16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ideál jednoty vyžaduje, aby sme vo všetkých videli a milovali Ježiša. Už nejestvuje ani sympatický, ani nesympatický, ani škaredý, ani pekný, ani bohatý, ani chudobný, ani Nemec, ani Francúz. Ani kresťan, ani príslušník iného vierovyznania... V každom vidíme a milujeme Ježiša: alebo preto, že je v ňom skrze milosť, alebo preto, že aj cez našu lásku sa v ňom môže „narodiť“. Tak sme to robili už od začiatku.

~Chiara Lubichová~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1821 reakcie0
(Share 334 0)


Téma: Desatoro / 3. prikázanie / Veľký piatok / Jn 18,1-19,42 / V kríži viďme svoju spásu.

Homília

Prednedávnom bolo snahou niektorých ľudí kríž Krista odstrániť. Bol jednoducho výčitkou pre mnohých, pretože bol vychovaný matkou, ktorá často so zopätými rukami kľačala a modlila sa pod týmto krížom. A život syna, ktorý pre kariéru bol ochotný podujať sa na tak špinavú vec, ako je odstránenie kríža, ktorý už roky na tom mieste bol veriacim neodmysliteľnou súčasťou. Dokonca aj vojenské mapy poznali kríž ako orientačný bod. A tento syn za pomoci rovnako zmýšľajúcich dvoch priateľov, ktorí boli tiež vychovaní kresťanskými matkami, odstránili kríž. Neprešiel rok a dvaja priatelia tragicky zomreli a on vážne ochorel. Priznal sa kňazovi, čo urobil pred rokom za zradný judášsky groš. A Boh mu odpustil. Mnohí si vtedy uvedomili, že kríž nie je mŕtvy predmet. Áno, kríž nemožno odstrániť. Kríž za čias Krista bol symbolom potupy, no smrťou Boha v ľudskom tele, smrťou Pána Ježiša sa stal až do konca čias symbolom spásy. Príkaz: „Spomni si, aby si deň sviatočný svätil," nám každú nedeľu pripomína pri svätej omši, ktorá je nekrvavou Golgotou, našu povinnosť starať sa o spásu našej duše.
Dnes na Veľký piatok sme počuli v evanjeliu - pašiach slová Pána Ježiša: „Je dokonané" (Jn 19,30).
Kristova smrť na kríži je skutočné víťazstvo, a nie porážka. Smrť odsúdeného na smrť trvala dlho. Často viac ako desať hodín, ba i dva dni na kríži. Bola to horúčka a neprirodzená poloha tela, stuhnutie údov. Cicero píše, že táto smrť bola najkrutejším trestom. Popravený bol mimo mesta - symbol vylúčenia z ľudskej spoločnosti. Ježiš pred ukrižovaním ešte najviac trpí tým, že ho zradil vlastný. Nespal celú noc. Výsluchy, bičovanie, korunovanie tŕním, samotná krížová cesta a výsmech spôsobili, že Ježiš veľmi rýchlo na kríži zomrel. A veľrade to len vyhovovalo. Oni totiž chceli, aby bol ukrižovaný predpoludním a ešte pred západom slnka aby bol odstránený a pochovaný. Ježiš bol pochovaný na mieste, ktoré sa volalo „Lebečné miesto". Na tomto mieste sa odohrala udalosť, ktorá nemá obdoby v dejinách ľudstva. Božia láska dokázala viac, ako by si vedeli predstaviť nielen ľudia, ale i anjeli. Smrťou Pána Ježiša sa tak ruší kliatba, ktorá svojimi ťažkými následkami ťažila ľudstvo. Tu sa zrútili brány pekla. Tu bol zničený satan. Tu sa začína nový život, nová éra, nové dejiny. Tu pod krížom, pod zástavou, pod znamením staré zomiera a začína nové. Opustený od všetkých, opustený od Otca, zmieruje Ježiš ľudstvo s Otcom. Ježiš, aby dokázal svoju lásku, všetko pretrpel vo svojom ťažkom utrpení, podstúpil smrť, aby sa splnila predpoveď z raja, aby sa splnili predpovede prorokov. Doznel Kristov hlas, aby všetci ľudia všetkých čias, národov, jazykov, farby pleti... mohli získať odpustenie. Na dreve potupy zomrel Ježiš, aby sa stal všetkým, ktorí pozrú na kríž s dôverou a láskou, znamením spásy.
Mnohí, čo nechodia na svätú omšu sa vyhovárajú, že sa s Bohom môžu spojiť všade. Na túre či výlete v horách, pri vode. Hovoria, že aj tam sa modlia. Áno, pohľad na dielo Božie - hory, údolia, jazerá, moria, oblohu a podobne, to všetko môže človeka osloviť smerom k Bohu. Ježiš však chce niečo viac. Chce, aby sme z obete jeho kríža, ktorá sa obnovuje na našich oltároch, čerpali ponúkané milosti. Svätá omša je nenahraditeľná pohľadom na krásu v prírode. Svätú omšu nemôžeme nahradiť pohľadom na diela Božie. Svätú omšu môžeme len a len prežiť. To znamená, že aj keď sme prítomní v kostole, nestačí byť tam len fyzicky, telesne prítomný, ale celým rozumom, slobodnou vôľou, povedzme srdcom a citom.
Pri svätej omši sa znova zapaľuje oheň našej lásky k Bohu. Čerpáme posilu vytrvať s Bohom vo všetkých okolnostiach života. Svätá omša je nenahraditeľná vec pre našu spásu. A predsa toľkí sa falošne, nesprávne od účasti na svätej omši dišpenzujú a oslobodzujú. - Idem na výlet, nemôžem byť na svätej omši. Mám športové podujatie, nemôžem ísť na svätú omšu. Mám stretnutie, kedysi schôdzu, nemôžem byť na svätej omši. Chcem si oddýchnuť, nejdem na svätú omšu. Toto všetko je urážka Boha! Toto musí byť spravodlivým Bohom patrične odmenené, teda potrestané. Boh netrestá hneď, aj keď nie je vylúčené, že môže trest prísť veľmi rýchlo.
Keď sledujeme v dnešný deň svojimi očami kríž, ktorý nám bol predstavený aj v speve Jánových pašii, uvedomujeme si, že je správne, keď vo svätej omši vidíme víťazstvo kríža Pána Ježiša. Prijímame svätú omšu ako pozvanie na oslavu Boha Otca skrze Ježiša Krista? Dnes, v jediný deň roka, sa neslávi svätá omša. Obrady odhaľovania kríža nás však poúčajú o tom, aby sme svätú omšu prijali ako najväčší dar Ježiša Krista.
Viacerí väzni komunistických koncentrákov z päťdesiatych rokov rozprávajú o zvláštnych svätých omšiach, ktoré boli balzamom na ich duše. Kňaz slúžil jedným svätú omšu a druhí ticho hrali šach, aby dozorca nič nezbadal. Keď sa prechádzali po väzenskom dvore a kňaz mal čiapku naľavo, všetci vedeli, že je bohoslužba slova. Keď nechtiac padla čiapka väzňovi - kňazovi na zem, všetci vedeli, že práve chlieb a víno v jeho vrecku - stalo sa Telom a Krvou Pána Ježiša. A keď sa zdalo, že už všetko spí a odpočívali aj dozorcovia, mnohí väzni v tichu prijímali eucharistického Ježiša.
Jeden väzeň vraví: „Nebol by som vydržal, keby som nebol takto posilňovaný." Kňaz hovorí: „Svätá omša mi dávala zmysel trpieť. Vedel som, že moje utrpenie nie je zbytočne." A koľkí ďalší vravia, že vďaka svätej omši sa nezbláznili, nezobrali si život, nedali sa kúpiť, zastrašiť a podobne. Dnes nám nikto nebráni zúčastniť sa na svätej omši, nekrvavej Golgote, obete kríža. A práve preto nedovoľme, aby nám svätá omša zovšednela. Dnes ju neslávime, a preto nech sa nám stane ešte viac bližšou. Túžme po nej! Nech je pre nás svätá omša zdrojom živej vody, tak potrebnej pre každý čas.
Mnohí sa chytili za hlavu, rozbolelo ich srdce, krútili hlavou, keď sa dozvedeli, že tí a tí sa dopustili tak ohavnej veci, keď odstránili kríž. Keď sa to dozvedela sestra a brat spomínaného muža, veľa sa za brata modlili. A on dnes vie, že Boh vypočul ich modlitbu. Žije. Dnes však celému svetu volá: „Milujte kríž, symbol spásy! Nedopusťte sa tak hroznej urážky kríža ako ja! Neopovrhujte účasťou na svätej omši!"


26.01.2010 | Čítanosť(1010)
Téma: Desatoro/ Etika / Morálka
12.06.2003 | Čítanosť(2376)
Jn 18, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(1904)
Jn 18, 28-40
12.06.2003 | Čítanosť(1857)
Jn 18, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet