie - krachujú. Prepočítali sa, nevyšli im ich plány a štatistika hovorí o päťnásobnom zvýšení počtu samovrážd. Ani najlepší lekári dnes ešte nevedia, čo sa deje vo vnútri takého človeka, ktorý sa rozhodol spáchať samovraždu.
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „Mlč, utíš sa" (Mk 4,39).
Vysvetlíme si, aký súvis majú tieto slová Pána Ježiša s naším piatym príkazom.
Keď evanjelisti, vedení Duchom Svätým, niečo zaznačili v evanjeliách pre nás zo života Pána Ježiša, tak je to dôležité pre našu spásu. Teda nie iba slová, zázraky, ale aj určité udalosti do konca čias, stali sa oslovením pre našu spásu. Keď Pán Ježiš hovorí učeníkom: „Prejdime na druhý breh" (Mk 4,35), je možno v tom vidieť aj náš ľudský život od narodenia po smrť. Slovám: „Boli s ním aj iné lode" (Mk 4,36), dá sa rozumieť, že nikto z nás nie je na svete sám.
Víchrica, vlny a útok na lodičku sú ťažkosti života, ktoré na nás dopúšťa Boh pre naše dobro. Praje si, aby sme aj my svoju nádej skladali v Bohu. Boh si nepraje našu záhubu, ale našu spásu.
A práve v ťažkostiach, pokušeniach, nebezpečenstve života, ale aj v dňoch pokoja, radosti máme budovaf svoju vieru. Kto svoju nádej skladá v Bohu, tomu nepatria slová Pána Ježiša: „Čo sa tak bojíte?! Ešte nemáte vieru?" (Mk 4,40)
Vieme, že viera nie je len záležitosť osobná, vec kostola, či len určitej doby a miesta. Viera je vec spásy. Ten, čo pácha samovraždu, uráža Boha. Berie si svoj život, ktorý si nedal. Pácha veľký hriech proti láske. Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma..." (Mt 16,24). Človek po dedičnom hriechu musí počítať aj s ťažkosťami.
Pozrite, mladú ženu zo žiarlivosti bije manžel. Nemá dôvodu žiarliť. Ona to neznesie a pustí si plyn, keď sú deti v škole. Táto žena si nepoložila otázku: A čo moje deti? Veď budú sirotami! Myslela len na svoje utrpenie.
Nikto z nás nemá právo odsudzovať tých, čo spáchali samovraždu a tým menej tých, ktorí trpia pre tento hriech v rodine. Treba sa nám však zamyslieť, ako pomôcť takýmto nešťastným ľuďom, ktorí sa dostali do veľkej ťažkosti. Nie každý je silná osobnosť a v určitých veciach, keď nemá oporu, môže zlyhať. Muž - ináč dobrý otec, nie svojou vinou, zabil autom človeka. Vyšetrovanie a ten pocit, že zabil človeka, tak naňho zapôsobili, že sa psychicky zrútil. A výsledok? Našli ho na povale mŕtveho!
Keď vieme, že niekto prežíva ťažké chvíle, prípadne používa v náznakoch slová -ja si vezmem život, nesmieme byť k takým slovám ľahostajní. Ak to hovorí, už to môže byť ťažký hriech proti príkazu „Nezabiješ" a prípadne aj pohoršenie. Je správne, keď využijeme vtedy dar rozumu a zveríme človeka lekárom. To nie je hanba, keď niekomu zlyhá zdravý rozum. Takýmto ľuďom sme povinní viac pomáhať, starať sa o nich a umožniť im nadobudnúť stratený ideál života. Nie je to vec príjemná a nie je to maličkosť. Keď už dôjde k nešťastiu, je správne, aby rodina zaujala ten najlepší postoj aj k rozlúčke. Kňaz najlepšie vie, čo v takomto prípade môže a ako vykonať rozlúčku. Je na to aj spôsob určený Cirkvou. Nemôžu však žiadať niečo, čo by spôsobilo pohoršenie, dalo zlý príklad. Cirkev musí rozlišovať medzi smrťou a „smrťou", aj keď ani samovraha neodsudzujeme do zatratenia. Vieme, že Boh je milosrdný. Vieme, že viacerým v poslednom okamihu sa dostalo milosti oľutovať jednou myšlienkou či slovom. Také prípady nachádzame u viacerých svätých, ktorí boli pozostalými oslovení o ich nešťastných, čo spáchali samovraždu. Cirkev sa modlí aj za nich, ale musí rozlišovať aj v pohrebných obradoch.
Je správne, keď dnes sa modlime nielen za svoju šťastnú hodinku smrti, ale aj za to, aby sme zomreli pri zdravom rozume.
Nepochybujeme, že viera aj v tomto prípade je úžasnou posilou pre človeka. Kto verí v Boha aj v najťažšej chvíli, má nádej, a dokonca aj tí, čo zostávajú po tých, čo spáchali samovraždu.
Čo dokáže viera, spomína muž, ktorý prežil ako nepriateľ štátu vo väzení, keď nechcel podpísať do Jednotného roľníckeho družstva. Bol trýznený telesne, nedostával prídel stravy, ktorý mu patril, cela bola nevykurovaná, pre najmenší protest dostával bitku od dozorcov, ale najťažšie bolo deptanie duše, keď počul vedľa v cele plač a mal pocit, že je to jeho dieťa či manželka. Vtedy mu bachar hodil povraz a povedal: „Obes sa, ty..." Hovorí, ako sa modlil na kolenách pred povrazom. „Bože, nikdy som ťa nezradil a nechcem zradiť. Ďakoval som ti vždy za dar života a dnes by som si ho mal skrátiť? Nie! Bože, prosím ťa o silu vytrvať až do konca. Verím v život večný..."
Je správne, keď si často pripomíname radostné stretnutie s Bohom po našej smrti s tým, že si smrť nechceme násilne vyvolať, ale sme ochotní prijať smrť ako dar od Boha. Zásadne sme proti akémukoľvek spôsobu samovraždy. Veríme, že život je dar a chceme ho prežiť tak, aby sme od Boha mohli prijať odmenu.
„Aký život, taká smrť". Tieto slová sú známe. My sa dnes hlásime k učeniu Cirkvi, ktorá učí, že život sa smrťou nekončí, ale len prechádza do nového spôsobu života, kde budeme plniť iné poslanie, za iných okolností.
A preto tešíme sa zo života na zemi aj vtedy, keď trpíme, keď sme oklamaní, keď sme si pokazili časť života a chceme ju napraviť.
Rovnako sa modlíme aj za tých, čo zomreli, alebo si smrť sami spôsobili, aby milosrdný a láskavý Boh, ak trpia v očistci, im skrátil tento stav a mohli prejsť do stavu oslavy Boha.


12.06.2003 | Čítanosť(2270)
Mk 4, 24-34
12.06.2003 | Čítanosť(2131)
Mk 4, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(2037)
Mk 4, 35-41


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet