26.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nie plakať, nie hnevať sa - ale pochopiť.

~Baruch Spinoza ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť883 reakcie0
(Share 200 0)


Téma: Desatoro / 4. prikázanie / Jn 15,1-8 / Pocit zodpovednosti.

Homília

Nie je zriedkavosťou, že pri pohľade na malé dieťa povieme; to je tvoj syn, to je tvoja dcéra. Zákony genetiky o dedičných vlastnostiach sa nemýlia. Rodičia dávajú do vienka nielen veci tohto sveta, ale aj veci duchovné. A tak syn sa na rodičov nepodobá len výzorom tváre, postavou, ale aj náklonnosťami, vlohami, talentom a podobne.
Preto niet sa čo čudovať, keď mladým dospievajúcim mužom a ženám, vám chlapcom a dievčatám v týchto rokoch, keď si začínate uvedomovať, že už nie ste malí, že si začínate uvedomovať svoje telo, už máte svoj rozum a cítite za veci vo svojom okolí aj zodpovednosť, vám sa prízvukuje, že dnes, keď dospievate, už sa ukazuje, akým budeš otcom a akou budeš matkou. S výchovou dieťaťa sa nezačína, keď má dieťa štyri, dva či rok a ani vtedy, keď sa dieťa narodí. Vtedy je podľa odborníkov už neskoro začať s výchovou dieťaťa. Ale s výchovou dieťaťa sa má začať - keď budúci otcovia a matky dospievajú, keď ešte nevedia, či sa im narodí prvé dievčatko a či chlapček.
Dnes, keď si chceme pripomenúť štvrtý príkaz: „Cti otca svojho a matku svoju", ide nám významnou myšlienkou na pomoc Pán Ježiš v slovách o viniči.
„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odreže, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala ešte viac ovocia" (Jn 15,1-2).
Slová o viniči nie sú celkom podobenstvom, čiže prirovnaním a tiež ani alegóriou, čiže len obrazom. V Starom zákone „vinica" a „vinič" sú jedným z najvznešenejších symbolov. Ježiš sa sám stotožňuje s viničom a svojho Otca nazýva vinohradníkom. Ako s viničom sú spojené ratolesti, tak si Ježiš praje, aby sme si aj my uvedomovali našu spojitosť s ním. Cez Ježiša sa veriaci a Cirkev stanú Božou vinicou. Keď Pán Ježiš rozpráva o činnosti Otca, že tie ratolesti, ktoré neprinášajú úrodu, odrezáva, pretože sú zbytočné, len škodia, špatia a neprinášajú úrodu, iste myslí na tých, čo neprijímajú učenie Ježiša Krista. Keď rozpráva o ratolestiach, ktoré prinášajú úrodu, že ich čistí, aby prinášali ešte viac úrody, zdôrazňuje nevyhnutnosť prijímania z vôle Božej na nás dopúšťané veci, nie aby sme odpadli, ale aby sme ešte viac boli ochotní a schopní plniť vôľu Božiu. Táto očistná činnosť sa uskutočňuje pod vplyvom Ježišovej náuky. Jeho slová: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám zvestoval. Ostaňte vo mne a ja ostanem vo vás" (Jn 15,3) znamenajú to, že nás už Ježiš vykúpil, ale sme povinní sa snažiť nepretrhnúť spojenie s kmeňom viniča, čiže Ježišom. Vo viere, láske a oddanosti, aj medzi sebou, máme sa snažiť o spojenie s Ježišom. Len potom môžeme začať prinášať ovocie, ktoré od nás očakáva Boh.
Keď niekto len povrchne sleduje text štvrtého príkazu z Desatora, môže sa mylne domnievať, že príkaz zaväzuje len deti voči rodičom. Je to však aj príkaz, ktorý kladie záväzky rodičom k deťom. Ba čo viac, tento príkaz zaväzuje preukazovať úctu starším, nadriadeným a predstaveným a opačne títo si majú byť vedomí povinnosti voči mladším, podriadeným a tým, ktorí sú im zverení. Napríklad ako pestún, krstní, birmovní a starí rodičia. Tento príkaz, na pohľad krátky, ale do obsahu široký, vedie k pestovaniu zodpovednosti. Stáva sa, že dnes mnohí sa sťažujú. Rodičia na deti, že sa im od deti nedostáva toho, čo očakávali a deti sa dnes tiež sťažujú, že rodičia zanedbávajú niektoré svoje povinnosti. Je to akýsi chaos, ktorý môžeme vidieť najmä v jednom. Medzi nami je čím ďalej, tým menej ľudského tepla, lásky, porozumenia, čo vidíme v medziľudských vzťahoch v rodinách. Tam, kde sa zabúda na štvrtý príkaz z Desatora, tam sa tento problém ešte viac odzrkadľuje. Tým viac je potrebné príkazu venovať pozornosť.
Rodičia si musia byť vedomí, že sú vo výchove svojich detí nenahraditeľní. Teda otec nesmie výchovu zveriť len na manželku a taktiež žena nemôže povedať, že jej stačí dieťa a muža nepotrebuje. Dieťa potrebuje oboch rodičov, ktorých si musí dieťa rovnako vážiť a ctiť, pretože obaja mu reprezentujú Pána Boha. Boh vo sviatosti manželstva dáva rodičom rovnaké práva a povinnosti, ktoré zaväzujú tak rodičov, ako aj deti. Deti nesmú zabudnúť, aj keď reč rodičov sa im zdá nemoderná, zastaralá a prípadne už majú vyššie vzdelanie ako rodičia, že sú povinní zachovávať štvrtý príkaz.
Rodičom štvrtý príkaz kladie veľkú zodpovednosť, že keď chcú vychovávať iných, musia vychovávať v prvom rade seba. Múdra je veta z príslovia: „Len z čistého prameňa vyteká čistá voda". A iné príslovie dopĺňa: „Slová hýbu, ale príklady priťahujú". Pravda, máme aj výnimky. Rodičovská autorita nesmie byť mŕtvym kapitálom. Je to živá hmota, ktorá rastie alebo upadá s ich životom, rečami, zmýšľaním a konaním. Rodič si teda úctu, lásku a poslušnosť zasluhuje, ale zároveň sa musí aj pričiniť, aby si ju udržal.
Pocit zodpovednosti je tak na rodičoch, ako aj na dospievajúcich i dospelých deťoch. Zodpovednosť za seba a za tých, ktorí mi boli zverení. Hriechom je, keď vedome a dobrovoľne sa človek zbavuje zodpovednosti a tiež, keď podceňuje zodpovednosť. Je správne, keď v každom veku sa dieťa vedie a vychováva k zodpovednosti. Nie je správne, keď jeden rodič toleruje a druhý nie. Nie je správne odkladať s ich poučením do budúcna. Nie je správne podceňovať zodpovednosť. Toto všetko narúša pokoj, lásku a harmóniu v rodine.
V Knihe Prísloví môžeme nájsť mnoho užitočných rád, ktoré majú posilniť našu zodpovednosť za seba. „Múdry syn obveseľuje svojho otca" (Prís 10,1). „Blázon pohŕda napomenutím otca" (Prís 15,5). „Bláznivý syn je skazou svojmu otcovi" (Prís 19,3). „Kto kľaje otca alebo svoju matku, zhasne mu kahan v hustej tme" (Prís 20,20). „O oko, čo si robí z otca posmešky, alebo prejavuje neposlušnosť voči matke, príde oň" (Prís 30,17). „Bláznivý syn je zármutkom matky" (Prís 10,1). „Bláznivý človek pohŕda svojou matkou" (Prís 15,20). „Nepohrdni svojou matkou, keď zostarne" (Prís 23,22). Aj iné vážne slová si môžeme prečítať v Knihe Prísloví. A to isté platí aj vo vzťahu k predstaveným ako je prezident.
Mohli sme Čítať, že pred sídlom prezidenta boli aj staršie ženy, ktoré denne vídať v bratislavských kostoloch na prijímaní, ktoré volali: „Radšej občiansku vojnu, ako tohto za prezidenta!" Taká žena nedala mladým príklad a už vôbec nie ako kresťanka.
Aká je to zodpovednosť, keď sa stalo, že je otcom a on to popiera a špinu nechá na druhom človeku?! Aká je to zodpovednosť za vieru, keď muži vidia mladých chlapcov cez omšu chodiť po cintoríne a mlčia?! Aká je to zodpovednosť, keď sedemnásťročný je pravidelným hosťom pred polnocou v krčme na druhej dedine?! Zodpovednosť pred vlastným svedomím, pred tými, s ktorými žijeme, pred svojím Bohom.
Dievča žilo podľa evanjelia. Bola pekná, ale cítila aj zodpovednosť za seba i svojho chlapca. Povedala mu raz nie, aj keď veľmi ho ľúbila. Tomu istému chlapcovi priateľka povolila, a ostala spomienka na celý život.
Všetci si uvedomujeme novú jar. Jar sa prirovnáva aj k novému životu. Pod vplyvom Štvrtého príkazu je krásne, keď cítime zodpovednosť za seba a tiež aj za iných.
A to sa týka aj vás, potenciálnych budúcich otcov a matiek. Zvlášť vy, dospievajúci, si ešte viac pripomeňte, že sa rozhodujete sami o tom, aký budeš otec, matka. Zodpovednosť si dnes uvedomujeme všetci dospelí, že Boží zákon nás všetkých zaväzuje, ak chceme medzi sebou žiť šťastne, spokojne a raz aj vo večnosti.


12.06.2003 | Čítanosť(2357)
Jn 15, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(2046)
Jn 15, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet