25.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Diablova slučka ťa nechytí, kým nebudeš maškrtiť na diablovej návnade.

~Svätý Ambróz~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť994 reakcie0
(Share 220 0)


Téma: Desatoro / 3. prikázanie / Mt 28,8-15 / Ovocie sviatočného dňa.

Homília

Profesor medicíny, Hans Lindemann, napísal knihu „Ako prežiť stresy". Zdôrazňuje, že dve tretiny našich bolestí a chorôb sú zapríčinené zlými duchovnými podmienkami. Rozpráva o zaujímavom pokuse. V laboratóriu postavili v tesnej blízkosti dve klietky. V jednej bola myš a v druhej mačka. Aj keď mala myš pokrm a vodu, aj tak zahynula. Prečo? Zabil ju strach.
Náš život je vystavený mnohým stresom. Práve vtedy je potrebné, aby sme si viac všimli, čím nám chce Boh pomôcť, čo nám chce poradiť, keď nám dáva tretí príkaz:
„Spomeň si...".
Tomáš apoštol, keď sa stretáva s Ježišom, ktorý vstal z mŕtvych, zabúda, čo o zmŕtvychvstalom povedal. Vtedy ho Ježiš osloví, aby mu splnil jeho žiadosť. Na to Tomáš volá: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28).
Je nedeľa. Pred týždňom sa prvý raz zmŕtvychvstalý Ježiš stretol so svojimi učeníkmi. Keď neprítomnému Tomášovi ostatní apoštoli rozprávajú, že videli Ježiša, Tomáš odpovedá: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím" (Jn 20,25). Ježiš sa znova zjavuje svojim učeníkom. Priamo sa obracia na Tomáša. Nikto mu nič nehovoril. Ježiš zopakuje Tomášovu prosbu. Tomáš už nepotrebuje, aby mu Ježiš vyhovel. Tomáš nepochybuje, že má do činenia so zmŕtvychvstalým Ježišom.
Nerobí nám problém spomenúť si na slová, ktoré povedal Pán Ježiš Tomášovi ako odpoveď na jeho zvolanie: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili" (Jn 20,29). Ježiš tieto slová povedal kvôli nám, pre nás. Keď Učiteľský úrad Cirkvi nám nariaďuje zachovávať sviatočný deň, má na zreteli dva ciele. Posilniť unavené naše telo po celotýždennej práci a pookriať človeka na duši. Tieto dva ciele sú ovocím tretieho Božieho prikázania a je správne, keď tento príkaz zoberieme vážne. Vtedy sa na nás splnia slová Pána Ježiša, že budeme blahoslavení, čiže šťastní. Prečo taký dôraz?
Spomeňme si, čo sme mnohí urobili práve s týmto ovocím. Keby sme tak spočítali všetky hriechy pracovného týždňa a porovnali ich tak s počtom, ako aj hodnotou zloby s hriechami, ktoré človek popácha v nedeľu, tak by sme zistili, že počas nedele sa v mnohých prípadoch popácha viac hriechu, ako cez týždeň. Urážky Boha ohľadom účasti na svätej omši: nejedna pijatika, hrešenie, kliatie, mravná neviazanosť, hriech proti láske k blížnym... A to sme kresťania? Je pravdou, že mnohí kresťania nevedia prežiť a vo svoj prospech užiť sviatočný deň. Už najstarší cirkevní otcovia vo svojich dielach zdôrazňovali, aby kresťania využili sviatočný deň na prehĺbenie svojich náboženských vedomostí. Pohľad do cirkevných dejín nás môže presvedčiť, keď chceme, že kresťania využívali nedeľu na oslavu Boha a vzrast svojich vedomostí o svojej viere. Poznáme nedeľné školy, kde sa v rôznych spolkoch, združeniach stretávali. A taktiež v rodine v tento deň na prvom mieste bola snaha upevniť kresťanské cítenie, utvrdiť sa v kresťanských vedomostiach.
Nejeden kresťan dnes cíti potrebu viac duchovne prežiť tento deň. A dnes vidíme, že mnohé rodiny toto aj prežívajú. A čo je u nich badať? Rodina viac drží pokope, viac je medzi nimi pohody, menej napätia a sú v pondelok oddýchnutí, šťastní.
Dnes mnohí nie sú ani takí zlí, ako nevedomí vo viere. Nie je na škodu si položiť otázku: - Aké vedomosti mám o viere a aké majú moje deti? Je to veľmi bolestné, keď si takzvaný veriaci nechce priznať, že mu chýbajú tie najzákladnejšie náboženské vedomosti. Je to aj chyba rodičov. Rodičia sa nesmú spoliehať na hodiny náboženskej náuky v škole a na homíliu v kostole.
Áno, sú povinnosti, zhon a nejedna matka povie, že nemá čas. Áno, je povinnosťou matky udržať dom čistý, nasýtiť. Áno, je mnoho povinností pre otca, ale obaja sa nemajú starať len o hmotné veci, ale aj duchovné. Práve nedeľa je na to najlepšia. Spoločný oddych, aspoň niekoľko hodín rodinného spolužitia, kde sa nájde aj miesto na rozhovor o duchovných veciach. Tak si môžu rodičia so svojimi deťmi spríjemniť život. Bude to pre každého telesným i duševným obohatením. Pri obyčajnej hre doma ako je „Človeče nehnevaj sa", ale tiež na prechádzke, keď objavujeme nové kvety, obdivujeme rôznu zeleň, keď sa kocháme v rozkvitnutom strome, nájde sa možnosť pootočiť rozhovor na Boha, dušu, príkazy a iné náboženské skutočnosti. Takéto zážitky sa ukladajú do najhlbšej vrstvy ľudského myslenia a cítenia a človek aj po rokoch si znova na ne spomenie a sú to milé a vzácne spomienky.
Vtedy človek sa stáva šťastným a viera v Boha mu je opravdivým prínosom. Keď je človek šťastný, vie sa radovať aj z maličkostí. My kňazi vieme, že mnohí veriaci sa na nás pozerajú predpojato. Vieme, že veriaci často v homílii hľadajú nie myšlienku pre obohatenie svojho života, ale kvalitu kazateľa. Je to veľmi málo, keď vieme len povedať, že to bolo povedané pekne, správne, že tak by to malo byť. Vtedy totiž usvedčujeme sami seba z toho, čo napísal apoštol Jakub: „Ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov" (Jak 2,26). Rodičia tak nemusia mať strach o svoje deti, keď ich naučia v každej situácii čerpať silu z viery. A tak aj tí, čo skutočne veria, nerobia si život ťažším.
Často horšie ako rakovina, infarkt, sú nežiadúce predstavy, beznádejnosť, nedostatok viery, lebo práve oni sú príčinou rôznych chorôb. Naopak viera, nádej a láska sa stávajú liečivým faktorom. Profesor psychológie Le Bona napísal: „Darovať niekomu vieru znamená zdesaťnásobiť jeho sily." Keď človek nemá vieru, je podobný človeku, ktorý sa chce na primitívnej lodičke preplaviť vlastnými silami cez životný oceán. Nie každý vydrží znášať samotu, nebezpečenstvo, a preto zahynie. Uvedomujeme si, že keď mám vieru, keď si poviem; nie som na to sám, je so mnou Boh, on o tom vie, vtedy už je polovica úspechu na našej strane.
Spomeňme si, čo vyčítal Ježiš Petrovi na rozbúrenom mori. Spomeňme si a je to krásne, keď sa aj tak riadime, že semeno Božieho slova, ktoré seje sám Boh, padá nie na okraj cesty, nie na skalnatú pôdu, nie do tŕnia nášho života, ale do úrodnej pôdy nášho srdca. Príklad rodičov v správnom prístupe ku tretiemu príkazu z Desatora prináša ovocie. Neokrádajme sa vedome a dobrovoľne, keď dávame prednosť kde-čomu, čo však neprináša ovocie pre nás.
Prednedávnom sme mohli počuť, že si chcel jeden podnikateľ vziať život. Nie, nemal dlhy. Darilo sa mu. Priateľovi sa priznal, že čo z toho má, že preňho nebola voľná sobota a neodpočinul si ani v nedeľu. Dva roky si nenašiel čas na ženu a dospievajúce dve deti. Robil však len pre nich. A oni? Žena si našla priateľa. Syn začal holdovať alkoholu a dcéra čaká dieťa. Vraj ho zradili, oklamali, potupili... Na čo mu priateľ hovorí: „Áno, je to veľká bolesť, čo ti spôsobili. Uvažuj však, či nie si ty príčinou tejto svojej bolesti. Ty si nemal pre nich čas! Ty si videl len svoje podnikanie! Hlúposť by bolo vziať si život. Začni sa venovať svojej rodine. Urob všetko pre to, aby ste znova našli všetci cestu k sebe. Bude to ťažké, ale to je jediné riešenie, ak chceš byť skutočne bohatý a šťastný."
Takéto a podobné veci o skutočnom šťastí sa týkajú aj nás. Ak chceme skutočne povedať: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20, 28) a byť skutočne šťastní, musíme urobiť pre získanie ovocia z tretieho príkazu Desatora všetko.
Nechceme mať ako tá myš všetko, aby sme stratili to najcennejšie. Nechceme si urobiť klietku. My chceme byť s Bohom vo svojej viere slobodní. A preto ďakujeme Tomášovi a nechceme byť ani my neveriacimi.


12.06.2003 | Čítanosť(10680)
Mt 28, 1-20


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet