19.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dnešné dušpastierstvo nepotrebuje nové cesty, ani nové metódy. Nepotrebuje nový typ dušpastierstva, ale potrebuje kňazského človeka, zviazaného s Bohom a naplneného kňazskou zodpovednosťou lásky k Bohu a človeku.

~kardinál König ~

20.12.2006 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť876 reakcie0
(Share 304 0)


Téma: Desatoro / 2. prikázanie / Jn 2,13-15 / Vec úcty.

Homília

Naša mládež je drzá a nevychovaná. Neprejavuje záujem o tradíciu predkov. Nevie si vážiť starších. Rada ironizuje, často vysloví slová, ktoré jej nepatria do úst...
Je to pravda? Mnohí povedia, že áno. Nie však všetci. Sú aj takí, čo sa vyjadria na obranu mladých. Viete, kto a kedy povedal tieto negatívne slová? Sú to slová jedného kazateľa spred tristo rokov. A čo sa zmenilo? Veľa, a nič.
Je však pravdou, že je vecou všetkých ľudí, nie iba rodičov, ako sa vychováva mládež. Často sa stáva, že práve tí, čo najmenej majú čo kritizovať, kritizujú a sami sa správajú opačne. Je to úsmevné, ale je to realita. Po poslednej úvahe o katolíckom pozdrave ide po ulici muž. Pravda, od jednej strany po druhú. Dve dievčatá zostanú stáť, aby sa mu vyhli. Mlčia. Tú sa on zastaví a rozkričí na nich: „Vy ste v nedeľu nepočuli v kostole, že starších máte pozdraviť?! Ako to dávate pozor?!" Dievčatá sa pozreli na seba a už druhý raz povedali: „Pochválený buď Ježiš Kristus."
Slová Pána Ježiša v dnešnom evanjeliu odzneli skoro pred dvetisíc rokmi, a predsa sú to slová aktuálne. Ježiš aj nás dnes napomína: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu" (Jn 2,16).
Udalosť z Jeruzalemského chrámu je nám známa. Ježiš prichádza ako Učiteľ do chrámu a je prekvapený z toho, čo sa v chráme deje. Namiesto oslavy Boha sa obchoduje. Ježiš už ako dvanásťročný povedal svojej matke a Jozefovi, že chrám je domom jeho Otca (por. Lk 2,49). Teraz už nehovorí, ale z povrázkov si robí korbáč a v chráme urobí poriadok. Prevracia peňazomencom stoly, vyháňa predavačov dobytka a tí sa ho pýtajú: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?" (Jn 2,18) On poukazuje na svoju obetu tela: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím" (Jn 2,19).
Dnes vieme, že Ježiš svoje slová splnil. Stal sa tak pre nás znamením, že aj my, keď sme uverili v jeho slová a prijali titul kresťan, že sa máme aj podľa toho správať. Pri druhom príkaze Desatora: „Nevezmeš mena Božieho nadarmo" si máme uvedomiť, že nestačí len o sebe hovoriť - som kresťan, ale či o tom vydávam aj svojím životom svedectvo.
Ježiš si vzal podobu človeka, aby nás spasil. Tento jeho prejav lásky je pre nás mementom, aby sme sa starali o chrám, o svoje telo, ale aj o toho, kto v nás má prebývať - o Boha. Boha si vo svojom chráme máme uctiť, a nie urážať. Zastavme sa pri hriechoch proti druhému príkazu, ktoré vyháňajú Boha z nás.
Rúhanie je tupenie mena Božieho. Rúha sa ten, kto priamo slovami vyslovuje meno Božie a nepriamo ten, kto uráža osoby a veci spojené s Bohom. Napríklad uráža kríž. Sú to ťažké hriechy. Nemusí vyslovovať meno Božie v hneve, ale aj opovržlivo a prípadne ironicky. Rovnako pozor na cudzie slová, ktoré môžu byť tiež urážkou Boha.
Preklínanie je často spojené s menom Boha, ak prajeme niekomu niečo zlé; aby si oslepol, stratil rozum, čert vzal a podobne. Toto je poväčšine prejav surovosti človeka.
Prisahať znamená vzývať meno Božie ako svedka pravdy. Prísaha je aktom nábožnosti. Kto prisahá, vzýva Boha ako svedka, uznáva Božskú všemohúcnosť, pravdy-milovnosť, všemohúcnosť, ktorou môže svoje svedectvo aj potvrdiť, čo znamená uctiť Boha. Cirkev používa prísahu, ale nesmieme ju zneužívať. Svätí ako Ján Zlatoústy, Klement Alexandrijský, Hilár či Hieronym sa vyslovujú proti častej prísahe. Pán Ježiš o prísahe hovorí: „No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na svoju hlavu, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť čiernym alebo bielym. Ale vaša reč nech je „áno-áno, nie-nie" (Mt 5,34-37). Teda pozor na krivú prísahu! Voláš Boha za svedka a vieš, že to nesplníš! Prisaháš a vieš, že je to nesprávne! Často sa stáva, že ľudia slabšieho charakteru sa dovolávajú prísahy. Muž si rád vypije. Je na ženu žiarlivý. Často ju týra svojou žiarlivosťou. Žiada od nej prísahu. Je známe, že ho takáto prísaha neuspokojí.
Je zlým zlozvykom niekoho zaprisahávať. Je to čin, ktorým sa usilujeme niekoho vzývaním mena Božieho priviesť k tomu, aby niečo urobil, alebo neurobil. Matka zaprisaháva dcéru, aby pre meno Božie si toho chlapca nebrala. Keď je to dobrý úmysel, chce dobrý cieľ, nie je to hriech, ale môže to povedať aj inými slovami. Hriechom je, keď zomierajúci otec zaprisaháva syna pomstiť sa.
Sľub koná ten, kto rozvážne a slobodne sľubuje Bohu dobro. Sľub donútený, nespravodlivý je neplatný. Nemôže byť platný sľub pri uzatváraní manželstva, keď je niekto oklamaný. Dievča povie chlapcovi, že dieťa je jeho a on v tom skladá sľub. Alebo matka núti dcéru vydať sa, aby rodina neostala v hanbe. Potrebné je poznamenať: Neučiť deti k sľubom! Nevyžadovať od detí na bežné veci sľub: - sľúb, že budeš dobrý. - Takýto postoj je nesprávny. Slovo sľub u mnohých zlou a najmä častou praxou, vyžadovaním sľubu, zovšednel a stratil na význame. Nie je správne skladať sľub na malichernosti, ironické a hriešne veci. Sľub je vtedy neplatný. Sľuby Cirkev pozná a prijíma. Napríklad verejné rehoľné sľuby sa skladajú do rúk predstaveného. Sú aj sľuby súkromné, ale sa doporučuje, aby to, čo chce veriaci vykonať ako súkromný sľub, prekonzultoval so svojím spovedníkom, prípadne kňazom. Sľub sa môže stať až tak vážny, že od jeho oslobodenia môže dať súhlas až kongregácia v Ríme. Sú to sľuby rezervované. Tak od rehoľných sľubov môže oslobodiť len kongregácia pre rehoľníkov v Ríme, poverená Svätým Otcom. Treba si uvedomiť, že sľub, aj jednoduchý a súkromný, zaväzuje vo svedomí a človek má to, čo sľúbil, aj splniť. Nečestný človek nasľubuje, a nesplní. Uráža Boha i potupuje svojich blížnych. Radšej povedz: To a to nesľubujem, ale urobím, čo bude v mojich silách. Nikdy nesľubujme to, čo nie je v našich silách! Od detí nežiadajme sľuby vo veľkých veciach. Je oveľa lepšie nesľubovať, ako potom nedodržať. Za nesplnený sľub sa musí človek zodpovedať, niesť následky. Stáva sa, že niekto chce pred kňazom dať sľub, že už nebude piť, prípadne, že sa nedopustí niečoho nemorálneho. Je dobré si vec rozmyslieť. Áno, Boh pri zložení sľubu dá mnoho milostí. Napríklad pri rehoľných sľuboch, manželskom sľube a podobne, Boh obdaruje mnohými darmi skladajúcich. Kto však sa rozhodne k zloženiu sľubu, musí si uvedomiť, že to sľubuje Bohu a z Boha si nemôže robiť posmech. Môže napríklad zložiť sľub na určitý čas v určitej veci. Tým však si berie na seba vážnu povinnosť urobiť všetko pre splnenie svojho sľubu. Nesplnením sľubu si na seba privoláva človek trest.
Tu je vážne memento aj pri manželskom sľube. Kto prestupuje manželský sľub, ten si na seba privoláva trest. Preto je potrebné sa zamyslieť aj nad tým, ako zachovávam manželský sľub. Nevera to nie je len hriech, ale sú to aj následky za tento hriech. Tu je aj naznačená odpoveď, prečo je to v niektorých manželstvách také, aké to je.
Nerobiť sľub unáhlene; pri nešťastí, chorobe, neúspechu a podobne. Stáva sa, že v chorobe povie: - Keď sa uzdravím, zmením svoj život. Budem sa každý deň modliť ruženec. Tento sľub ho zaväzuje!
Je preto potrebné dobre si premyslieť, prípadne s kňazom sa poradiť. Od sľubu môže vyššia autorita aj oslobodiť, alebo sľub zameniť.
Nie je správne niekoho zaväzovať sľubom mlčanlivosti, keď vieme, že dotyčný nevie udržať tajomstvo. Toto všetko je vec úcty. Ježiš tvrdo vyháňa z chrámu tých, ktorí znesväcovali tento posvätný priestor. Boh trestá tých, ktorí znevažujú jeho meno rúhaním, prísahou a sľubom.
Áno, je dobré a prospešné pre dušu zložiť prísahu a sľub, ale rovnako sa potom starať o ich naplnenie. Je správne, keď dnes pouvažujeme o týchto veciach v tichu o tom, ako sme sa ku nim doteraz správali.
Naša mládež je a bude taká, aký jej dáme príklad. Ten podnapitý muž dievčatám príkladom nebol. Modlime sa všetci za svoju vernosť k Bohu a úctu k menu Božiemu.


12.06.2003 | Čítanosť(1927)
Jn 2, 13-25
12.06.2003 | Čítanosť(1770)
Jn 2, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet