21.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Človek je záhada, ktorá svoje vyriešenie nachádza len v Bohu.

~Pascal ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť899 reakcie0
(Share 1246 0)


Téma: Desatoro / 3. prikázanie / Lk 24,35-48 / Nedeľa je deň pokoja.

Homília

V nejednej rodine sa rovnako deti, ako aj rodičia i starí rodičia, ktorí spolu žijú, tešia na nedeľu. Prečo? Nie iba preto, že deti nepôjdu do školy, rodičia za povinnosťami a starí rodičia, že zas budú sami, ale práve preto, že budú všetci pospolu, a nielen to. Je to pre nich deň pohody, deň pokoja.
Pán Ježiš apoštolov nielen pozdraví známym „Pokoj vám" (Lk 24,36), ale Lukáš o tom stretnutí poznamenal: „Vtedy im otvoril myseľ, aby pochopili Písmo" (Lk 24,45).
Ježiš najprv vnáša pokoj do rozrušeného vnútra apoštolov, slovami ich na to upozorňuje a hneď sa ujíma situácie, aby upevnil apoštolov vo viere, utvrdil ich v tom, čo od nich bude vyžadovať.
V našom prípade, keď sa zaujímame o tretí príkaz z Desatora, slová Pána Ježiša nás upozorňujú na hodnotu nedele, ktorú máme chápať všetci veriaci kresťania ako deň pokoja, deň vzájomnej lásky a čo ešte viac?
Dnešná homília sa môže niekomu zdať ako prednáška. Vychádzame však zo spomínaných slov a svoju pozornosť chceme upriamiť na praktický dopad tohto dňa pre našu spásu.
Najstarší názov nedele je „Prvý deň po sobote" (1 Kor 16,2; Sk 20,6-11). Tento názov sa stal termínom technicus v prvej literatúre Cirkvi. Ján apoštol v Apokalypse (1,10) nazýva nedeľu „Deň Pána" a takto nazýva nedeľu aj spis Didache (14, 1). Kresťania chápu Deň Pána ako označenie triumfu, keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych. V prvej polovici druhého storočia sa objavuje názov „ôsmy deň". Je to v liste Barna-bášovom (15, 18), ale aj v Dialógoch sv. Justína (41,4). Boli pokusy nazvať nedeľu aj „Dňom slnka", čo veľmi ostro odsúdil svätý Augustín, keď napísal: „V ten deň nectíme slnko, ale zmŕtvychvstalého Pána Ježiša." Na prelome II. a III. storočia stretávame sa s pomenovaním „Deň zmŕtvychvstania" - „Dies dominicae resurrectionis".
Tak nedeľa je deň spomienky na zmŕtvychvstanie Pána a tiež deň Zoslania Ducha Svätého. Názov „zmŕtvychvstanie" si pre tento deň ponechali v ruskom jazyku, keď nedeľu volajú „voskresenje". Náš názov „nedeľa" je pravdepodobne od „nič nerobiť", čiže zmeniť obsah tohto dňa oproti iným dňom týždňa. Čím je nedeľa pre týždeň, tým je Veľká noc pre celý rok. Tak Veľkonočná nedeľa osvetľuje svetlom vzkrieseného Pána po celý rok, po celý život. Každá nedeľa pre nás veriacich kresťanov je dňom sviatočným, keď sa v tomto dni stretávame pri lámaní chleba, na modlitbách, čiže pri slávení svätej omše a prijímaní Eucharistie.
Tento fakt si spomíname aj preto, že medzi nami sú aj takí bratia a sestry, ktorí o sebe tvrdia, že sú veriaci, ale na svoje ospravedlnenie, že ich nevidíme v kostole, tvrdia: - Pán Boh je všade a my sa vieme modliť aj v prírode či doma. - Nikde nie je napísané, že by bol Pán Ježiš nariadil v nedeľu chodiť do kostola. Ako Žid slávil sobotu i keď na jej zachovávanie farizejom dal odlišné vysvetlenie.
Proti nim hovorí história, pretože od 2. storočia je nedeľa prvým a najstarším sviatočným dňom. Sv. Justín nám podáva správu, že v nedeľu sa veriaci kresťania schádzali na Eucharistiu a čítali si z kníh Písma (por. Apológia 1,67,3-7). Zdôrazňuje, že už vtedy pre kresťanov táto činnosť bola znamením, že patria k sebe, keď si v spoločenstve každú nedeľu pri svätej omši pripomínali - čítaním z kníh Písma a lámaním chleba - zmŕtvychvstalého Pána Ježiša.
A dnes majú proti tomu námietky niektorí „veriaci". Sú to však len slová, ktoré hovoria o ich lenivosti, ľahostajnosti a tým sa sami vylučujú zo spoločenstva.
Tieto stretnutia vyznavačov učenia Ježiša Krista zaregistrovali aj pohania a história nám tiež o nich podáva svedectvá. Plínius mladší, ktorý je pohan a je námestník v Betánii, napísal o týchto stretnutiach cisárovi Trajánovi. Je tiež pravdou, že boli viacerí historici, ktorí tvrdia, že príčinou stretávania sa kresťanov v nedeľu nebolo zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Adventista siedmeho dňa S. Bachiocchi hovorí, že sa to odvodzuje od predkresťanského kultu slnka a kalvin Willy Rordorf tiež poukazuje na kult Mitry, kde sa slávilo slnko.
Všetky kresťanské správy prvých storočí hovoria o nedeli ako o dni spomienky a úcty zmŕtvychvstalému Kristovi. Vieme, že prví kresťania už slávili nedeľu po západe slnka v sobotu a celú noc prežili v modlitbách, speve a čítaní Písma. Je to vigília, čiže bdenie.
Vieme, že kresťania ešte neboli rešpektovaní, a preto využívali sobotný odpočinok a vo večerných hodinách si „lámaním chleba" pripomínali zmŕtvychvstanie. Kresťania nikdy neslávili sobotu. Medzi sobotou a nedeľou videli vždy podstatný rozdiel. Židia slávili sobotu po babylonskom zajatí ako spomienku na deň, keď dostal národ slobodu v Egypte. Áno, pre židov bol to deň, keď si mali viac uvedomiť prípravu na príchod Mesiáša.
Ježiš svojimi výrokmi o slávení soboty (por. Mk 3,1-6; Lk 13,10-1; Jn 5,2-9) jasne poukazuje, že jeho príchodom sa stáva sobota znamením minulej doby, to znamená času prípravy na príchod Mesiáša.
Je potrebné pripomenúť aj to, že pre nás kresťanov je možné z vážnych príčin zúčastniť sa na svätej omši aj v predvečer nedele, čiže už v sobotu. Môže to byť z viacerých príčin: Je nedostatok kňazov a v nedeľu by museli slúžiť viac svätých omší a tiež, keď niekto cestuje a mal by ťažkosti zúčastniť sa svätej omše, prípadne manželia sa striedajú pri dieťati a je v nedeľu len jedna svätá omša. Je pravdou, že nemusia z takýchto príčin ísť v sobotu na svätú omšu. V sobotu pri svätej omši s platnosťou na nedeľu kňaz musí brať texty z nedele a tiež musí predniesť homíliu.
Tak sobášna svätá omša po 15 hodine môže byť vynáhradou za nedeľnú sv. omšu. Vrelé sa však doporučuje, ak je to len trochu možné, aby sa zúčastnili aj sv. omše v nedeľu.
Je správne, že my veriaci sa takto nielen pozeráme na nedeľu, ale že tento postoj aj zachovávame.
Máme správy z Abinetu, kde bolo popravených 31 mužov a 18 žien konzulom Anulinusom preto, lebo slávili nedeľu ako sviatočný deň. Emeritus pred súdom povedal: „Nemôžeme žiť bez slávnosti v tomto dni." Jedna zo žien - Viktória zasa povedala: „Zúčastnila som sa zhromaždenia, pretože som kresťanka" (cit. Rordortem, s.109). Iný dôkaz hovorí, že cisár Konštantín Veľký po Milánskom edikte, čiže slobode kresťanov, dal v r. 337 rozkaz pre vojakov, aby tí, čo nie sú v zbrani, nedeľu slávili ako voľný deň. Tak chcel cisár vyjsť kresťanským vojakom v ústrety, aby sa mohli zúčastniť na sv. omši.
21. synoda v Elvíre nariadila: Keď sa niekto trikrát po sebe nezúčastnil na slávení v nedeľu, tak sa sám vylúčil zo spoločenstva. Dnes koľko „kresťanov" sami seba podobne vylučujú zo spoločenstva veriacich. Tak ďalšie synody svojim veriacim nariaďujú účasť na sv. omšiach v nedeľu.
Od XII. storočia platí zákaz konať v nedeľu niektoré práce. Dnes platný Kódex kanonického práva CIC nás veriacich zaväzuje pod hriechom, okrem už spomenutých výnimiek, za neúčasť na svätej omši v nedeľu a v prikázaný sviatok.
A rovnako nás upozorňuje, aby sme nekonali také práce, ktoré sa nemusia konať. Takto si máme pripomenúť najväčšiu udalosť pre nás kresťanov z histórie, a to zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.
Sv. Tomáš Akvinský nás učí, aby tento deň sme brali ako dar od Boha. Ak darom opovrhneme, je to urážka. Pre nás vedome a dobrovoľne vynechaná svätá omša v nedeľu a v prikázaný sviatok sa chápe ako ťažký hriech. Pri slávení sv. omše si máme uvedomiť spojenie veriacich s biskupom, pápežom a všetkými bratmi a sestrami. Svätá omša v nedeľu je vrchol kresťanskej viery, keď sa jej zúčastňujeme s tým, že sa cítime spojení s Ježišom Kristom.
Niet sa čo čudovať, keď sa na nedeľu, a nie iba v rodine, ale aj v kostole vieme tešiť.


25.06.2003 | Čítanosť(517)
Téma:Nedeľa
12.06.2003 | Čítanosť(1931)
Lk 24, 36-52
12.06.2003 | Čítanosť(1813)
Lk 24, 13-35
12.06.2003 | Čítanosť(1733)
Lk 24, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet